Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zber dát bol zameraný na sledovanie miery začlenenia detí a mládeže do spoločných aktivít, pričom sledovaný výber miest aktivít kopíroval prirodzené prostredia bežných detí.
Autor TASR
Bratislava 10. februára (TASR) – Vylúčenie detí so zdravotným znevýhodnením a ich rodinných príslušníkov zo spoločnosti je značné. Vyplýva to z výsledkov zberu dát Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením v súvislosti s úrovňou začleňovania týchto detí do spoločnosti z obdobia prelomov rokov 2019 a 2020. Športový klub nemá možnosť podľa prieskumu navštevovať 50 percent detí so zdravotným znevýhodnením, 48 percent týchto detí nemá možnosť navštevovať školský klub a 43 percent zas krúžky v škole. TASR o tom informovala Monika Fričová z Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením.
"Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvnil výslednú mieru začlenenia detí a mládeže so zdravotným znevýhodnením, bola nedostupnosť inkluzívnych aktivít, kde by sa mohli zapojiť. Priemerne až 51 percent respondentov nemalo možnosť sa zapojiť do spoločných aktivít a/alebo sa nezapojili, pretože o nich nevedeli," povedala Fričová. Riaditeľka platformy Jana Lowinski poznamenala, že ak nás môže súčasná izolácia všetkých detí bez rozdielu niečo naučiť, tak je to práve spoločná skúsenosť zo samotnej izolácie.
Z prieskumu vyplýva, že 39 percent opýtaných si myslí, že začleneniu pomôže, ak verejnosť bude informovaná o živote ľudí so zdravotným znevýhodnením. Ďalších 30 percent respondentov uviedlo, že potrebujú viac inkluzívnych aktivít. Pre väčšie začlenenie detí so zdravotným znevýhodnením treba hlavne dostupné a kvalitné inkluzívne vzdelávanie vrátane akceptácie potrieb dieťaťa v škole. Potvrdzuje to 21 percent odpovedí.
Fričová poznamenala, že podiel žiakov v špeciálnom vzdelávacom prúde je na Slovensku takmer štvornásobne vyšší, ako je európsky priemer. "S takmer šiestimi percentami žiakov základných škôl v špeciálnych triedach a špeciálnych školách je Slovensko v rámci Európy na prvom mieste v podiele detí vzdelávaných oddelene. Len polovica detí a žiakov s diagnostikovanými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa vzdeláva spoločne s ostatnými deťmi v triedach bežných škôl, v materských školách dokonca len jedna štvrtina," uzavrela.
Zber dát bol zameraný na sledovanie miery začlenenia detí a mládeže do spoločných aktivít, pričom sledovaný výber miest aktivít kopíroval prirodzené prostredia bežných detí. Spätnú väzbu poskytlo 270 respondentov, pričom 217 z nich tvorili sledované vekové skupiny detí do šiestich rokov a šiestich až 18 rokov.
"Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvnil výslednú mieru začlenenia detí a mládeže so zdravotným znevýhodnením, bola nedostupnosť inkluzívnych aktivít, kde by sa mohli zapojiť. Priemerne až 51 percent respondentov nemalo možnosť sa zapojiť do spoločných aktivít a/alebo sa nezapojili, pretože o nich nevedeli," povedala Fričová. Riaditeľka platformy Jana Lowinski poznamenala, že ak nás môže súčasná izolácia všetkých detí bez rozdielu niečo naučiť, tak je to práve spoločná skúsenosť zo samotnej izolácie.
Z prieskumu vyplýva, že 39 percent opýtaných si myslí, že začleneniu pomôže, ak verejnosť bude informovaná o živote ľudí so zdravotným znevýhodnením. Ďalších 30 percent respondentov uviedlo, že potrebujú viac inkluzívnych aktivít. Pre väčšie začlenenie detí so zdravotným znevýhodnením treba hlavne dostupné a kvalitné inkluzívne vzdelávanie vrátane akceptácie potrieb dieťaťa v škole. Potvrdzuje to 21 percent odpovedí.
Fričová poznamenala, že podiel žiakov v špeciálnom vzdelávacom prúde je na Slovensku takmer štvornásobne vyšší, ako je európsky priemer. "S takmer šiestimi percentami žiakov základných škôl v špeciálnych triedach a špeciálnych školách je Slovensko v rámci Európy na prvom mieste v podiele detí vzdelávaných oddelene. Len polovica detí a žiakov s diagnostikovanými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa vzdeláva spoločne s ostatnými deťmi v triedach bežných škôl, v materských školách dokonca len jedna štvrtina," uzavrela.
Zber dát bol zameraný na sledovanie miery začlenenia detí a mládeže do spoločných aktivít, pričom sledovaný výber miest aktivít kopíroval prirodzené prostredia bežných detí. Spätnú väzbu poskytlo 270 respondentov, pričom 217 z nich tvorili sledované vekové skupiny detí do šiestich rokov a šiestich až 18 rokov.
