Bratislava 6. septembra (TASR) – Najväčším spúšťačom stresu v beztiažovom stave je fyzická záťaž. Zistil to výskum tímu doktora Richarda Kvetňanského z Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV, zameraný na vplyv záťažových faktorov na stres v podmienkach beztiažového stavu. Výskum sa uskutočnil počas letu slovenského kozmonauta Ivana Bellu vo februári 1999.

Výskumná úloha, nazvaná Endotest, bola jednou zo šiestich vedeckých úloh, ktoré Ivan Bella plnil v rámci vesmírnej vedeckej misie Štefánik. Doktor Kvetňanský, ako vedúci výskumnej úlohy, priebeh pokusov koordinoval priamo z priestorov kozmodromu Bajkonur.

Podstatou výskumnej úlohy bolo vystaviť organizmus trom druhom záťaže a zistiť, ako tieto záťažové faktory vplývajú v beztiažovom stave na stresové hormóny. Pri fyzickej záťaži Bella šliapal na bicyklovom ergometri. V rámci psychickej záťaže vyplňoval matematický test a pri metabolickej záťaži mu kolega – ruský kozmonaut Viktor Afanasiev podal inzulín. "Ten znižuje glukózu a tým podnecuje stresové hormóny," objasnil Kvetňanský. Pri všetkých týchto situáciách Afanasiev odobral Bellovi krv prostredníctvom špeciálneho prístroja Plazma 03.

"Zistili sme, že odpoveď organizmu na fyzickú záťaž je v beztiažovom stave bola oveľa výraznejšia ako na zemi, hodnoty stresu boli niekoľkonásobne vyššie," uviedol Kvetňanský." Pri psychickej a metabolickej záťaži boli hodnoty rovnako zvýšené, no nie tak výrazne ako v prípade fyzickej záťaže," dodal vedúci lekársko-biologického kozmického výskumu. "Po predchádzajúcom poznatku, že v pokojovom stave beztiažový stav nie je stresogénny faktor, to bol ďalší dôležitý poznatok v našom výskume," zdôraznil doktor Kvetňanský, ktorý o poznatkoch vedeckého výskumu prednášal na celosvetových sympóziách a vedeckých konferenciách. Jeho časť vedeckého programu Štefánik bola hodnotená pozitívne.

Slovenský vedec však pripomenul, že získané poznatky sú len časťou odpovedí, na ktoré by mal priniesť odpovede komplexný výskum. "Potrebovali by sme zistiť, ako je to s vplyvom záťažových faktorov na stres pri dlhších pobytoch v beztiažovom stave, či v takomto prípade dochádza k narastaniu stresových hormónov, alebo naopak k adaptácii organizmu," uviedol Kvetňanský. V súčasnosti chýbajú finančné zdroje na pokračovanie tohto kozmického výskumu. Iné štáty, ani vesmírne veľmoci ako USA a Rusko, v tomto projekte podľa Kvetňanského oficiálne nepokračujú.

Vedec však upozornil, že je len otázkou času, kedy sa v takomto výskume bude pokračovať. "Bude to potrebné v súvislosti s úvahami letu na Mars, kde sa predpokladá, že kozmonauti budú v beztiažovom stave mesiace, možno roky," upozornil Kvetňanský. O to viac je podľa neho škoda, že Slovensko svoj výskum pozastavilo. "Práve my sme totiž vo výskume v tejto oblasti doteraz pokročili najviac," skonštatoval slovenský vedec.