Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Návrh transponuje európske smernice, modifikuje doterajšie zákonné úpravy na základe aplikačnej praxe.
Autor TASR
Bratislava 13. októbra (TASR) – Súkromné rádiá by už nemali mať povinnosť dodržať stanovený podiel slovenských pesničiek vo vysielaní. Povinnosť má ostať len pre RTVS. Vyplýva to z predloženého návrhu zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dielne Ministerstva kultúry SR, ktorý je v súčasnosti v pripomienkovom konaní.
Proti zmene, neodôvodnenej v návrhu právneho predpisu, vznikla hromadná pripomienka, podporená petíciou. Signatári žiadajú, aby do navrhovaného zákona bola implementovaná súčasná právna úprava, podľa ktorej majú súkromné rozhlasové stanice povinnosť zaradiť do vysielania minimálne 25 percent domácej tvorby a RTVS 35 percent.
„Ponechanie kvóty len u verejnoprávneho vysielateľa v zmysle návrhu Ministerstva kultúry nedokáže naplniť stanovené ciele zákonodarcu s ohľadom na množstvo vysielateľov, pôsobiacich na území Slovenskej republiky. Navyše, zavedením takéhoto diskriminačného opatrenia by nastala situácia, že slovenské hudobné diela by boli vysielané prevažne len na verejnoprávnych rozhlasových okruhoch s relatívne špecifickým okruhom poslucháčov," argumentujú autori pripomienky a signatári petície.
Pripomínajú, že legislatívna zmena, ktorá kvóty pre slovenskú hudbu v rádiách zaviedla od apríla 2016, bola motivovaná podporou slovenskej tvorby ako súčasti kultúrneho dedičstva a odvíjala sa aj od prieskumov, prezentujúcich vôľu poslucháčov počuť v rádiách viac slovenských pesničiek. Poukazujú aj na štatistiky Slovenského ochranného zväzu autorského (SOZA), podľa ktorých rástol po zavedení kvót nielen podiel slovenskej hudby, ale aj zastúpenie nových umelcov.
„Kým v rokoch 2013-2015 boli v rozhlase používané diela v priemere 1613 slovenských autorov, v troch rokoch po zavedení kvót ich počet stúpol priemerne o 29 percent na 2082 slovenských hudobných tvorcov,“ upozorňujú.
Zvýšený podiel slovenskej hudby znamenal i možnosť zvýšiť tantiémy pre autorov. Pripomínajú napokon, že zavedenie kvót pre slovenskú hudbu obstálo aj pred Ústavným súdom (ÚS), ktorý konštatoval rozumnosť úpravy v záujme podpory národnej tvorby.
„ÚS navyše zdôraznil, že nejde o unikátne prostriedky špecifické len pre Slovenskú republiku, ale ide o prostriedky štandardne využívané zákonodarcami v iných štátoch Európskej únie (napr. Francúzsko, Írsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Maďarsko, Dánsko, Chorvátsko),“ dodávajú autori pripomienky.
Návrh nového audiovizuálneho zákona má komplexne nahradiť dve doterajšie právne úpravy – zákon o vysielaní a retransmisii a tzv. zákon o digitálnom vysielaní. Legislatívna úprava reaguje na zmeny a vývoj vysielania a retransmisie v digitálnom prostredí, rozširuje preto okrem iného regulačný rámec audiovizuálnych mediálnych služieb aj na platformy na zdieľanie videí. Návrh transponuje európske smernice, modifikuje doterajšie zákonné úpravy na základe aplikačnej praxe. Rozširuje povinnosti regulátora, zvyšuje podiel multimodálneho vysielania, upravuje aj ustanovenia o majetkových a personálnych vzťahoch súvisiacich s médiami.
Proti zmene, neodôvodnenej v návrhu právneho predpisu, vznikla hromadná pripomienka, podporená petíciou. Signatári žiadajú, aby do navrhovaného zákona bola implementovaná súčasná právna úprava, podľa ktorej majú súkromné rozhlasové stanice povinnosť zaradiť do vysielania minimálne 25 percent domácej tvorby a RTVS 35 percent.
„Ponechanie kvóty len u verejnoprávneho vysielateľa v zmysle návrhu Ministerstva kultúry nedokáže naplniť stanovené ciele zákonodarcu s ohľadom na množstvo vysielateľov, pôsobiacich na území Slovenskej republiky. Navyše, zavedením takéhoto diskriminačného opatrenia by nastala situácia, že slovenské hudobné diela by boli vysielané prevažne len na verejnoprávnych rozhlasových okruhoch s relatívne špecifickým okruhom poslucháčov," argumentujú autori pripomienky a signatári petície.
Pripomínajú, že legislatívna zmena, ktorá kvóty pre slovenskú hudbu v rádiách zaviedla od apríla 2016, bola motivovaná podporou slovenskej tvorby ako súčasti kultúrneho dedičstva a odvíjala sa aj od prieskumov, prezentujúcich vôľu poslucháčov počuť v rádiách viac slovenských pesničiek. Poukazujú aj na štatistiky Slovenského ochranného zväzu autorského (SOZA), podľa ktorých rástol po zavedení kvót nielen podiel slovenskej hudby, ale aj zastúpenie nových umelcov.
„Kým v rokoch 2013-2015 boli v rozhlase používané diela v priemere 1613 slovenských autorov, v troch rokoch po zavedení kvót ich počet stúpol priemerne o 29 percent na 2082 slovenských hudobných tvorcov,“ upozorňujú.
Zvýšený podiel slovenskej hudby znamenal i možnosť zvýšiť tantiémy pre autorov. Pripomínajú napokon, že zavedenie kvót pre slovenskú hudbu obstálo aj pred Ústavným súdom (ÚS), ktorý konštatoval rozumnosť úpravy v záujme podpory národnej tvorby.
„ÚS navyše zdôraznil, že nejde o unikátne prostriedky špecifické len pre Slovenskú republiku, ale ide o prostriedky štandardne využívané zákonodarcami v iných štátoch Európskej únie (napr. Francúzsko, Írsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Maďarsko, Dánsko, Chorvátsko),“ dodávajú autori pripomienky.
Návrh nového audiovizuálneho zákona má komplexne nahradiť dve doterajšie právne úpravy – zákon o vysielaní a retransmisii a tzv. zákon o digitálnom vysielaní. Legislatívna úprava reaguje na zmeny a vývoj vysielania a retransmisie v digitálnom prostredí, rozširuje preto okrem iného regulačný rámec audiovizuálnych mediálnych služieb aj na platformy na zdieľanie videí. Návrh transponuje európske smernice, modifikuje doterajšie zákonné úpravy na základe aplikačnej praxe. Rozširuje povinnosti regulátora, zvyšuje podiel multimodálneho vysielania, upravuje aj ustanovenia o majetkových a personálnych vzťahoch súvisiacich s médiami.
