Bratislava 26. novembra (TASR) - Bratské národy Čechov a Slovákov sa nerozdelili preto, že by jeden na druhého ekonomicky doplácali. Na rozdelení ČSFR sa podľa Ľuboša Juríka nepodpísala ani silná centralizácia z Prahy. "Kľúčovým motívom bolo pre Slovákov zavŕšenie emancipačného vývoja, túžba mať vlastný štát a ukázať sa ako národ, ktorý dokáže spracovať svoje veci," povedal pre TASR.

Podľa spisovateľa by sme nemali podliehať predstavám, že o vznik dvoch samostatných štátov a rozdelenie federácie sa pričinili len Václav Klaus a Vladimír Mečiar. "To je veľký omyl. Aj za nimi boli silné záujmové skupiny, nielen politické, ale aj hospodárske," doplnil na margo rozpadu spoločného štátu, ktorý prišiel len pol roka po parlamentných voľbách v roku 1992. A aká bola v tom čase politická situácia, ktorá k rozdeleniu smerovala? "Nadšenie sa miešalo s obavami, až so strachom. Majme na pamäti, že spoločnosť sa vtedy len pred necelými dvoma rokmi zbavila komunistického režimu, že sa od základu menili politické, hospodárske, pracovnoprávne a majetkové pomery. Všetko to vrelo a kvasilo, vznikali nové politické strany, otvorili sa hrádze slobode slova a presvedčenia," uvádza fakty, ktoré vplývali na nálady verejnej mienky a na rozhodovania politikov. "Médiá ustavične kŕmili ľudí rôznymi teóriami, vyhláseniami, ktoré boli neraz veľmi provokatívne a nezodpovedné. Po istom čase bolo jasné, že federácia skončí. Pomohla tomu aj deklarácia Slovenskej národnej rady (SNR) o prijatí Ústavy v júli 1992."

Ľuboš Jurík v tom čase pôsobil ako poradca a hovorca predsedu SNR. Potvrdil, že všetky informácie o procese rozdelenia sa na verejnosť nedostali. "Viaceré rokovania mali dôverný, až tajný charakter. Myslím si, že nikde a nikdy sa o všetkom verejnosť nedozvie úplnú pravdu, preto je toľko konšpirácií a neoverených právd," tvrdí autor dvoch obsiahlych kníh Pokušenie moci (2002) a Poučenie z moci (2013). "Tam sú podstatné fakty o tom, čo sa dialo v politike a aké boli dôsledky tejto politiky. Bolo toho veľa," poznamenal a ako príklad uviedol len jednu kurióznu situáciu.

"Keď sa už vedelo, že ČSFR sa rozpadne, predsedu parlamentu, a mňa, pozval chargé d'affaires americkej ambasády v Bratislave a oznámil nám, že USA pravdepodobne neuznajú samostatnú Slovenskú republiku. Bolo to vážne. Ak Slovenskú republiku neuznajú USA, tak ju neuzná ani Európska únia. Predseda parlamentu sa po konzultácii s predsedom vlády rozhodli, že máme vycestovať do Washingtonu, aby sa slovenská minidelegácia stretla s nastupujúcim prezidentom USA Billom Clintonom," vysvetlil Jurík s tým, že išlo skutočne o miniatúrnu delegáciu, ktorú tvoril Ivan Gašparovič a jeho poradca a hovorca. "Pomáhal nám pri tom americký Slovák Igor Uhrík, ktorý dohodol stretnutie so šéfom štábu prezidentskej kampane. Bol to Dan Fried, neskôr sa stal predsedom Bezpečnostnej rady USA. Prijal nás vo Washingtone, no choval sa veľmi povýšenecky, až arogantne. Mal iba dve otázky: čo chceme urobiť s maďarskou menšinou a aký bude osud vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros," prezradil Jurík s tým, že Gašparovič vecne argumentoval, aký je skutočný stav vecí a že rozdelenie federácie nespôsobí destabilizáciu v strednej Európe. "Do toho rozhovoru veľmi pozitívne zasahoval Igor Uhrík, ktorý nielen tlmočil, ale aj - ako americký občan - rázne upozorňoval Frieda na reálie, o ktorých tento muž nemal ani tušenia."

Niekdajší poradca a hovorca predsedu parlamentu ďalej pripustil, že ani politická špička HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom nebola jednotná v otázke rozdelenia. "Ani Mečiar nebol presvedčený, že federáciu treba rozdeliť. Veď viackrát zdôrazňoval, že spoločnú republiku treba zachovať," podčiarkol s tým, že neskôr vtedajší predseda vlády predsa podľahol tlakom verejnej mienky, rovnako tlakom českej i slovenskej strany: "Pohľady na rozdelenie federácie vôbec neboli jednoznačné. Je to pochopiteľné - bolo to historické a osudové rozhodnutie a pred takým sa každému roztrasú kolená."

A komu podľa Juríka rozpad spoločného štátu Čechov a Slovákov prospel? "Na to by ste sa mali spýtať tých, ktorí profitovali z rozkrádania spoločného majetku," povedal spisovateľ a reagoval aj na fakt, že Česi odchádzali z rozdelenia bohatší o benefity ako používanie vlajky, používanie značiek lietadiel, železníc - značky, ktoré roky spoločne budovali so Slovákmi. "Nebolo to korektné a Slováci dosiaľ môžu pociťovať tieto kroky českej strany ako krivdu. A oprávnene. Žiadnu kompenzáciu sme nedostali. Je v tom zase ten prvok nedôvery k českej strane, k tej českej vypočítavosti, ktorá, žiaľ, bude zrejme dlho pretrvávať," myslí si spisovateľ, podľa ktorého však čas zahojil rany a, ako sa ukazuje, "všetko sa vrátilo k normálnym a priateľským vzťahom". "Dokonca nadštandardným. Vôbec by ma neprekvapilo, keby sa niekedy v ďalekej budúcnosti tieto dva národy opäť spojili do nejakej formy jedného celku."

Podľa Juríka si Slováci rozdelením federácie rozhodne pomohli - získali sebavedomie, pocit zodpovednosti, vieru vo vlastné sily. "Napriek zložitému vývoju, protirečivým 90. rokom je Slovensko moderný a rešpektovaný štát, aj keď by sme mohli mať množstvo výhrad k tomu, čo sa u nás deje. Myslím, že aj Česi si pomohli, ich ekonomika a životná úroveň rapídne rástli. Pre mňa je však veľkým sklamaním, že v Česku rastú protieurópske nálady a že neprijali euro. Ale to je ich vec," uzavrel.