Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako dodal podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu kritický stav zvýrazňuje aj porovnanie s ostatnými prioritnými osami.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 17. decembra (TASR) – Čerpanie eurofondov na podporu kreatívneho priemyslu v SR je vôbec najproblematickejšou oblasťou z hľadiska využitia finančných prostriedkov Európskej únie (EÚ) na Slovensku. Priznal to podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši, ktorý sa v pondelok stretol s ministerkou kultúry SR Ľubicou Laššákovou (obaja Smer-SD).
Ťažiskovou témou stretnutia bola práve otázka čerpania eurofondov v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) a jeho Prioritnej osi 3 - mobilizácia kreatívneho potenciálu v regiónoch, ktorej sprostredkovateľským orgánom je rezort kultúry. Prioritná os je nastavená na dve formy podpory – centralizovaná podpora (zakladanie kreatívnych centier a podpora dopytu po kreatívnej tvorbe) a decentralizovaná podpora (podpora malých a stredných podnikov v kultúrnom a kreatívnom sektore). „Celková alokácia na túto prioritnú os je aj s prostriedkami štátneho rozpočtu približne 260 miliónov eur. Čerpanie je však nulové,“ skonštatoval Raši.
Ako dodal, kritický stav zvýrazňuje aj porovnanie s ostatnými prioritnými osami. "Alokácia vo výzvach a vyzvaniach v Prioritnej osi 3 je na úrovni 53 percent, v iných operačných programoch a prioritných osiach je to nad 90 percent,“ uviedol. "Celkové čerpanie v SR v rámci aktuálneho programového obdobia je na úrovni 20 percent, v prioritnej osi zameranej na kreatívny priemysel je však na úrovni nula," zopakoval. Uviedol, že jeho úrad sa snaží urobiť maximum pre zabránenie rizika korekcií a vracania alokovaných prostriedkov. "Nie je to však ideálny stav, tým je to, aby sa peniaze určené na kultúru a kreatívny priemysel dostali k tým, pre ktorých sú určené," zdôraznil vicepremiér.
Laššáková nevyhovujúci súčasný stav s čerpaním eurofondov odôvodnila prípravou a nastavením výziev zo strany tímu svojho predchodcu Mareka Maďariča. "Keď som v apríli 2018 nastúpila, veľmi nemilo ma prekvapilo to, že takmer 260 miliónov na kreatívny priemysel je veľmi ohrozených," uviedla s pripomenutím, že už v tom čase audity zo strany riadiacich orgánov operačných programov identifikovali viacero výrazných nedostatkov a nezrovnalostí vo výzve na decentralizovanú podporu (s alokáciou 68 miliónov eur), najmä v procese odborného hodnotenia.
"Museli sme vyvodiť i personálne konzekvencie a nastaviť opatrenia na odstránenie nedostatkov," pripomenula ministerka. Jednou z hlavných úloh bolo podľa jej slov zvýšiť počet, ale aj odborný potenciál hodnotiteľov jednotlivých žiadostí. "V súčasnosti máme 47 hodnotiteľov, 90 percent z toho sú noví, ktorých sme museli nájsť. Tí teraz pracujú 12 hodín denne,“ povedal ministerka s tým, že úlohou rezortu je "zachrániť všetky, alebo aspoň väčšinu z peňazí alokovaných v prioritnej osi".
Nový tím odborných hodnotiteľov opätovne posudzuje 476 projektov, ktoré boli prijaté v rámci vyhlásenej výzvy na decentralizovanú podporu. Ukončenie opätovného posudzovania a začiatok kontrahovania s úspešnými žiadateľmi by mali prísť v prvom kvartáli 2019. Na toto isté obdobie sa pripravuje aj vyhlásenie výzvy na centralizovanú podporu, ktorej prvý návrh bol na jar 2018 roka riadiacim orgánom posúdený ako nevyhovujúci. "Hľadáme preto také nastavenie celej výzvy, aby počet potenciálnych konečných prijímateľov - vyšších územných celkov, resp. krajských miest, ktorí sú schopní podmienky výzvy splniť, bol čo najväčší," dodala ministerka.
Exminister kultúry Marek Maďarič je presvedčený, že odvolávať sa pri probléme s čerpaním eurofondov na predchádzajúce vedenie rezortu je alibistické. Upozorňuje, že v rámci výzvy zameranej na decentralizovanú podporu pre menšie projekty z kreatívneho priemyslu vyhodnotili stovky žiadostí a malo sa pristúpiť k podpisovaniu zmlúv s úspešnými uchádzačmi. "Samozrejme, pri stovkách hodnotení mohlo prísť aj k formálnym chybám, ale rozhodne nie v takom rozsahu, aby sa muselo pristúpiť k novému hodnoteniu všetkých žiadostí," zdôraznil Maďarič.
Za správne nepovažuje ani stiahnutie a nové formulovanie výzvy pre vznik kreatívnych centier v regiónoch. "Pokiaľ sa za môjho pôsobenia s potenciálnymi uchádzačmi intenzívne komunikovalo, deklarovali svoju pripravenosť uchádzať sa o podporu," uviedol.
Ťažiskovou témou stretnutia bola práve otázka čerpania eurofondov v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) a jeho Prioritnej osi 3 - mobilizácia kreatívneho potenciálu v regiónoch, ktorej sprostredkovateľským orgánom je rezort kultúry. Prioritná os je nastavená na dve formy podpory – centralizovaná podpora (zakladanie kreatívnych centier a podpora dopytu po kreatívnej tvorbe) a decentralizovaná podpora (podpora malých a stredných podnikov v kultúrnom a kreatívnom sektore). „Celková alokácia na túto prioritnú os je aj s prostriedkami štátneho rozpočtu približne 260 miliónov eur. Čerpanie je však nulové,“ skonštatoval Raši.
Ako dodal, kritický stav zvýrazňuje aj porovnanie s ostatnými prioritnými osami. "Alokácia vo výzvach a vyzvaniach v Prioritnej osi 3 je na úrovni 53 percent, v iných operačných programoch a prioritných osiach je to nad 90 percent,“ uviedol. "Celkové čerpanie v SR v rámci aktuálneho programového obdobia je na úrovni 20 percent, v prioritnej osi zameranej na kreatívny priemysel je však na úrovni nula," zopakoval. Uviedol, že jeho úrad sa snaží urobiť maximum pre zabránenie rizika korekcií a vracania alokovaných prostriedkov. "Nie je to však ideálny stav, tým je to, aby sa peniaze určené na kultúru a kreatívny priemysel dostali k tým, pre ktorých sú určené," zdôraznil vicepremiér.
Laššáková nevyhovujúci súčasný stav s čerpaním eurofondov odôvodnila prípravou a nastavením výziev zo strany tímu svojho predchodcu Mareka Maďariča. "Keď som v apríli 2018 nastúpila, veľmi nemilo ma prekvapilo to, že takmer 260 miliónov na kreatívny priemysel je veľmi ohrozených," uviedla s pripomenutím, že už v tom čase audity zo strany riadiacich orgánov operačných programov identifikovali viacero výrazných nedostatkov a nezrovnalostí vo výzve na decentralizovanú podporu (s alokáciou 68 miliónov eur), najmä v procese odborného hodnotenia.
"Museli sme vyvodiť i personálne konzekvencie a nastaviť opatrenia na odstránenie nedostatkov," pripomenula ministerka. Jednou z hlavných úloh bolo podľa jej slov zvýšiť počet, ale aj odborný potenciál hodnotiteľov jednotlivých žiadostí. "V súčasnosti máme 47 hodnotiteľov, 90 percent z toho sú noví, ktorých sme museli nájsť. Tí teraz pracujú 12 hodín denne,“ povedal ministerka s tým, že úlohou rezortu je "zachrániť všetky, alebo aspoň väčšinu z peňazí alokovaných v prioritnej osi".
Nový tím odborných hodnotiteľov opätovne posudzuje 476 projektov, ktoré boli prijaté v rámci vyhlásenej výzvy na decentralizovanú podporu. Ukončenie opätovného posudzovania a začiatok kontrahovania s úspešnými žiadateľmi by mali prísť v prvom kvartáli 2019. Na toto isté obdobie sa pripravuje aj vyhlásenie výzvy na centralizovanú podporu, ktorej prvý návrh bol na jar 2018 roka riadiacim orgánom posúdený ako nevyhovujúci. "Hľadáme preto také nastavenie celej výzvy, aby počet potenciálnych konečných prijímateľov - vyšších územných celkov, resp. krajských miest, ktorí sú schopní podmienky výzvy splniť, bol čo najväčší," dodala ministerka.
Exminister kultúry Marek Maďarič je presvedčený, že odvolávať sa pri probléme s čerpaním eurofondov na predchádzajúce vedenie rezortu je alibistické. Upozorňuje, že v rámci výzvy zameranej na decentralizovanú podporu pre menšie projekty z kreatívneho priemyslu vyhodnotili stovky žiadostí a malo sa pristúpiť k podpisovaniu zmlúv s úspešnými uchádzačmi. "Samozrejme, pri stovkách hodnotení mohlo prísť aj k formálnym chybám, ale rozhodne nie v takom rozsahu, aby sa muselo pristúpiť k novému hodnoteniu všetkých žiadostí," zdôraznil Maďarič.
Za správne nepovažuje ani stiahnutie a nové formulovanie výzvy pre vznik kreatívnych centier v regiónoch. "Pokiaľ sa za môjho pôsobenia s potenciálnymi uchádzačmi intenzívne komunikovalo, deklarovali svoju pripravenosť uchádzať sa o podporu," uviedol.
