Bratislava 21. januára (TASR) – Ak rezignujeme na rozvoj a podporu národnej kultúry, rezignujeme na to špecifické a osobité, čo je naším vkladom do celoeurópskej kultúry. Vo svojom statuse na sociálnej sieti to uviedla exministerka kultúry Ľubica Laššáková, ktorá kritizuje svoju nástupkyňu Natáliu Milanovú (OĽANO) za to, že do zverejneného plánu obnovy a možností čerpania takmer šesťmiliardového balíka finančnej pomoci nepresadila oblasť podpory kultúrnemu a kreatívnemu sektoru.



„Aj na tomto sa ukazuje, že ministerka Natália Milanová nezvláda riadenie rezortu. Zlyháva nielen pri manažovaní prítomnosti – teda pomoci kultúre zasiahnutej koronakrízou, ale aj jej budúcnosti," skonštatovala Laššáková.

Pripomenula v tejto súvislosti nenaplnené uznesenia výboru Národnej rady SR zo septembra 2020, ktorými odporučili vláde vyčleniť minimálne dve percentá z európskych prostriedkov pre oblasť kultúrno-kreatívneho priemyslu.

„Očakávam od pani ministerky, že sa rýchlo preberie a začne konať a presadí aspoň spomínané vyčlenenie dvoch percent z prostriedkov Mechanizmu obnovy a odolnosti pre kultúrne a kreatívne sektory," dodala bývalá ministerka, zastupujúca v súčasnosti mimoparlamentnú stranu Hlas-SD. Za stranu avizuje plán pripomienkovať plán obnovy.

Kritiku faktu, že v súčasnej verzii dokumentu sa nenachádza samostatná kapitola pre kultúru a jej obnovu, zverejnila aj takmer dvadsiatka organizácií pôsobiacich v oblasti kultúrno-kreatívneho priemyslu. Zdôraznili fakt, že nie je možné zúžiť oblasť obnovy len na sanáciu kultúrnych pamiatok.

„Prostriedky by mali byť využité aj na reštrukturalizáciu a udržateľnosť kultúrnych a kreatívnych sektorov hospodárstva," uviedli v spoločnom stanovisku.

Poukázali na to, že kultúrny rozvoj je jedným z hlavných pilierov budovania zdravej, vzdelanej a konkurencieschopnej spoločnosti. „Bez účasti mladej generácie na kreatívnej tvorbe a inováciách a bez zabezpečenia moderných podmienok na rozvoj kreativity a kultúrneho povedomia zostane aj v budúcnosti naša spoločnosť len 'montážnou halou' Európy," upozornili.

Opätovne ponúkli spoluprácu a zároveň apelovali na zvýšenú ochotu rezortu kultúry a vlády načúvať návrhom riešení zo strany odborníkov z kultúrno-kreatívneho priemyslu a zapojiť ich do tvorby finálnej verzie plánu obnovy.

Ministerstvo kultúry (MK) SR deklarovalo, že z fondu obnovy sa bude uchádzať o prostriedky v rámci 700-miliónového balíka určeného na projekty v programe Zelená obnova budov. Možno ich využiť aj na sanáciu kultúrnych pamiatok. Rezort chce takisto uskutočniť pasportizáciu národných kultúrnych pamiatok a pomocou reformy docieliť aj zvýšenie transparentnosti a zefektívnenie rozhodovania pamiatkových úradov. Súčasťou plánu obnovy majú byť reformy týkajúce sa rekodifikácie oblasti mediálnych služieb, zmien vo fungovaní umeleckých fondov, ale i nápravy súčasnej rozdrobenosti knižničnej siete. MK zdôrazňuje, že v prípade rozdelenia alokácií v pláne obnovy ide stále o návrh a o prípadnom ďalšom presadení reformných zámerov rokuje.

Ministerstvo financií ako gestor prípravy plánu obnovy upozornilo, že rozdelenie finančných prostriedkov musí v prvom rade reflektovať špecifické odporúčania Európskej komisie pre Slovensko a musí spĺňať aj ďalšie kritériá, ako napríklad príspevok k prechodu na zelenú ekonomiku a prechod na digitálnu ekonomiku.

„Kultúra nebola súčasťou európskeho semestra a Európska komisia k tejto oblasti ani nevydávala svoje odporúčania, ktorých naplnenie je kľúčovou podmienkou plánu obnovy," dodal rezort financií.