Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dištančné vzdelávanie bude mať podľa psychológa na žiakov a študentov vplyv.
Autor TASR
Bratislava 30. novembra (TASR) - Učitelia si musia uvedomiť, že dištančné vzdelávanie sa nerovná prezenčné vzdelávanie. Nároky na množstvo prebraného učiva pri dištančnej forme vzdelávania sa musia znížiť. Pre TASR to uviedol stredoškolský učiteľ a pracovník Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Ján Kvak.
"Nároky na množstvo prebraného učiva sa musia znížiť. Je nutné zvoliť aj iný typ hodnotenia, keďže do vypracovania úloh sa môžu zapojiť aj súrodenci a rodičia," uviedol Kvak. Podľa neho je nutné sa zamerať na hodnotenie iných, ako len kognitívnych zručností. Zadania úloh nemôžu byť výlučne faktografické. "V prípade, že sa výučba realizuje výkladovo – receptívnou metódu bez použitia aktivizujúcich metód, je dosť možné, že žiaci učivo nepochopia. Budú z toho frustrovaní a budú prejavovať menšiu ochotu sa pripájať na hodiny, počúvať monológy. Toto všetko sa potom odrazí na nedostatočných výsledkoch žiakov a prehĺbi ich frustráciu voči vzdelávaniu a škole samotnej," povedal Kvak.
Stredoškolský učiteľ tvrdí, že bez obrovskej podpory (personálnej, finančnej, psychologickej) zo strany štátu bude pre učiteľov a aj ich žiakov náročné vrátiť sa späť a dohnať zameškané. "Otázkou je, či je nutné trvať na dobehnutí zameškaného osvojenia si vedomostí za každú cenu v rámci jednotlivých stupňov vzdelávania. Avšak bez asistentov učiteľov, odborných tímov na školách školy nebudú schopné vyrovnávať rozdiely medzi žiakmi po návrate do škôl," poznamenal.
Dištančné vzdelávanie bude mať podľa Kvaka na žiakov a študentov vplyv. Tvrdí, že im chýba nadobúdanie nových kontaktov, známostí, kamarátov, rozvoj spolupráce, komunikácie a iných kompetencií. "Pocit, byť súčasťou nejakej skupiny, identifikácia so skupinou, strata mentora v podobe učiteľa či staršieho spolužiaka," poznamenal Kvak. Poukázal aj na nedostatočné športové vyžitie, stratu sebadôvery v súvislosti s vykonávaním bežných činností, ako je napríklad cestovanie – presun do školy, samostatnosť v komunikácii s cudzími a inými ľuďmi mimo rodinnej bubliny.
Žiaci druhého stupňa základných škôl sa dištančne vzdelávajú od 26. októbra. Rovnako sa z domu vzdelávajú aj žiaci stredných škôl. Vysokoškoláci sa majú vyučovať dištančne do konca zimného semestra. Výnimku majú len žiaci materských škôl a prvého stupňa základných škôl, tí sa môžu vzdelávať v školách prezenčne. Rovnako sa v školách môžu vzdelávať aj žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia v malých skupinách, ktoré sa skladajú z maximálne piatich žiakov a pedagóga.
"Nároky na množstvo prebraného učiva sa musia znížiť. Je nutné zvoliť aj iný typ hodnotenia, keďže do vypracovania úloh sa môžu zapojiť aj súrodenci a rodičia," uviedol Kvak. Podľa neho je nutné sa zamerať na hodnotenie iných, ako len kognitívnych zručností. Zadania úloh nemôžu byť výlučne faktografické. "V prípade, že sa výučba realizuje výkladovo – receptívnou metódu bez použitia aktivizujúcich metód, je dosť možné, že žiaci učivo nepochopia. Budú z toho frustrovaní a budú prejavovať menšiu ochotu sa pripájať na hodiny, počúvať monológy. Toto všetko sa potom odrazí na nedostatočných výsledkoch žiakov a prehĺbi ich frustráciu voči vzdelávaniu a škole samotnej," povedal Kvak.
Stredoškolský učiteľ tvrdí, že bez obrovskej podpory (personálnej, finančnej, psychologickej) zo strany štátu bude pre učiteľov a aj ich žiakov náročné vrátiť sa späť a dohnať zameškané. "Otázkou je, či je nutné trvať na dobehnutí zameškaného osvojenia si vedomostí za každú cenu v rámci jednotlivých stupňov vzdelávania. Avšak bez asistentov učiteľov, odborných tímov na školách školy nebudú schopné vyrovnávať rozdiely medzi žiakmi po návrate do škôl," poznamenal.
Dištančné vzdelávanie bude mať podľa Kvaka na žiakov a študentov vplyv. Tvrdí, že im chýba nadobúdanie nových kontaktov, známostí, kamarátov, rozvoj spolupráce, komunikácie a iných kompetencií. "Pocit, byť súčasťou nejakej skupiny, identifikácia so skupinou, strata mentora v podobe učiteľa či staršieho spolužiaka," poznamenal Kvak. Poukázal aj na nedostatočné športové vyžitie, stratu sebadôvery v súvislosti s vykonávaním bežných činností, ako je napríklad cestovanie – presun do školy, samostatnosť v komunikácii s cudzími a inými ľuďmi mimo rodinnej bubliny.
Žiaci druhého stupňa základných škôl sa dištančne vzdelávajú od 26. októbra. Rovnako sa z domu vzdelávajú aj žiaci stredných škôl. Vysokoškoláci sa majú vyučovať dištančne do konca zimného semestra. Výnimku majú len žiaci materských škôl a prvého stupňa základných škôl, tí sa môžu vzdelávať v školách prezenčne. Rovnako sa v školách môžu vzdelávať aj žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia v malých skupinách, ktoré sa skladajú z maximálne piatich žiakov a pedagóga.
