Bratislava 20. septembra (TASR) – Radšej Slovensko znesie nejaké sankcie, ako by sme mali aplikovať kvóty, ktoré nikam nevedú. Na margo utečeneckej krízy to dnes v diskusnej relácii TA3 V politike povedal poslanec Smeru-SD a šéf európskeho výboru Ľuboš Blaha. Riešenie vo vzťahu ku kvótam je podľa neho iba iluzórne, keďže cieľovou destináciou migrantov nie je Slovensko.

"Oni chcú prúdiť do Nemecka, Holandska, Belgicka, Švédska, teda do krajín, ktoré sú najbohatšie, kde majú komunity a rodiny, kde majú náboženskú infraštruktúru a podobne. Toto je len umelé riešenie a my tých ľudí na Slovensku ani udržať nemôžeme," tvrdí Blaha s tým, že celé Slovensko sa dnes dokázalo zhodnúť na tom, že kvóty odmietame, ale chceme byť solidárni. "A potom sa asi budeme baviť iba o tom, ako tú solidaritu prejaviť."

Aj líder OľaNO Igor Matovič si myslí, že kvóty sú hlúposť, utečenci na Slovensku neostanú. "Nebuďme naivní, že ak my prikážeme ľuďom, že budú musieť ísť na Slovensko, že poslúchnu. Ak ich my budeme držať v nejakej klietke, aby si u nás prešli azylovým procesom, nakoniec by získali azyl a v prvý deň by boli v Nemecku alebo vo Švédsku, tam, kde chceli ísť," myslí si. Slovensko by preto malo podľa Matoviča vyžadovať od všetkých krajín, ktoré sú súčasťou schengenského priestoru, aby dôsledne chránili svoje hranice a ak ich nechránia, mali by byť sankcionované. "Finančne alebo inak, alebo nech vystúpia zo Schengenu."

Poslanec Július Brocka (KDH) však podotkol, že Slovensko je len veľmi malý pán v Európskej únii, aby mohol kvótam zabrániť. "Ak sa všetci ostatní dohodnú na niečom v Európe a ak my chceme byť ďalej súčasťou Európskej únie, tak tomu pravdepodobne nezabránime," myslí si. Brocka tiež pripomenul, že Slovensko ani nemôže v otázkach azylovej politiky vetovať rozhodnutia ostatných členov Európskej únie, keďže sa tejto právomoci pred siedmimi rokmi vzdalo.

Blaha si však nemyslí, že kvóty tak ľahko prejdú a poukazuje na komplikovaný európsky mechanizmus rozhodovania. "A Slovensko tiež nie je samo v tomto boj, a to je veľmi dôležité. Máme spojenca v Českej republike, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku, pobaltských krajinách či Španielsku," zdôraznil šéf európskeho výboru. Pripomenul tiež, že ak by aj Európska únia kvóty prijala, musí ich aplikovať suverénny členský štát. "A ak celá slovenská spoločnosť je tak silne proti kvótam, tak potom tá aplikácia môže byť problematická."

Podľa predsedu SNS Andreja Danka sa z kvót ešte môžeme vykúpiť nejakou finančnou pomocou či iniciatívnymi krokmi. "Napríklad, že pomôžeme 100 Sýrčanom. No najmä pri moslimských obyvateľoch je to vždy krát minimálne sedem, lebo v priamej línii si môžu doniesť niekoľko ľudí," doplnil. Danko tiež zdôraznil, že Slovensko je veľmi malý štát a ak sa dostane ešte do pozície, že nechce pomôcť, alebo že bude považovaný za xenofóbneho, tak to bude veľmi tenký ľad pre kohokoľvek, kto bude predsedom vlády. "Nerobme z kvót politický fetiš, ale povedzme západu, prečo máme problém a pretočme to do ľudskoprávnej argumentácie," dodal.

Celá diskusia o kvótach je podľa predsedu strany SKOK Juraja Miškova absurdná a nezmyselná. "Vieme si totiž rozdeliť napríklad milión migrantov, ktorí prídu do Európy, ale čo sa stane, ak ich príde päť či 10 miliónov? Stále sa bavíme možno o Sýrii, krajinách subsaharskej Afriky, ale v Afrike tiká oveľa väčší problém. Ten je napríklad v Nigérii, kde operuje skupina Boko Haram a Nigéria má 173 miliónov ľudí," pripomenul s tým, že žiadny plot potom nebude dostatočne vysoký, aby zabránil tomu, že všetci títo ľudia prídu do Európy. "Bojujeme teraz proti akoby strašiaku do maku, ale nevšímame si iné dôležitejšie problémy, ktoré nás čakajú v Afrike," dodal Miškov.