Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministerka spravodlivosti nesúhlasí s tým, aby sa protiextrémistická novela Trestných zákonov, ktorá platí od začiatku roka prezentovala ako niečo, čo obmedzuje slobodu prejavu.
Autor TASR
Bratislava 28. februára (TASR) – Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) nesúhlasí s tým, aby sa protiextrémistická novela trestných kódexov zneužívala v politickom boji o voličov Mariana Kotlebu (ĽSNS). Ministerka to uviedla dnes na stretnutí s novinármi.
Žitňanská reagovala na vyhlásenie predsedu opozičnej strany SaS Richarda Sulíka. Ten vlaňajšie hlasovanie poslancov jeho strany v parlamente pri prijímaní novely označil za chybu, ktorú sa chce pokúsiť napraviť podaním na Ústavný súd. Podanie považuje ministerka za účelové. Dôvody, ktoré v ňom skupina poslancov uvádza, sa totiž v celom legislatívnom procese neobjavili ani raz.
„Novely trestných kódexov si zjavne niektorí politici vrátane Sulíka vybrali ako nástroj svojho boja o možno Kotlebových voličov a je to na škodu veci,“ kritizovala Žitňanská. Zdôraznila, že protiteroristická novela je jedným z mála účinných nástrojov, ktorý dnes v boji proti extrémizmu na Slovensku je a jej spochybňovanie vo výsledku napomáha vyrábať z extrémistov obete.
Ministerka nesúhlasí s tým, aby sa protiextrémistická novela Trestných zákonov, ktorá platí od začiatku roka prezentovala ako niečo, čo obmedzuje slobodu prejavu. „Pretože to jednoducho nie je tak,“ podčiarkla. Vyhlásenie Sulíka a ďalšie podobné vyhlásenia majú podľa nej za následok, že stále viac politikov je tolerantných k nenávistným prejavom. „To prispieva k tomu, že sa nenávistné prejavy stávajú spoločensky prijateľné a nemôžu byť, pretože od slov je príliš blízko k činom,“ varovala.
Žitňanská vysvetlila, že podanie skupiny poslancov sa netýka novely ako celku, ale len niektorých častí, ktoré nie sú ťažiskové. Upozornila, že pri dvoch mediálne najznámejších prípadoch (prípad pálenia koránu 24-ročnou ženou a prípad výrokov poslanca Stanislava Mizíka (ĽSNS) na adresu vyznamenaných prezidentom SR Andrejom Kiskom), ktoré spustili kritiku novely zo strany politikov sa nemuseli uplatniť nové znenia paragrafov a už vôbec nie časti napadnuté na Ústavnom súde SR.
„Či by bola, alebo nebola protiextrémistická novela prijatá, v oboch prípadoch by bol dôvod na to, aby sa orgány činné v trestnom konaní nimi zaoberali. Ak teda Richard Sulík odvíja svoj negatívny postoj k novele od týchto prípadov mýli sa, alebo sa sám usvedčuje z jej neznalosti,“ doplnila ministerka spravodlivosti.
Vlani prijatá novela trestných kódexov priniesla zmeny v troch oblastiach týkajúcich sa trestných činov extrémizmu. Vyšetrovanie týchto skutkov prešlo pod pôsobnosť špecializovaného útvaru Národnej kriminálnej agentúry, Úradu špeciálnej prokuratúry, Špecializovaného trestného súdu. Zároveň sa spresnili niektoré skutkové podstaty trestných činov extrémizmu a v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenska sa do Trestného zákona zaviedol trestný čin apartheidu a diskriminácie skupiny osôb.
Žitňanská reagovala na vyhlásenie predsedu opozičnej strany SaS Richarda Sulíka. Ten vlaňajšie hlasovanie poslancov jeho strany v parlamente pri prijímaní novely označil za chybu, ktorú sa chce pokúsiť napraviť podaním na Ústavný súd. Podanie považuje ministerka za účelové. Dôvody, ktoré v ňom skupina poslancov uvádza, sa totiž v celom legislatívnom procese neobjavili ani raz.
„Novely trestných kódexov si zjavne niektorí politici vrátane Sulíka vybrali ako nástroj svojho boja o možno Kotlebových voličov a je to na škodu veci,“ kritizovala Žitňanská. Zdôraznila, že protiteroristická novela je jedným z mála účinných nástrojov, ktorý dnes v boji proti extrémizmu na Slovensku je a jej spochybňovanie vo výsledku napomáha vyrábať z extrémistov obete.
Ministerka nesúhlasí s tým, aby sa protiextrémistická novela Trestných zákonov, ktorá platí od začiatku roka prezentovala ako niečo, čo obmedzuje slobodu prejavu. „Pretože to jednoducho nie je tak,“ podčiarkla. Vyhlásenie Sulíka a ďalšie podobné vyhlásenia majú podľa nej za následok, že stále viac politikov je tolerantných k nenávistným prejavom. „To prispieva k tomu, že sa nenávistné prejavy stávajú spoločensky prijateľné a nemôžu byť, pretože od slov je príliš blízko k činom,“ varovala.
Žitňanská vysvetlila, že podanie skupiny poslancov sa netýka novely ako celku, ale len niektorých častí, ktoré nie sú ťažiskové. Upozornila, že pri dvoch mediálne najznámejších prípadoch (prípad pálenia koránu 24-ročnou ženou a prípad výrokov poslanca Stanislava Mizíka (ĽSNS) na adresu vyznamenaných prezidentom SR Andrejom Kiskom), ktoré spustili kritiku novely zo strany politikov sa nemuseli uplatniť nové znenia paragrafov a už vôbec nie časti napadnuté na Ústavnom súde SR.
„Či by bola, alebo nebola protiextrémistická novela prijatá, v oboch prípadoch by bol dôvod na to, aby sa orgány činné v trestnom konaní nimi zaoberali. Ak teda Richard Sulík odvíja svoj negatívny postoj k novele od týchto prípadov mýli sa, alebo sa sám usvedčuje z jej neznalosti,“ doplnila ministerka spravodlivosti.
Vlani prijatá novela trestných kódexov priniesla zmeny v troch oblastiach týkajúcich sa trestných činov extrémizmu. Vyšetrovanie týchto skutkov prešlo pod pôsobnosť špecializovaného útvaru Národnej kriminálnej agentúry, Úradu špeciálnej prokuratúry, Špecializovaného trestného súdu. Zároveň sa spresnili niektoré skutkové podstaty trestných činov extrémizmu a v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenska sa do Trestného zákona zaviedol trestný čin apartheidu a diskriminácie skupiny osôb.
