Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministerstvo spravodlivosti podľa jeho šéfky sleduje konania, kde sú dlhodobé prieťahy a vypracovalo systém komunikácie s predsedami súdov.
Autor TASR
Bratislava 18. augusta (TASR) – Tempo rozhodovania slovenských súdov je stredobodom pozornosti ministerstva spravodlivosti. Uviedla to ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd), ktorá tým reagovala na najnovšie štatistické údaje Ústavného súdu (ÚS) SR. Predsedom súdov nariadila, aby ju pravidelne informovali o konaniach, kde sú dlhodobé prieťahy.
Košický súdny dvor informoval, že za prvý polrok konštatoval prieťahy v súdnom konaní celkom v 161 nálezoch. Sťažovateľom priznal ÚS primerané finančné zadosťučinenie v sume 399.700 eur. Pokračuje tak negatívny trend z posledných rokov, keď sa zvyšuje počet takýchto nálezov. Za prvý polrok 2016 ich bolo 148, v rovnakom období 2015 ich bolo 125 a v prvom polroku 2014 Ústavný súd konštatoval prieťahy v súdnom konaní v 124 nálezoch.
„Všetky opatrenia, ktoré od začiatku tejto vlády robíme, smerujú k tomu, aby sme vytvorili podmienky pre efektívnejšie fungovanie justície,“ uviedla Žitňanská. „Koniec koncov, aj to vytvorenie jedného exekučného súdu, a to, že sa snažíme urobiť aj niečo zo starými exekúciami, smeruje k tomu, aby sme vytvorili priestor všetkým súdom plnohodnotne sa venovať ich hlavným agendám,“ objasnila.
Ministerstvo podľa jeho šéfky sleduje konania, kde sú dlhodobé prieťahy a vypracovalo systém komunikácie s predsedami súdov. Tí podľa Žitňanskej budú predkladať pravidelné správy o tom, ako sa vyvíjajú prípady z hľadiska plynulosti konania a kde sú najväčšie prieťahy. „Takže je to stredobodom pozornosti,“ doplnila ministerka.
Ministerstvo sa s nálezmi Ústavného súdu, v ktorých bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a sťažovateľom bolo priznané finančné zadosťučinenie, oboznamuje podľa jeho hovorcu Petra Bublu na mesačnej báze.
Podľa Bublu je zámerom, aby v prvom rade konali predsedovia súdov. „Ak z odôvodnenia nálezu vyplýva, že v tej-ktorej veci boli obdobia dlhodobej nečinnosti, požadujeme od predsedov súdov vyjadrenie vo vzťahu k vyvodeniu disciplinárnej zodpovednosti voči zákonnému sudcovi, ktorý sa zbytočných prieťahov mal dopustiť,“ ozrejmil.
Ak sa predseda súdu rozhodne disciplinárny návrh nepodať, žiada ministerstvo oznámenie dôvodov, pre ktoré tak nemieni urobiť a súčasne aj zaslanie vyjadrenia zákonného sudcu, ako aj podrobnej chronológie úkonov v danej veci za posledné štyri roky, čo je objektívna lehota na podanie disciplinárneho návrhu.
„Ak nás dôvody predsedu súdu nepodať disciplinárny návrh nepresvedčia a máme za to, že sú dané dôvody na jeho podanie, ministerka koná,“ zdôraznil Bubla s tým, že v roku 2016 bolo od jej nástupu do funkcie podaných sedem návrhov na disciplinárne stíhanie sudcov a v roku 2017 doteraz tri návrhy. Okrem toho boli v roku 2016 podané aj dve písomné napomenutia.
Ministerka zároveň predsedov okresných a krajských súdov koncom júna požiadala o zaslanie prehľadu súdnych spisov starších ako päť rokov v občianskoprávnej a obchodnej agende. „Zaslať nám ich majú do konca augusta. V prípade zistenia zavinených zbytočných prieťahov budú vo vzťahu k dotknutým sudcom prijaté disciplinárne opatrenia,“ doplnil hovorca rezortu.
Podľa rozhodovacej činnosti Ústavného súdu sú v súčasnosti najpomalšími súdmi Okresný súd Bratislava I (15 nálezov), Okresný súd Košice I (12 nálezov), Okresný súd Bratislava III a Okresný súd Žilina (oba zhodne 11 nálezov). Najvyššie finančné zadosťučinenie Ústavný súd priznal za prvý polrok 2017 za konania vedené na žilinskom okresnom súde (odškodné 25.000 eur, 13.000 eur a 12.000 eur).
V tom najvypuklejšom prípade, ktorým je súdne konanie vedené na OS Žilina, musel Ústavný súd konštatovať prieťahy už celkovo v troch nálezoch. „Konanie, ktoré nebolo právoplatne skončené ani po takmer 23 rokoch od jeho začatia, v dôsledku čoho došlo k extrémnym a opakovaným prieťahom, nie je potrebné osobitne vyhodnocovať, pretože už samotná dĺžka konania je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a ničím neospravedlniteľná,“ konštatovala predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková.
Ministerstvo spravodlivosti sa týmto prípadom mieni zaoberať. „Čo sa týka spomínaného konania na Ústavnom súde (III. ÚS 37/2017), preskúmame ho, avšak zatiaľ k nemu nevieme napísať viac," uviedol hovorca Peter Bubla.
Košický súdny dvor informoval, že za prvý polrok konštatoval prieťahy v súdnom konaní celkom v 161 nálezoch. Sťažovateľom priznal ÚS primerané finančné zadosťučinenie v sume 399.700 eur. Pokračuje tak negatívny trend z posledných rokov, keď sa zvyšuje počet takýchto nálezov. Za prvý polrok 2016 ich bolo 148, v rovnakom období 2015 ich bolo 125 a v prvom polroku 2014 Ústavný súd konštatoval prieťahy v súdnom konaní v 124 nálezoch.
„Všetky opatrenia, ktoré od začiatku tejto vlády robíme, smerujú k tomu, aby sme vytvorili podmienky pre efektívnejšie fungovanie justície,“ uviedla Žitňanská. „Koniec koncov, aj to vytvorenie jedného exekučného súdu, a to, že sa snažíme urobiť aj niečo zo starými exekúciami, smeruje k tomu, aby sme vytvorili priestor všetkým súdom plnohodnotne sa venovať ich hlavným agendám,“ objasnila.
Ministerstvo podľa jeho šéfky sleduje konania, kde sú dlhodobé prieťahy a vypracovalo systém komunikácie s predsedami súdov. Tí podľa Žitňanskej budú predkladať pravidelné správy o tom, ako sa vyvíjajú prípady z hľadiska plynulosti konania a kde sú najväčšie prieťahy. „Takže je to stredobodom pozornosti,“ doplnila ministerka.
Ministerstvo sa s nálezmi Ústavného súdu, v ktorých bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a sťažovateľom bolo priznané finančné zadosťučinenie, oboznamuje podľa jeho hovorcu Petra Bublu na mesačnej báze.
Podľa Bublu je zámerom, aby v prvom rade konali predsedovia súdov. „Ak z odôvodnenia nálezu vyplýva, že v tej-ktorej veci boli obdobia dlhodobej nečinnosti, požadujeme od predsedov súdov vyjadrenie vo vzťahu k vyvodeniu disciplinárnej zodpovednosti voči zákonnému sudcovi, ktorý sa zbytočných prieťahov mal dopustiť,“ ozrejmil.
Ak sa predseda súdu rozhodne disciplinárny návrh nepodať, žiada ministerstvo oznámenie dôvodov, pre ktoré tak nemieni urobiť a súčasne aj zaslanie vyjadrenia zákonného sudcu, ako aj podrobnej chronológie úkonov v danej veci za posledné štyri roky, čo je objektívna lehota na podanie disciplinárneho návrhu.
„Ak nás dôvody predsedu súdu nepodať disciplinárny návrh nepresvedčia a máme za to, že sú dané dôvody na jeho podanie, ministerka koná,“ zdôraznil Bubla s tým, že v roku 2016 bolo od jej nástupu do funkcie podaných sedem návrhov na disciplinárne stíhanie sudcov a v roku 2017 doteraz tri návrhy. Okrem toho boli v roku 2016 podané aj dve písomné napomenutia.
Ministerka zároveň predsedov okresných a krajských súdov koncom júna požiadala o zaslanie prehľadu súdnych spisov starších ako päť rokov v občianskoprávnej a obchodnej agende. „Zaslať nám ich majú do konca augusta. V prípade zistenia zavinených zbytočných prieťahov budú vo vzťahu k dotknutým sudcom prijaté disciplinárne opatrenia,“ doplnil hovorca rezortu.
Podľa rozhodovacej činnosti Ústavného súdu sú v súčasnosti najpomalšími súdmi Okresný súd Bratislava I (15 nálezov), Okresný súd Košice I (12 nálezov), Okresný súd Bratislava III a Okresný súd Žilina (oba zhodne 11 nálezov). Najvyššie finančné zadosťučinenie Ústavný súd priznal za prvý polrok 2017 za konania vedené na žilinskom okresnom súde (odškodné 25.000 eur, 13.000 eur a 12.000 eur).
V tom najvypuklejšom prípade, ktorým je súdne konanie vedené na OS Žilina, musel Ústavný súd konštatovať prieťahy už celkovo v troch nálezoch. „Konanie, ktoré nebolo právoplatne skončené ani po takmer 23 rokoch od jeho začatia, v dôsledku čoho došlo k extrémnym a opakovaným prieťahom, nie je potrebné osobitne vyhodnocovať, pretože už samotná dĺžka konania je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a ničím neospravedlniteľná,“ konštatovala predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková.
Ministerstvo spravodlivosti sa týmto prípadom mieni zaoberať. „Čo sa týka spomínaného konania na Ústavnom súde (III. ÚS 37/2017), preskúmame ho, avšak zatiaľ k nemu nevieme napísať viac," uviedol hovorca Peter Bubla.
