Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rôzne typy vyhlášok Rómom zakazovali vlastniť majetok, ale aj vstupovať do krčiem, zakazovali im výkon povolaní, ktoré boli spojené s kočovaním.
Autor TASR
Bratislava 31. júla (TASR) - Koncentračným táborom Auschwitz-Birkenau prešlo približne 22.000 európskych Rómov a asi 19.000 z nich sa už nikdy nevrátilo. V súvislosti s blížiacim sa Pamätným dňom rómskeho holokaustu (2. 8.) to uviedla etnografka, historička a v súčasnosti poradkyňa ministerky spravodlivosti v oblasti ľudských práv Zuzana Kumanová.
Rómsky holokaust podľa nej zvykne mať prívlastok neznámy holokaust. "Čo sa týka Slovenska, tak o rómskom holokauste hovoríme až po roku 1989, keď postupne miestne iniciatívy spomínali na lokality, ktoré boli vyvraždené, alebo sa robil aj záchranný výskum s preživšími," zdôraznila.
Priebeh rómskeho holokaustu mal podľa jej slov v európskych krajinách podobné parametre. "Začínalo to rôznymi typmi súpisov a potom rôznymi perzekúciami, ktoré upierali Rómom občianske práva. Na Slovensku prvým zákonom, ktorý sa dotkol postavenia Rómov, bol branný zákon, keď rómskym chlapcom spolu so židovskými chlapcami zakázal brannú povinnosť, pretože ich pokladal za nespoľahlivých a urobil z nich občanov druhej kategórie," povedala.
Rôzne typy vyhlášok Rómom zakazovali vlastniť majetok, ale aj vstupovať do krčiem, zakazovali im výkon povolaní, ktoré boli spojené s kočovaním. Jedno z opatrení sa týkalo aj povinnosti odstrániť obydlia popri miestnych cestách. "Rómovia sa tak ocitli dva kilometre za dedinou, čo vlastne spôsobilo, že to spretŕhalo väzby s domácim obyvateľstvom," podotkla Kumanová. Štát podľa jej slov vytvoril pracovné útvary a niekoľko tisíc rómskych mužov v nich otrocky pracovalo.
Situácia sa zhoršila po potlačení Slovenského národného povstania. "Mnohé rómske komunity, rovnako ako slovenské komunity, boli vyvraždené. Z tých najväčších spomeňme aspoň Iliju, kde to bolo viac ako 100 obyvateľov, alebo Tisovec, Dúbravy alebo takmer 40-členná komunita v Lutile," uviedla. Na konci vojny boli Rómovia posielaní do koncentračného tábora v Dubnici nad Váhom.
Pamätný deň rómskeho holokaustu vyhlásil v roku 2015 Európsky parlament ako spomienku na obete Rómov počas druhej svetovej vojny a tragickú likvidáciu koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau z 2. augusta 1944. V plynových komorách bolo pri nej zavraždených takmer 3000 rómskych mužov a žien, seniorov a detí. Počas druhej svetovej vojny dochádzalo k prenasledovaniu a vraždeniu Rómov aj na území dnešného Slovenska.
Rómsky holokaust podľa nej zvykne mať prívlastok neznámy holokaust. "Čo sa týka Slovenska, tak o rómskom holokauste hovoríme až po roku 1989, keď postupne miestne iniciatívy spomínali na lokality, ktoré boli vyvraždené, alebo sa robil aj záchranný výskum s preživšími," zdôraznila.
Priebeh rómskeho holokaustu mal podľa jej slov v európskych krajinách podobné parametre. "Začínalo to rôznymi typmi súpisov a potom rôznymi perzekúciami, ktoré upierali Rómom občianske práva. Na Slovensku prvým zákonom, ktorý sa dotkol postavenia Rómov, bol branný zákon, keď rómskym chlapcom spolu so židovskými chlapcami zakázal brannú povinnosť, pretože ich pokladal za nespoľahlivých a urobil z nich občanov druhej kategórie," povedala.
Rôzne typy vyhlášok Rómom zakazovali vlastniť majetok, ale aj vstupovať do krčiem, zakazovali im výkon povolaní, ktoré boli spojené s kočovaním. Jedno z opatrení sa týkalo aj povinnosti odstrániť obydlia popri miestnych cestách. "Rómovia sa tak ocitli dva kilometre za dedinou, čo vlastne spôsobilo, že to spretŕhalo väzby s domácim obyvateľstvom," podotkla Kumanová. Štát podľa jej slov vytvoril pracovné útvary a niekoľko tisíc rómskych mužov v nich otrocky pracovalo.
Situácia sa zhoršila po potlačení Slovenského národného povstania. "Mnohé rómske komunity, rovnako ako slovenské komunity, boli vyvraždené. Z tých najväčších spomeňme aspoň Iliju, kde to bolo viac ako 100 obyvateľov, alebo Tisovec, Dúbravy alebo takmer 40-členná komunita v Lutile," uviedla. Na konci vojny boli Rómovia posielaní do koncentračného tábora v Dubnici nad Váhom.
Pamätný deň rómskeho holokaustu vyhlásil v roku 2015 Európsky parlament ako spomienku na obete Rómov počas druhej svetovej vojny a tragickú likvidáciu koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau z 2. augusta 1944. V plynových komorách bolo pri nej zavraždených takmer 3000 rómskych mužov a žien, seniorov a detí. Počas druhej svetovej vojny dochádzalo k prenasledovaniu a vraždeniu Rómov aj na území dnešného Slovenska.
