Štrasburg (TABLET.TV) Europoslanci sa na aprílovom plenárnom zasadnutí zaoberali aj správou o dosiahnutom integračnom pokroku dvoch balkánskych krajín – Albánska a Bosny a Hercegoviny. V prijatom uznesení sa uvádza, že Albánsko síce dosiahlo pokrok v kľúčových politických a administratívnych reformách, zatiaľ však nedosiahlo bod, v ktorom by sa mohli začať prístupové rokovania. Poslanci tiež v samostatnom uznesení privítali žiadosť Bosny a Hercegoviny o členstvo v EÚ.

„Albánsko čakalo na štatút kandidátskej krajiny asi dva roky. Dôvodom bola nesmierne vyhrotená vnútropolitická situácia v krajine. Demokraticky zvolené inštitúcie nefungovali. V tejto oblasti nastal pokrok a Tirana už v súčasnosti čaká na dátum začatia prístupových rokovaní,“ priblížil eurointegračné pozadie Albánska člen Výboru pre zahraničné veci a tiež predseda Delegácie pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Srbsko Eduard Kukan. Ak sa chce Albánsko približovať k členstvu v EÚ rýchlejšie, bude musieť zintenzívniť reformy v kľúčových oblastiach, medzi ktoré patrí dodržiavanie princípov právneho štátu, reforma súdnictva, boj proti korupcii a organizovanému zločinu, reforma verejnej správy a základných práv. To sú podmienky na začatie prístupových rokovaní Bruselu s Tiranou, ktoré schválili poslanci EP.

Poslanci vyslovili obavy v súvislosti s korupciou napríklad v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a súdnictva. Tiež poukázali na nadmernú autocenzúru novinárov, ktorým sa niekedy fyzicky bráni informovať o určitých udalostiach a ktorí sú pre svoju prácu napádaní alebo zastrašovaní.

Podľa E. Kukana by Albánci mohli dostať termín na začatie prístupových rokovaní ešte do konca tohto roka.
Bosna a Hercegovina predložila žiadosť o členstvo v EÚ 15. februára 2016. Poslanci v uznesení zopakovali svoje jednoznačné odhodlanie podporovať európsku perspektívu Bosny a Hercegoviny. Zodpovedné orgány vyzvali na pokračovanie v ústavných, právnych a politických reformách a dosahovanie stáleho pokroku v integračnom procese. V uznesení odsúdili navrhované referendum v Republike srbskej o celoštátnom systéme súdnictva Bosny a Hercegoviny, ktoré podľa poslancov spochybňuje súdržnosť, zvrchovanosť a celistvosť krajiny. Parlament tiež vyjadril znepokojenie v súvislosti s rozšírenou korupciou a zvýšeným tlakom politických aktérov na súdnictvo.

„Bosna a Hercegovina viditeľne zaostáva za všetkými ostatnými krajinami tohto regiónu,“ poznamenal euroľudovec Kukan. Ako ďalej dodal, hlavným dôvodom je zložitosť štátnej štruktúry. „Ústavu krajiny tvorí Daytonská dohoda z roku 1995. To je veľmi zvláštne štátne usporiadanie, pretože sú tam tri tzv. ústavné národy,“ vyjadril sa europoslanec. Problémom Bosny je aj ťažkopádne schvaľovanie zákonov. „Všímame si to už veľmi dlho a chceme pomôcť tejto krajine, aby sa pohla dopredu,“ povedal Kukan a dodal, že únijné orgány už preukázali dobrú vôľu a teraz je na rade Sarajevo.

Na záver poznamenal, že rozširovanie Európskej únie je jednou z najúspešnejších politík EÚ v celej jej histórii.

Pozrite si rozhovor s europoslancom Eduardom Kukanom.