Kto bude zastupovať SR v europarlamente? Pozrite si profily poslancov

Kombosnímka novozvolených europoslancov. Foto: Teraz.sk

V sobotu 8. júna si Slovensko zvolilo 15 poslancov do Európskeho parlamentu.

Autor TASR

10. júna 2024 16:20

Bratislava 10. júna (TASR) - TASR prináša profily poslancov Európskeho parlamentu (EP), ktorí boli zvolení v eurovoľbách 8. júna 2024.

Progresívne Slovensko (PS)

Ľudovít Ódor

Narodil sa 2. júla 1976 v Komárne. V roku 1999 absolvoval štúdium matematiky a manažmentu na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave (dnes Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK).

Po skončení vysokej školy sa zamestnal ako analytik finančných trhov v Československej obchodnej banke a následne pôsobil v Slovenskej ratingovej agentúre.

V rokoch 2003 - 2005 bol hlavným ekonómom Ministerstva financií SR a riaditeľom Inštitútu finančnej politiky. V roku 2006 sa stal členom Bankovej rady Národnej banky Slovenska. Dva roky bol poradcom premiérky Ivety Radičovej a ministra financií Ivana Mikloša. V roku 2012 ho parlament zvolil za člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorú tiež spoluzakladal.

Od februára 2018 až do vymenovania za premiéra zastával post viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Na čele vlády SR bol od 15. mája 2023 do 24. októbra 2023.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu viedol kandidátku PS a získal najviac preferenčných hlasov (294.944) spomedzi všetkých slovenských kandidátov do EP.

Veronika Cifrová Ostrihoňová

Narodila sa 3. februára 1989 v Bratislave. Po absolvovaní Gymnázia Jura Hronca vyštudovala politológiu a históriu na univerzite v Paríži a na New York University v USA.

Do televízie Markíza, kde sa podieľala na príprave spravodajských relácií, nastúpila v roku 2013. Sošku OTO (Osobnosť televíznej obrazovky) v kategórii "redaktor televízneho spravodajstva" si prevzala v roku 2019. Neskôr začala budovať svoj instagramový profil a stala sa z nej influencerka.

Od roku 2016 je manželkou rozhlasového a televízneho moderátora Mateja ´Sajfu´ Cifru.

Vzhľadom na to, že vo februári 2024 oznámila vstup do politiky a kandidatúru za PS v eurovoľbách, RTVS, kde moderovala diskusnú reláciu Silná zostava, s ňou ukončila spoluprácu. Vo voľbách do Európskeho parlamentu získala 117.207 preferenčných hlasov.

Martin Hojsík

Narodil sa 27. januára 1977 v Bratislave. Po maturite na bratislavskom gymnáziu Vazovova študoval v rokoch 1995 - 2001 genetiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Pred vstupom do politiky bol programovým riaditeľom a členom predstavenstva medzinárodnej organizácie na ochranu zvierat FOUR PAWS International. Viedol aj globálne kampane pre ActionAid International, Greenpeace International, ako aj národné kancelárie Greenpeace. Od roku 2018 je členom hnutia Progresívne Slovensko. V súčasnosti je členom predsedníctva PS.

V roku 2019 úspešne kandidoval do Európskeho parlamentu za koalíciu PS-Spolu. Venuje sa témam životného prostredia a boju proti klimatickej kríze a je členom frakcie Renew Europe. V roku 2023 ho zvolili za podpredsedu EP.

V tohtoročných eurovoľbách kandidoval za PS - získal 89.084 preferenčných hlasov.

Ľubica Karvašová

Narodila sa v roku 1987. V rokoch 2005 - 2010 absolvovala inžinierske štúdium medzinárodných ekonomických vzťahov a hospodárskej diplomacie na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave so študijnými pobytmi na Helsinskej univerzite (2009) a na Sorbonne (2009 - 2010). Je vnučkou slovenského národohospodára, právnika a vysokoškolského pedagóga Imricha Karvaša.

V roku 2011 pred nástupom do slovenskej zahraničnej služby pracovala niekoľko mesiacov ako špecialistka - koordinátorka Európskej centrálnej banky v kancelárii guvernéra Národnej banky Slovenska, následne od mája 2011 až do augusta 2015 pôsobila na Ministerstve zahraničných vecí SR, kde zastávala viacero funkcií vrátane zástupkyne riaditeľa kancelárie štátneho tajomníka.

Od októbra 2020 do novembra 2023 počas pôsobenia premiérov Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora bola poradkyňou predsedu vlády SR pre záležitosti Európskej únie.

V eurovoľbách získala 65.835 preferenčných hlasov.

Michal Wiezik

Narodil sa 14. júna 1979 v Martine. Vyštudoval odbor ochrana prírody a ekológia krajiny na Technickej univerzite vo Zvolene. V roku 2012 kandidoval z 21. miesta za vtedajšie hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO) za poslanca Národnej rady (NR) Slovenskej republiky (SR), ale nebol zvolený.

Za poslanca Európskeho parlamentu úspešne kandidoval v eurovoľbách v roku 2019 za koalíciu PS-Spolu. Venuje sa problematike životného prostredia a v EP pôsobí vo frakcii Renew Europe.

Do PS vstúpil v roku 2021, pričom v súčasnosti je členom predsedníctva. O post poslanca NR SR na kandidátke PS sa uchádzal aj v parlamentných voľbách v roku 2023. Dosiahol takmer 30.000 preferenčných hlasov, ale mandát poslanca si neprevzal a ostal poslancom EP.

V tohtoročných eurovoľbách získal 30.022 preferenčných hlasov.

Lucia Yar

Narodila sa v roku 1987, pochádza za Sniny. Takmer 15 rokov sa venuje témam Európskej únie (EÚ), rodovej rovnosti, ale aj medzinárodnej bezpečnosti a európskej obrany. Záujem o problematiku EÚ ju priviedol k štúdiu žurnalistiky a neskôr k odboru Európske štúdiá.

Viaceré vzdelávacie pobyty medzitým absolvovala aj na Helsinskej univerzite, univerzite v Gente a inštitúciách v Turecku či Spojených štátoch. Predmet Európske politiky vyučovala na Univerzite Komenského v Bratislave, v zahraničí ako lektorka European Defence Collage prednášala tiež pre odborníkov zo štátnej a verejnej správy.

Po krátkom pôsobení v Európskej komisii od roku 2012 žila a pracovala v súkromnej sfére v Istanbule. Od roku 2015 pôsobila na Ministerstve obrany SR ako poradkyňa štátneho tajomníka, neskôr ako editorka a následne šéfredaktorka portálu o EÚ.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu získala 16.974 preferenčných hlasov.

Smer-SD

Ľuboš Blaha

Narodil sa 7. decembra 1979 v Bratislave. Študoval politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V štúdiu pokračoval na Univerzite Komenského v Bratislave (odbor filozofia). Doktorát obhájil na Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied, kde pracuje na čiastočný úväzok od roku 2004. Náplňou jeho výskumu je marxizmus, liberalizmus a komunitarizmus.

V rokoch 2006 až 2010 pôsobil ako poradca predsedu parlamentu Pavla Pašku.

Po parlamentných voľbách v roku 2016 predsedal Výboru pre európske záležitosti. V roku 2018 sa stal vedúcim delegácie do Parlamentného zhromaždenia (PZ) Rady Európy a v januári 2018 ho plénum zvolilo za podpredsedu parlamentného zhromaždenia.

V parlamentných voľbách v roku 2020 aj v roku 2023 poslanecký mandát obhájil. V súčasnosti je podpredsedom Národnej rady SR a zastáva post podpredsedu strany Smer-SD. V eurovoľbách získal 187.020 preferenčných hlasov.

Erik Kaliňák

Narodil sa 9. septembra 1991 v Bratislave. V roku 2015 absolvoval magisterské štúdium filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je synovcom spoluzakladateľa Smeru-SD a súčasného ministra obrany Roberta Kaliňáka.

Do strany Smer-SD vstúpil v roku 2018 ako administrátor facebookových profilov, spravoval napríklad profily Ľuboša Blahu alebo Roberta Fica. V súčasnosti zastáva post podpredsedu strany.

V parlamentných voľbách v roku 2020 kandidoval za stranu Smer-SD zo 150. miesta na post poslanca Národnej rady SR, ale do parlamentu sa nedostal.

V parlamentných voľbách v roku 2023 sa stal poslancom. Po nástupe novej vlády je predsedom Zboru poradcov predsedu vlády SR Roberta Fica.

V tohtoročných eurovoľbách získal 151.860 preferenčných hlasov.

Monika Beňová

Narodila sa 15. augusta 1968 v Bratislave. V rokoch 2000 - 2006 na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici vyštudovala politológiu. Pred vstupom do politiky pracovala ako manažérka vo viacerých súkromných firmách.

V rokoch 1999 - 2001 bola generálnou manažérkou strany Smer-SD. Podpredsedníčkou Smeru-SD bola v rokoch 2000 - 2004. Od roku 2005 do roku 2013 pôsobila v komunálnej politike ako poslankyňa Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), pričom podpredsedníčkou BSK bola v rokoch 2010 - 2013. V parlamentných voľbách v roku 2002 úspešne kandidovala do Národnej rady (NR) SR.

Poslankyňou Európskeho parlamentu je nepretržite od roku 2004. V prvom volebnom období bola podpredsedníčkou frakcie európskych socialistov S&D. V roku 2023 sa vzdala členstva vo frakcii v reakcii na pozastavenie členstva Smeru-SD v strane európskych socialistov, vzdala sa aj funkcie kvestorky v europarlamente.

V tohtoročných voľbách do EP získala 131.126 preferenčných hlasov.

Judita Laššáková

Narodila sa v roku 1978. Vyštudovala právo na bratislavskej Paneurópskej vysokej škole. Spolupracovala s InfoVojnou či s Danielom Bombicom alias Dannym Kollárom, ktorý na Slovensku čelí trestnému stíhaniu a je na neho vydaný medzinárodný zatykač. Spojené kráľovstvo rozhoduje o jeho vydaní na Slovensko. Začiatkom júna 2024 prišiel aj o svoj účet na YouTube.

Do roku 2022 pôsobila aj ako asistentka europoslanca Miroslava Radačovského, ktorý sa do europarlamentu vo voľbách 2019 dostal na kandidátke ĽSNS. Krátko po zvolení sa však Radačovský od ĽSNS dištancoval a stal sa lídrom novej strany Slovenský patriot. Po odchode od Radačovského bola Laššáková asistentkou maďarskej europoslankyne za Fidesz Lívie Jároki.

V tohtoročných eurovoľbách úspešne kandidovala ako nestraníčka za Smer-SD, pričom dosiahla 87.166 preferenčných krúžkov.

Katarína Roth Neveďalová

Narodila sa 10. novembra 1982 v Bratislave. Ukončila Obchodnú akadémiu v Nitre a na vysokej škole vyštudovala medzinárodné vzťahy a mediálnu komunikáciu.

Počas prvého slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie pôsobila ako diplomatka na Stálom zastúpení SR v Bruseli so zameraním na kohéznu politiku a štrukturálne fondy.

V strane Smer-SD začala pracovať v roku 2005 ako stážistka počas vysokej školy, od roku 2010 vedie medzinárodné oddelenie strany. V rokoch 2018 - 2020 pracovala ako poradkyňa podpredsedu vlády SR a následne v Národnej agentúre pre podporu malých a stredných podnikov - Slovak Business Agency.

V roku 2009, v čase svojho prvého zvolenia do Európskeho parlamentu sa stala vo veku 26 rokov historicky najmladšou slovenskou europoslankyňou. Od začiatku roku 2023 pôsobila v EP po zosnulom europoslancovi Miroslavovi Čížovi. V tohtoročných voľbách do EP získala 44.409 preferenčných hlasov.

hnutie Republika

Milan Uhrík

Narodil sa 21. decembra 1984. Študijný program kybernetika na Fakulte elektrotechniky a informatiky (FEI) Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave ukončil v roku 2009. Po skončení vysokej školy pracoval v súkromnej sfére v oblasti informačných technológií a pôsobil tiež ako vysokoškolský pedagóg.

V období, keď bol Marian Kotleba predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), zastával v rokoch 2015 - 2017 post riaditeľa Úradu BBSK. V marcových voľbách do NR SR v roku 2016 bol zvolený za poslanca za ĽSNS. V roku 2017 sa v novembrových voľbách neúspešne uchádzal o post predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK).

Z NR SR zamieril v roku 2019 do Európskeho parlamentu (EP), keď vo voľbách, ktoré sa konali 25. mája 2019, úspešne kandidoval za europoslanca za ĽSNS. Po vystúpení z ĽSNS sa v marci 2021 postavil na čelo hnutia Republika. V parlamentných voľbách v roku 2023 sa hnutie Republika do Národnej rady (NR) Slovenskej republiky (SR) nedostalo.

V EP pôsobil ako nezaradený poslanec. V tohtoročných eurovoľbách obhájil post europoslanca, pričom dosiahol 133.949 preferenčných hlasov.

Milan Mazurek

Narodil sa 24. januára 1994 v Kežmarku. V rokoch 2009 - 2010 študoval na Strednej odbornej škole technickej v Poprade, následne v rokoch 2010 - 2014 na Súkromnej strednej odbornej škole taktiež v Poprade a v rokoch 2019 až 2021 na Vysokej škole ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave.

V roku 2016 bol zvolený do Národnej rady SR za stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Poslanecký mandát však stratil po tom, ako Najvyšší súd SR potvrdil v septembri 2019 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a uznal ho za vinného z úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia.

Po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) v roku 2020 opäť zasadol za ĽSNS do poslaneckých lavíc. V januári 2021 ale v reakcii na zmenu stanov strany ĽSNS v prospech centralizácie moci v rukách Mariana Kotlebu zo strany vystúpil.

Vo voľbách do EP, do ktorého kandidoval za mimoparlamentné hnutie Republika, získal 71.656 preferenčných hlasov.

Hlas-SD

Branislav Ondruš

Narodil sa 28. marca 1973 v Levoči. V rokoch 1991 - 1996 študoval politológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. V roku 1994 študoval na Thames Valley University európske politické systémy.

Po skončení vysokej školy nastúpil v roku 1996 do televízie Markíza ako moderátor Televíznych novín, ekonomický redaktor a komentátor. V roku 1999 sa stal najprv hovorcom Strany demokratickej ľavice (SDĽ) a 21. októbra 2000 ho zvolili za prvého podpredsedu SDĽ. Začiatkom roka 2002 nastúpil do televízie JOJ.

Po voľbách v roku 2010 sa stal poslancom parlamentu za Smer-SD. V predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 bol zvolený opäť. Mandátu sa vzdal, nakoľko zastával post štátneho tajomníka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

V máji 2020 sa stal predsedom Aliancie pre sociálnu ekonomiku na Slovensku a od roku 2021 pôsobil ako poradca Delegácie EÚ v Severnom Macedónsku.

Po parlamentných voľbách v roku 2023 sa stal štátnym tajomníkom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

V tohtoročných eurovoľbách získal 42.423 preferenčných hlasov.

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)

Miriam Lexmann

Narodila sa 2. decembra 1972 v Bratislave. Vyštudovala filozofiu a anglický jazyk a literatúru. Do KDH vstúpila v roku 2016.

Zastávala funkciu stáleho zástupcu Národnej rady (NR) SR pri Európskej únii, pôsobila aj ako poradkyňa na pôde Európskeho parlamentu či riaditeľka Medzinárodného republikánskeho inštitútu.

Za poslankyňu EP za KDH bola prvýkrát zvolená v roku 2019, mandátu sa však ujala až 1. februára 2020, keď sa Slovensku zvýšil počet pridelených mandátov z 13 na 14 po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ.

V tohtoročných eurovoľbách mandát obhájila, keď získala 58.179 preferenčných hlasov.