Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako ďalej uviedla, podpora členstva Turecka v EÚ za posledné roky výrazne poklesla - odhaduje sa, že dnes je za vstup menej ako 20 percent Turkov.
Autor TASR
Bratislava/Izmir 14. marca (TASR) – Turci si uvedomujú, že migračná dohoda je ich žolíkom voči EÚ. Pre TASR to uviedla politická analytička orientujúca sa na Turecko Lucia Yar. Externe spolupracuje so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a je lektorkou Tureckých štúdií na Univerzite Komenského v Bratislave.
Návrh tureckého ministra pre európske záležitosti Omera Čelika týkajúci sa prehodnotenia migračnej dohody medzi EÚ a Tureckom z marca 2016 podľa nej súvisí s načasovaním a predreferendovou kampaňou. "Turci radi počujú silné reči, radi vidia svojich lídrov silných a na úrovni tých, ktorí reprezentujú svetové mocností. Na druhej strane politici poznajú silu rétoriky, a ako sme už aj v minulosti videli, tá má často ďaleko k činom. Trend je však podobne nacionalisticky nastavený ako v mnohých európskych krajinách - EÚ a Západ nám Turkom chce ublížiť a my Turci sa doma nedáme," vysvetlila Yar.
Podľa nej je samozrejmé, že nakoľko má Turecko mesiac do referenda o zmene politického režimu z parlamentnej na prezidentskú republiku, ostrá rétorika sa stupňuje. "A to nielen voči EÚ a jej členským krajinám. V atmosfére, kde politici otvorene hovoria o tom, že ak niekto nie je v referende za zmeny, navrhované vládou, je nepriateľom štátu, si tureckí vládni politici musia držať neoblomné pozície - čím tvrdšie a explicitnejšie, tým lepšie a čitateľnejšie pre bežného voliča," konštatovala analytička, ktorá zároveň dodala, že takto je nastavená v krajine politická kultúra.
Predpokladá, že do 16. apríla, kedy sa bude referendum konať, sa budú ostré slová kumulovať, pričom po ňom scéna opäť vychladne, minimálne do času, kým neprídu ďalšie radikálne zmeny. "Európski lídri by preto mali podľa mnohých dnes zachovať chladnú hlavu a neprepadať vyhláseniam horkokrvnosti tureckých politikov," zdôraznila.
Ako ďalej uviedla, podpora členstva Turecka v EÚ za posledné roky výrazne poklesla - odhaduje sa, že dnes je za vstup menej ako 20 percent Turkov. "Súvisí to do veľkej miery s napätými vzťahmi v Únii samotnej, ktorá stráca svoju atraktivitu z ekonomického aj spoločenského hľadiska. Z úst tureckých politikov voči EÚ sme pozitívne slovo nepočuli už veľmi dlhú dobu," povedala analytička.
Osobne si nemyslí, že by sa v súčasnosti našiel v Turecku optimista, ktorý verí, že krajina má šancu stať sa vôbec niekedy členom EÚ.
Návrh tureckého ministra pre európske záležitosti Omera Čelika týkajúci sa prehodnotenia migračnej dohody medzi EÚ a Tureckom z marca 2016 podľa nej súvisí s načasovaním a predreferendovou kampaňou. "Turci radi počujú silné reči, radi vidia svojich lídrov silných a na úrovni tých, ktorí reprezentujú svetové mocností. Na druhej strane politici poznajú silu rétoriky, a ako sme už aj v minulosti videli, tá má často ďaleko k činom. Trend je však podobne nacionalisticky nastavený ako v mnohých európskych krajinách - EÚ a Západ nám Turkom chce ublížiť a my Turci sa doma nedáme," vysvetlila Yar.
Podľa nej je samozrejmé, že nakoľko má Turecko mesiac do referenda o zmene politického režimu z parlamentnej na prezidentskú republiku, ostrá rétorika sa stupňuje. "A to nielen voči EÚ a jej členským krajinám. V atmosfére, kde politici otvorene hovoria o tom, že ak niekto nie je v referende za zmeny, navrhované vládou, je nepriateľom štátu, si tureckí vládni politici musia držať neoblomné pozície - čím tvrdšie a explicitnejšie, tým lepšie a čitateľnejšie pre bežného voliča," konštatovala analytička, ktorá zároveň dodala, že takto je nastavená v krajine politická kultúra.
Predpokladá, že do 16. apríla, kedy sa bude referendum konať, sa budú ostré slová kumulovať, pričom po ňom scéna opäť vychladne, minimálne do času, kým neprídu ďalšie radikálne zmeny. "Európski lídri by preto mali podľa mnohých dnes zachovať chladnú hlavu a neprepadať vyhláseniam horkokrvnosti tureckých politikov," zdôraznila.
Ako ďalej uviedla, podpora členstva Turecka v EÚ za posledné roky výrazne poklesla - odhaduje sa, že dnes je za vstup menej ako 20 percent Turkov. "Súvisí to do veľkej miery s napätými vzťahmi v Únii samotnej, ktorá stráca svoju atraktivitu z ekonomického aj spoločenského hľadiska. Z úst tureckých politikov voči EÚ sme pozitívne slovo nepočuli už veľmi dlhú dobu," povedala analytička.
Osobne si nemyslí, že by sa v súčasnosti našiel v Turecku optimista, ktorý verí, že krajina má šancu stať sa vôbec niekedy členom EÚ.
