Sociálna a zdravotná stratégia Slovenska, hoci ráta s plnením viacerých problematických bodov, nemá jasnú víziu, ako ich realizovať, keďže nám chýbajú odborníci, uviedla Kurotová.
Autor TASR
Bratislava 18. júla (TASR) - Vojna na Ukrajine odhalila problémy a nepripravenosť Slovenska na príchod cudzincov. Život ľudí utekajúcich pred vojnou je značne ovplyvnený lokálnou legislatívou, ktorá nerátala s takým veľkým počtom utečencov a so zdravotnými systémami, ktoré kapacitne ledva pokrývajú lokálny dopyt. K riešeniu by mohlo prispieť zvolenie verejného ochrancu práv. Skonštatovala to zakladateľka Medzinárodnej asociácie lekárov a zdravotníkov na Slovensku (MALnS) Alona Kurotová.
"Problémy by sa dali riešiť, keby kompetentní načúvali. Ako nešťastné sa v tejto súvislosti javí aj to, že už od marca nemá Slovensko verejného ochrancu práv," uviedla Kurotová. Potrebu vidí v zadefinovaní fungovania nielen lekárskej a zdravotnej starostlivosti, ale aj pri uplatnení expertov z Ukrajiny v krajinách, kde si nájdu útočisko. Práve ombudsman by v tom podľa nej mohol byť styčným bodom.
Poukázala na rôzne situácie, ktorých riešenie je ťažké aj vzhľadom na zákony. Ako príklad uviedla 17-ročných ukrajinských študentov, ktorí majú ukončenú strednú školu, no nemajú status dospelého a bez sprievodu rodičov nemôžu získať dočasné útočisko. Spomenula i problémy ukrajinských matiek s deťmi, ktoré nie sú na Slovensku zamestnané alebo zarábajú menej ako minimálnu mzdu, pričom nemajú nárok na verejné zdravotné poistenie.
Problém vidí aj pri nemožnosti podnikania pri štatúte odídenca. Ozrejmila, že s týmto sa stretávajú pri IT odborníkoch na voľnej nohe alebo lekároch, ktorí plánujú otvorenie ambulancie. Aj pre takéto situácie považuje Kurotová za nešťastné, že stále nebol zvolený ombudsman, ktorý by mohol mať silnejší hlas pri komunikácii s vládou.
Pripomenula, že s ukrajinskými partnermi zorganizovala okrúhly stôl v Užhorode a v Bratislave, kde diskutovali o zriadení rodinných kliník pre mamy s deťmi z Ukrajiny. Tam by sa mohli ako na konzuláte poskytovať služby Ukrajincom ukrajinskými zdravotníkmi. Významnou funkciou centier by mohlo byť i poskytovanie psychologickej podpory, kde je aktuálne najviac pociťovaná jazyková bariéra.
"Sociálna a zdravotná stratégia Slovenska, hoci ráta s plnením viacerých problematických bodov, nemá jasnú víziu, ako ich realizovať, keďže nám chýbajú odborníci. Aj tu by mohol byť nápomocný ombudsman, ktorý by sa, okrem iného, mohol pokúsiť o využitie zmeny v prospech občanov Slovenska," uzavrela.
Post ombudsmana nie je obsadený od konca marca, keď sa skončil mandát Márii Patakyovej. Poslanci Národnej rady (NR) SR mali nového verejného ochrancu práv voliť ešte na marcovej schôdzi, odvtedy sa však voľba neustále presúva. Termín na podanie kandidatúry je aktuálne v závere augusta.
"Problémy by sa dali riešiť, keby kompetentní načúvali. Ako nešťastné sa v tejto súvislosti javí aj to, že už od marca nemá Slovensko verejného ochrancu práv," uviedla Kurotová. Potrebu vidí v zadefinovaní fungovania nielen lekárskej a zdravotnej starostlivosti, ale aj pri uplatnení expertov z Ukrajiny v krajinách, kde si nájdu útočisko. Práve ombudsman by v tom podľa nej mohol byť styčným bodom.
Poukázala na rôzne situácie, ktorých riešenie je ťažké aj vzhľadom na zákony. Ako príklad uviedla 17-ročných ukrajinských študentov, ktorí majú ukončenú strednú školu, no nemajú status dospelého a bez sprievodu rodičov nemôžu získať dočasné útočisko. Spomenula i problémy ukrajinských matiek s deťmi, ktoré nie sú na Slovensku zamestnané alebo zarábajú menej ako minimálnu mzdu, pričom nemajú nárok na verejné zdravotné poistenie.
Problém vidí aj pri nemožnosti podnikania pri štatúte odídenca. Ozrejmila, že s týmto sa stretávajú pri IT odborníkoch na voľnej nohe alebo lekároch, ktorí plánujú otvorenie ambulancie. Aj pre takéto situácie považuje Kurotová za nešťastné, že stále nebol zvolený ombudsman, ktorý by mohol mať silnejší hlas pri komunikácii s vládou.
Pripomenula, že s ukrajinskými partnermi zorganizovala okrúhly stôl v Užhorode a v Bratislave, kde diskutovali o zriadení rodinných kliník pre mamy s deťmi z Ukrajiny. Tam by sa mohli ako na konzuláte poskytovať služby Ukrajincom ukrajinskými zdravotníkmi. Významnou funkciou centier by mohlo byť i poskytovanie psychologickej podpory, kde je aktuálne najviac pociťovaná jazyková bariéra.
"Sociálna a zdravotná stratégia Slovenska, hoci ráta s plnením viacerých problematických bodov, nemá jasnú víziu, ako ich realizovať, keďže nám chýbajú odborníci. Aj tu by mohol byť nápomocný ombudsman, ktorý by sa, okrem iného, mohol pokúsiť o využitie zmeny v prospech občanov Slovenska," uzavrela.
Post ombudsmana nie je obsadený od konca marca, keď sa skončil mandát Márii Patakyovej. Poslanci Národnej rady (NR) SR mali nového verejného ochrancu práv voliť ešte na marcovej schôdzi, odvtedy sa však voľba neustále presúva. Termín na podanie kandidatúry je aktuálne v závere augusta.