Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlavnú úlohu v monitorovaní znečistenia získa Slovenská inšpekcia životného prostredia.
Autor TASR
Bratislava 17. októbra (TASR) - Lex Žitný ostrov získal v utorok 16. októbra na schôdzi Národnej rady SR podporu 91 poslancov zo 138 prítomných, teda ústavnej väčšiny. "Veľkým plusom zákona je, že na jednom mieste stanovuje jasné pravidlá, čo vo vodohospodárskych oblastiach možno a čo nemožno robiť. Nepochybujem, že zjednotenie platnej legislatívy, zefektívnenie kontrol a sprísnenie sankcií sa pozitívne odrazí na kvalite ochrany našej vody," uviedol minister životného prostredia László Sólymos s tým, že ide o prvý zákon na ochranu najvzácnejších zásobární vody v chránených vodohospodárskych oblastiach.
Lex Žitný ostrov napríklad zakazuje výstavbu priemyselných zdrojov, v ktorých sa vyrábajú alebo používajú znečisťujúce látky. Zamedzuje budovaniu spracovateľských zariadení na uhynuté zvieratá a skládok na nebezpečný odpad. Zakázaná je podľa zákona aj ťažba nevyhradených nerastov – vrátane štrku - povrchovým spôsobom.
Nová legislatíva má zároveň zvýšiť informovanosť verejnosti. Obce sú povinné informovať kedykoľvek bude kvalita pitnej vody predstavovať riziko. Úrad verejného zdravotníctva bude na svojej webovej stránke poskytovať informácie o prekročení limitov znečisťujúcich látok vo vodách a envirorezort každý rok zverejní komplexnú správu o kvalite vôd na Žitnom ostrove.
Hlavnú úlohu v monitorovaní znečistenia získa Slovenská inšpekcia životného prostredia. Na tú sa treba obrátiť, ak hrozí znečistenie, a ona potom informuje ostatné orgány. Podľa návrhu zákona je "oprávnená vyžadovať spoluprácu dotknutých orgánov štátnej správy, správcu vodných tokov, poverenej osoby, obce alebo iných právnických alebo fyzických osôb".
Zmena má nastať aj v spôsobe zriaďovania chránených oblastí, po novom ich má stanoviť práve Lex Žitný ostrov. Na Slovensku je v súčasnosti desať chránených vodohospodárskych oblastí – Žitný ostrov, Strážovské vrchy, Beskydy a Javorníky, Veľká Fatra, Nízke Tatry (západná časť a východná časť), Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránska planina, Horné povodie rieky Hnilec, Slovenský kras (Plešivská planina a Horný vrch) a Vihorlat.
Lex Žitný ostrov napríklad zakazuje výstavbu priemyselných zdrojov, v ktorých sa vyrábajú alebo používajú znečisťujúce látky. Zamedzuje budovaniu spracovateľských zariadení na uhynuté zvieratá a skládok na nebezpečný odpad. Zakázaná je podľa zákona aj ťažba nevyhradených nerastov – vrátane štrku - povrchovým spôsobom.
Nová legislatíva má zároveň zvýšiť informovanosť verejnosti. Obce sú povinné informovať kedykoľvek bude kvalita pitnej vody predstavovať riziko. Úrad verejného zdravotníctva bude na svojej webovej stránke poskytovať informácie o prekročení limitov znečisťujúcich látok vo vodách a envirorezort každý rok zverejní komplexnú správu o kvalite vôd na Žitnom ostrove.
Hlavnú úlohu v monitorovaní znečistenia získa Slovenská inšpekcia životného prostredia. Na tú sa treba obrátiť, ak hrozí znečistenie, a ona potom informuje ostatné orgány. Podľa návrhu zákona je "oprávnená vyžadovať spoluprácu dotknutých orgánov štátnej správy, správcu vodných tokov, poverenej osoby, obce alebo iných právnických alebo fyzických osôb".
Zmena má nastať aj v spôsobe zriaďovania chránených oblastí, po novom ich má stanoviť práve Lex Žitný ostrov. Na Slovensku je v súčasnosti desať chránených vodohospodárskych oblastí – Žitný ostrov, Strážovské vrchy, Beskydy a Javorníky, Veľká Fatra, Nízke Tatry (západná časť a východná časť), Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránska planina, Horné povodie rieky Hnilec, Slovenský kras (Plešivská planina a Horný vrch) a Vihorlat.
