Bratislava 9. mája (TASR) – Obvinenie nie je možné postaviť na jednej výpovedi spolupracujúceho obvineného, tzv. kajúcnika. Pre TASR to uviedla rektorka Akadémie Policajného zboru v Bratislave Lucia Kurilovská. „Nikto nikdy tieto inštitúty nespochybňoval, tak ako sa nespochybňovala kolúzna väzba. A zrazu sú spochybňované inštitúty trestného práva v takej miere, že sa mi to nepáči,“ zdôraznila s tým, že práve vďaka kajúcnikom boli v 90. rokoch na Slovensku rozložené celé zločinecké skupiny.

„Nie sú to inštitúty, ktoré sme si vymysleli. Prevzali sme ich z iných demokratických trestnoprávnych systémov. Anglo-amerického, ale aj z kontinentálneho trestného konania,“ vyhlásila. Pripustila, že každý inštitút sa dá síce zneužiť, ale orgánom podľa nej treba veriť, že ich rozhodnutia sú podložené dôkazmi a sú v súlade so zákonom. Podotkla, že ešte skôr „bola tlačová beseda, kde v rámci Generálnej prokuratúry SR hovorili, že všetky výpovede kajúcnikov sú podložené ďalšími dôkazmi“.

Pripomenula, že obvinenie možno vzniesť len vtedy, keď je dostatočne odôvodnený záver, že obvinený pravdepodobne spáchal skutok, ktorý mu je kladený za vinu. „Sudca, ktorý rozhoduje o väzbe, skúma dôvody väzby, či je dôvodná obava, že osoba bude utekať, ovplyvňovať svedkov, alebo že bude pokračovať v trestnej činnosti. Tiež skúma dôvodnosť samotného obvinenia. Či je založené na dostatočných dôkazoch,“ ozrejmila. Doplnila, že sudca by sa nemal nechať ovplyvňovať vyhláseniami politikov a ani mediálnym naratívom.

Ozrejmila, že inštitút spolupracujúceho obvineného zahŕňa osobu, ktorá sa významnou mierou podieľa pri odhaľovaní trestných činov korupcie, legalizácie príjmov z trestnej činnosti či organizovaných zločineckých skupín. „Štát má väčší záujem na tom, aby bola rozložená napríklad organizovaná skupina, alebo aby bola odhalená závažná trestná činnosť oproti tomu, aby bol postihovaný a stíhaný len jeden obvinený,“ zdôraznila. Trestný poriadok obsahuje podmienku, že kajúcnikom nesmie byť návodca, objednávateľ, organizátor skupiny, respektíve trestnej činnosti, o ktorej odhalenie ide.

Kajúcnikovi zo spolupráce plynú rôzne výhody. „Voči spolupracujúcemu obvinenému môže byť zastavené trestné stíhanie. Môže byť podmienečne zastavené, kde mu je uložená skúšobná doba dva až desať rokov a počas skúšobnej doby sa musí potvrdiť, že všetky informácie, ktoré poskytol, skutočne mali zmysel smerom k odhaleniu organizovanej skupiny alebo korupčnej siete a podobne,“ podotkla. V prípade uzatvorenia dohody o vine a treste mu môže byť uložený trest pod jednu tretinu dolnej hranice trestnej sadzby.