Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Východiská z ukrajinskej krízy by sa podľa Kubiša mali hľadať v širšej celoeurópskej debate o bezpečnosti v Európe s účasťou krajín EÚ, NATO, Ukrajiny, Ruska, kaukazských i ďalších štátov.
Autor TASR
Bratislava 14. februára (TASR) - Slovenská republika by mala hľadať riešenie napätia v súvislosti s Ukrajinou so všetkými partnermi vrátane Ruska, Ukrajiny, ale aj členských krajín EÚ, NATO a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). V pondelkovom rozhovore pre TASR to uviedol bývalý minister zahraničných vecí SR a diplomat Ján Kubiš.
Ocenil minulotýždňovú návštevu ministra zahraničných vecí SR Ivana Korčoka na Ukrajine spoločne s partnermi z takzvaného Slavkovského formátu – šéfom českej diplomacie Janom Lipavským a rakúskym ministrom Alexandrom Schallenbergom. Všetci traja ministri vyjadrili podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny a tiež tomu, aby sa Ukrajina mohla sama rozhodnúť, či chce byť členom NATO. Rusko je proti prijatiu Ukrajiny do Aliancie.
"Predpokladám a dúfam, že dôjde aj ku kontaktom s Ruskou federáciou tak, ako to robia aj iné krajiny, naši partneri," zdôraznil Kubiš. Pripomenul, že Británia, Francúzsko či Nemecko s Ruskom i Ukrajinou rokujú.
"Myslím si, že toto je tá dobrá cesta aj vzhľadom na to, že my ako krajina si vážime a podporujeme Ukrajinu v tom, aby si sama stanovila, ako si chce zaistiť svoju bezpečnosť a svoj ďalší vývoj, ale zároveň nie sme rusofóbi a nevidíme v Rusku nášho nepriateľa – a ani by sme nemali vidieť," povedal.
Východiská z ukrajinskej krízy by sa podľa Kubiša mali hľadať v širšej celoeurópskej debate o bezpečnosti v Európe s účasťou krajín EÚ, NATO, Ukrajiny, Ruska, kaukazských i ďalších štátov. Súčasťou týchto snách by mala byť aj hlboká diskusia o energetickej bezpečnosti. Ako ohrozenie v tejto súvislosti vníma aj zdražovanie energií na Slovensku i v Európe a dopady na životnú úroveň.
Kubiš zdôraznil, že SR môže pôsobiť účinne iba v dialógu so všetkými partnermi a pokúšať sa "ovplyvňovať rozhodovanie takých platforiem, ako je EÚ a NATO". Dodal, že SR ako bývalá predsednícka krajina OBSE by sa mala snažiť zaangažovať aj túto platformu. "Tam by som rád videl aktívnejšiu úlohu SR," povedal.
Rusko v posledných týždňoch zhromaždilo viac ako 100.000 vojakov v blízkosti ukrajinských hraníc, čo u medzinárodného spoločenstva viedlo k obavám z možnej invázie. Kubiš však neočakáva, že sa situácia vyhrotí do veľkého konfliktu, aj keď nevylúčil provokácie v Donbase a použitie sily v menšom rozsahu. Ocenil, že Moskva aj Kyjev deklarujú neprijateľnosť vojny.
Slováci sú podľa Kubiša vývojom na Ukrajine už teraz zasiahnutí. Pripomenul, že situácia v spojitosti s Ukrajinou poznamenala aj diskusiu o obrannej dohode SR s USA i debatu o "našom zaradení do štruktúr európskej a celosvetovej bezpečnosti". V súvislosti so situáciou na Ukrajine zdôraznil aj potrebu zaistenia bezpečnosti hraníc SR. "(Musíme) byť pripravení, že sa k nám pokúsia dostať ľudia, ktorí utekajú zo zóny konfliktu, ktorým by sme mali potom poskytnúť príslušné útočisko," povedal.
Ján Kubiš bol ministrom zahraničných vecí SR od júla 2006 do januára 2009. Okrem toho v minulosti pôsobil aj ako osobitný vyslanec OSN v Afganistane či generálny tajomník OBSE.
Ocenil minulotýždňovú návštevu ministra zahraničných vecí SR Ivana Korčoka na Ukrajine spoločne s partnermi z takzvaného Slavkovského formátu – šéfom českej diplomacie Janom Lipavským a rakúskym ministrom Alexandrom Schallenbergom. Všetci traja ministri vyjadrili podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny a tiež tomu, aby sa Ukrajina mohla sama rozhodnúť, či chce byť členom NATO. Rusko je proti prijatiu Ukrajiny do Aliancie.
"Predpokladám a dúfam, že dôjde aj ku kontaktom s Ruskou federáciou tak, ako to robia aj iné krajiny, naši partneri," zdôraznil Kubiš. Pripomenul, že Británia, Francúzsko či Nemecko s Ruskom i Ukrajinou rokujú.
"Myslím si, že toto je tá dobrá cesta aj vzhľadom na to, že my ako krajina si vážime a podporujeme Ukrajinu v tom, aby si sama stanovila, ako si chce zaistiť svoju bezpečnosť a svoj ďalší vývoj, ale zároveň nie sme rusofóbi a nevidíme v Rusku nášho nepriateľa – a ani by sme nemali vidieť," povedal.
Východiská z ukrajinskej krízy by sa podľa Kubiša mali hľadať v širšej celoeurópskej debate o bezpečnosti v Európe s účasťou krajín EÚ, NATO, Ukrajiny, Ruska, kaukazských i ďalších štátov. Súčasťou týchto snách by mala byť aj hlboká diskusia o energetickej bezpečnosti. Ako ohrozenie v tejto súvislosti vníma aj zdražovanie energií na Slovensku i v Európe a dopady na životnú úroveň.
Kubiš zdôraznil, že SR môže pôsobiť účinne iba v dialógu so všetkými partnermi a pokúšať sa "ovplyvňovať rozhodovanie takých platforiem, ako je EÚ a NATO". Dodal, že SR ako bývalá predsednícka krajina OBSE by sa mala snažiť zaangažovať aj túto platformu. "Tam by som rád videl aktívnejšiu úlohu SR," povedal.
Rusko v posledných týždňoch zhromaždilo viac ako 100.000 vojakov v blízkosti ukrajinských hraníc, čo u medzinárodného spoločenstva viedlo k obavám z možnej invázie. Kubiš však neočakáva, že sa situácia vyhrotí do veľkého konfliktu, aj keď nevylúčil provokácie v Donbase a použitie sily v menšom rozsahu. Ocenil, že Moskva aj Kyjev deklarujú neprijateľnosť vojny.
Slováci sú podľa Kubiša vývojom na Ukrajine už teraz zasiahnutí. Pripomenul, že situácia v spojitosti s Ukrajinou poznamenala aj diskusiu o obrannej dohode SR s USA i debatu o "našom zaradení do štruktúr európskej a celosvetovej bezpečnosti". V súvislosti so situáciou na Ukrajine zdôraznil aj potrebu zaistenia bezpečnosti hraníc SR. "(Musíme) byť pripravení, že sa k nám pokúsia dostať ľudia, ktorí utekajú zo zóny konfliktu, ktorým by sme mali potom poskytnúť príslušné útočisko," povedal.
Ján Kubiš bol ministrom zahraničných vecí SR od júla 2006 do januára 2009. Okrem toho v minulosti pôsobil aj ako osobitný vyslanec OSN v Afganistane či generálny tajomník OBSE.
