Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Historickú dohodu o boji proti klimatickým zmenám sa podarilo uzavrieť vlani v decembri počas konferencie v Paríži.
Autor TASR
Bratislava 12. júla (TASR) – Slovensko a väčšina členských krajín Európskej únie sa budú snažiť o čo najskoršiu ratifikáciu Parížskej klimatickej dohody. Konkrétne Slovensko by to chcelo stihnúť ešte tento rok. Povedal to dnes na tlačovej konferencii v Bratislave minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd). Tej predchádzalo neformálne zasadnutie ministrov členských krajín EÚ pre životné prostredie a zmenu klímy a ministerská konferencia o vodách. Zúčastnili sa ich ministri životného prostredia a hospodárstva z EÚ.
"Ide o dôležitý materiál a EÚ nesmie stratiť ten "drive", ktorý bol počas rokovaní o tejto dohode," uviedol Sólymos. Parížska dohoda obsahuje opatrenia proti zmene klímy. Jej dlhodobým cieľom je udržanie rastu globálnej teploty pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že krajiny sa budú snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia. Zmenu má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov a postupný prechod na nové technológie. Historickú dohodu o boji proti klimatickým zmenám sa podarilo uzavrieť vlani v decembri počas konferencie v Paríži. Zmluva nadobudne účinnosť, ak ju ešte ratifikujú jednotlivé štáty. Musí tak urobiť najmenej 55 krajín, na ktoré pripadá najmenej 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov. "Samozrejme, EÚ patrí k lídrom, ktorí by radi pomohli k tomu, aby dohoda vstúpila do platnosti čo najskôr," povedal dnes podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Európski ministri sa na rokovaniach rozprávali aj o zmene klímy a s ňou súvisiace striedanie období sucha a záplav. "EÚ ročne vynakladá päť miliárd eur na odstraňovanie následkov povodní a tri miliardy eur na škody spôsobené suchom," povedal Šefčovič. Ministri sa na rokovaniach zhodli tiež na tom, že treba zlepšiť opätovné zhodnocovanie vody. Téma vody je jedným z národných príspevkov Slovenska do európskych diskusií. "V EÚ možno recyklovať približne 17 percent vody, ale tento potenciál sa stále dostatočne nevyužíva," povedal Sólymos.
Podľa ministrov je nutné lepšie manažovať hospodárenie s vodou v poľnohospodárstve, toto odvetvie ho spotrebuje najviac. Vodou by sa podľa ministrov dalo šetriť napríklad inováciou závlahových systémov. "Diskusia delegátov poslúži na prípravu záverov Rady EÚ v tejto oblasti, ktoré budú príspevkom do širšej debaty o povahe a zameraní budúcej politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva," poznamenal Sólymos.
Na rokovaniach sa riešila aj energetická budúcnosť Európy. Najväčšiu časť diskusie venovali ministri tomu, akým spôsobom sa dá v EÚ zabezpečiť adekvátne financovanie na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. "Diskutovali sme o vypracovaní národných energetických a klimatických plánov, čo je dôležité ku globálnemu rámcu, ktorý vytvára Parížska klimatická dohoda. Potrebujeme silnú spoluprácu na úrovni členských štátov, ktorá by sa mala odrážať práve v týchto plánoch," povedal Šefčovič. Členské štáty EÚ to podľa neho na rokovaniach akceptovali. Mali však k tomu pripomienky. Napríklad, kedy majú byť vypracované a do akej miery ich majú mať podobné s ostatnými štátmi.
"Ide o dôležitý materiál a EÚ nesmie stratiť ten "drive", ktorý bol počas rokovaní o tejto dohode," uviedol Sólymos. Parížska dohoda obsahuje opatrenia proti zmene klímy. Jej dlhodobým cieľom je udržanie rastu globálnej teploty pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že krajiny sa budú snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia. Zmenu má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov a postupný prechod na nové technológie. Historickú dohodu o boji proti klimatickým zmenám sa podarilo uzavrieť vlani v decembri počas konferencie v Paríži. Zmluva nadobudne účinnosť, ak ju ešte ratifikujú jednotlivé štáty. Musí tak urobiť najmenej 55 krajín, na ktoré pripadá najmenej 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov. "Samozrejme, EÚ patrí k lídrom, ktorí by radi pomohli k tomu, aby dohoda vstúpila do platnosti čo najskôr," povedal dnes podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Európski ministri sa na rokovaniach rozprávali aj o zmene klímy a s ňou súvisiace striedanie období sucha a záplav. "EÚ ročne vynakladá päť miliárd eur na odstraňovanie následkov povodní a tri miliardy eur na škody spôsobené suchom," povedal Šefčovič. Ministri sa na rokovaniach zhodli tiež na tom, že treba zlepšiť opätovné zhodnocovanie vody. Téma vody je jedným z národných príspevkov Slovenska do európskych diskusií. "V EÚ možno recyklovať približne 17 percent vody, ale tento potenciál sa stále dostatočne nevyužíva," povedal Sólymos.
Podľa ministrov je nutné lepšie manažovať hospodárenie s vodou v poľnohospodárstve, toto odvetvie ho spotrebuje najviac. Vodou by sa podľa ministrov dalo šetriť napríklad inováciou závlahových systémov. "Diskusia delegátov poslúži na prípravu záverov Rady EÚ v tejto oblasti, ktoré budú príspevkom do širšej debaty o povahe a zameraní budúcej politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva," poznamenal Sólymos.
Na rokovaniach sa riešila aj energetická budúcnosť Európy. Najväčšiu časť diskusie venovali ministri tomu, akým spôsobom sa dá v EÚ zabezpečiť adekvátne financovanie na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. "Diskutovali sme o vypracovaní národných energetických a klimatických plánov, čo je dôležité ku globálnemu rámcu, ktorý vytvára Parížska klimatická dohoda. Potrebujeme silnú spoluprácu na úrovni členských štátov, ktorá by sa mala odrážať práve v týchto plánoch," povedal Šefčovič. Členské štáty EÚ to podľa neho na rokovaniach akceptovali. Mali však k tomu pripomienky. Napríklad, kedy majú byť vypracované a do akej miery ich majú mať podobné s ostatnými štátmi.
