Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ani NATO, ani EÚ podľa Mikulca nevyžadujú osobitnú previerku pre osoby s osobitým postavením, ktorou je aj minister. Upozornil, že ani jeden jeho predchodca nemal certifikát.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 4. apríla (TASR) - Dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec naďalej tvrdí, že s utajovanými skutočnosťami sa oboznamoval v súlade so zákonom. Riaditeľ Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Roman Konečný naopak trvá na zisteniach úradu, ktoré hovoria o porušení zákona. Predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa pripúšťa nedokonalosť zákona. Kauzu by podľa neho mohol minister uzavrieť žiadosťou o bezpečnostnú previerku. Uviedli to v utorok po mimoriadnom zasadnutí výboru.
Podľa riaditeľa NBÚ chýbal ministrovi na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami zo zahraničia certifikát. Jeho potrebu určuje slovenská legislatíva. "Od roku 2004 je takáto výkladová prax, že ministri, ktorí sa oboznamovali s týmito písomnosťami, tieto certifikáty mali. Zároveň toto je naša deklarácia SR pre našich zahraničných partnerov, či už v NATO alebo Európskej únii (EÚ)," povedal.
Mikulec je presvedčený, že neporušil zákon. "Zhodli sme sa, že právna úprava na Slovensku nie je dokonalá. V mnohých prípadoch je goldplatingovaná, robia sa zbytočné nadstavby, ktoré nevyžaduje ani NATO, ani EÚ," vyhlásil. Ani NATO, ani EÚ podľa neho nevyžadujú osobitnú previerku pre osoby s osobitým postavením, ktorou je aj minister. Upozornil, že ani jeden jeho predchodca nemal certifikát.
Šéf rezortu doplnil, že už požiadal NBÚ o certifikát. Zákon si vykladá tak, že by ho mal ako oprávnená osoba dostať automaticky. O bezpečnostnú previerku podľa svojich slov nepožiada, pretože zákon mu hovorí, že ju nepotrebuje. Namieta, že úrad nahlásil neoprávnenú manipuláciu aj do štruktúr EÚ a NATO, hoci vec nie je uzavretá.
Podľa Krúpu pochybil minister v tom, že mu chýba poučenie. "On síce tvrdí, že poučenie má, avšak nie je o tom písomný záznam," skonštatoval. Ako dodal, potreba certifikátu je na národnej kompetencii. Pripúšťa, že ide aj o otázku právneho výkladu. Samotný zákon označil za "deravý".
Celý bezpečnostný systém treba podľa Krúpu prekopať. Volá po odbornej diskusii so zapojením všetkých bezpečnostných zložiek vrátane Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva či ministerstva obrany. Nechce ísť cestou poslaneckého návrhu. Nedokonalosť zákona podľa neho spočíva aj v tom, že výnimka na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami sa vzťahuje aj na poslancov NR SR, hoci, ako hovorí, máme "rôznych poslancov". Sám je držiteľom previerky.
Podpredsedníčka výboru Denisa Saková (nezaradená) sa aj po výbore stotožňuje so zisteniami NBÚ. "Zistilo pri štandardnej pravidelnej kontrole, že 29-krát bol porušený zákon," podotkla. O stanovisku ministerstva spravodlivosti hovorí ako o účelovom.
Novela zákona o ochrane utajovaných skutočností je po voľbách potrebná aj podľa nezaradeného poslanca Tomáša Valáška. "Je neprijateľné, že text zákona svojou nejednoznačnosťou o právach osôb s osobitným určením, ako ministri či premiér, vytvára priestor na tak široký výklad, ako teraz vidíme v podaní NBÚ na jednej strane a ministerstva spravodlivosti na strane druhej," vysvetlil v stanovisku.
Podľa riaditeľa NBÚ chýbal ministrovi na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami zo zahraničia certifikát. Jeho potrebu určuje slovenská legislatíva. "Od roku 2004 je takáto výkladová prax, že ministri, ktorí sa oboznamovali s týmito písomnosťami, tieto certifikáty mali. Zároveň toto je naša deklarácia SR pre našich zahraničných partnerov, či už v NATO alebo Európskej únii (EÚ)," povedal.
Mikulec je presvedčený, že neporušil zákon. "Zhodli sme sa, že právna úprava na Slovensku nie je dokonalá. V mnohých prípadoch je goldplatingovaná, robia sa zbytočné nadstavby, ktoré nevyžaduje ani NATO, ani EÚ," vyhlásil. Ani NATO, ani EÚ podľa neho nevyžadujú osobitnú previerku pre osoby s osobitým postavením, ktorou je aj minister. Upozornil, že ani jeden jeho predchodca nemal certifikát.
Šéf rezortu doplnil, že už požiadal NBÚ o certifikát. Zákon si vykladá tak, že by ho mal ako oprávnená osoba dostať automaticky. O bezpečnostnú previerku podľa svojich slov nepožiada, pretože zákon mu hovorí, že ju nepotrebuje. Namieta, že úrad nahlásil neoprávnenú manipuláciu aj do štruktúr EÚ a NATO, hoci vec nie je uzavretá.
Podľa Krúpu pochybil minister v tom, že mu chýba poučenie. "On síce tvrdí, že poučenie má, avšak nie je o tom písomný záznam," skonštatoval. Ako dodal, potreba certifikátu je na národnej kompetencii. Pripúšťa, že ide aj o otázku právneho výkladu. Samotný zákon označil za "deravý".
Celý bezpečnostný systém treba podľa Krúpu prekopať. Volá po odbornej diskusii so zapojením všetkých bezpečnostných zložiek vrátane Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva či ministerstva obrany. Nechce ísť cestou poslaneckého návrhu. Nedokonalosť zákona podľa neho spočíva aj v tom, že výnimka na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami sa vzťahuje aj na poslancov NR SR, hoci, ako hovorí, máme "rôznych poslancov". Sám je držiteľom previerky.
Podpredsedníčka výboru Denisa Saková (nezaradená) sa aj po výbore stotožňuje so zisteniami NBÚ. "Zistilo pri štandardnej pravidelnej kontrole, že 29-krát bol porušený zákon," podotkla. O stanovisku ministerstva spravodlivosti hovorí ako o účelovom.
Novela zákona o ochrane utajovaných skutočností je po voľbách potrebná aj podľa nezaradeného poslanca Tomáša Valáška. "Je neprijateľné, že text zákona svojou nejednoznačnosťou o právach osôb s osobitným určením, ako ministri či premiér, vytvára priestor na tak široký výklad, ako teraz vidíme v podaní NBÚ na jednej strane a ministerstva spravodlivosti na strane druhej," vysvetlil v stanovisku.
