Šurany/Bratislava 4. októbra (TASR) - Laco Zrubec sa autorsky či editorsky podieľal na viac ako 30 knihách rôznych žánrov. Ťažisko jeho tvorby predstavujú knižné tituly, ktorými približoval čitateľom slovenské dejiny najmä prostredníctvom významných historických postáv.

Od narodenia autora literatúry faktu, prozaika a dlhoročného redaktora časopisu Život uplynie v pondelok 4. októbra 90 rokov.

Laco (Ladislav) Zrubec sa narodil 4. októbra 1931 v Šuranoch. Po maturite na obchodnej akadémii v Nových Zámkoch pracoval ako ekonóm na rôznych pracoviskách v Nitre, v Prievidzi a v Bratislave. V rokoch 1961 – 1964 absolvoval diaľkové štúdium divadelnej réžie v Osvetovom ústave v Bratislave a viedol poloprofesionálny súbor Divadlo na priedomí v Nitre, pre ktoré napísal niekoľko divadelných hier.

Ako redaktor pracoval v rokoch 1967 – 1971 v denníku Roľnícke noviny. Najdlhšie, od roku 1972 do roku 1996, pôsobil v týždenníku Život a potom ako externý redaktor denníka Slovenská republika.

Po editorskej práci na antológiách divadelných humoresiek Rozbité okná (1962, 1963) a Sedem pádov (1963, 1964) sa prvýkrát ako autor reflektujúci históriu predstavil v knihe Šurany (1968), venovanej rodnému mestu. V nasledujúcej publikácii Ponitrie (1978) zmapoval zasa región povodia rieky Nitry od najstarších čias až do súčasnosti. O výsledky archeologických výskumov sa opieral v knihe Poklady zeme (1986).

Na historicko-romantický román Gýmešský hárem (1990) čerpal námet z druhej polovice 19. a zo začiatku 20. storočia. Zobrazil v ňom život posledného potomka šľachtického rodu Forgáčovcov. Legendárnej šurianskej rodáčke venoval historický román Žofia Bosniaková (1991).

V roku 1991 vydal aj encyklopedizujúce dielo Osobnosti našej minulosti - od najstarších čias po 16. storočie. Voľným pokračovaním knihy Poklady zeme bola historická publikácia Prvý známy bol Pribina (1994). Historické znalosti využil aj v prozaickej knihe Staronitrianske tragédie (1995) a v publikáciách Dejiny neprebádanej Radavy (1997) a Vykopaná pravda (1997), ktorú napísal spolu s Ladislavom Ťažkým.

Do rodných Šurian sa tematicky vrátil v próze Starý kocúr (1998), v ktorom zobrazil život mesta v období rokov 1938 - 1945. Po novele Hanba (1999), uverejnil publikáciu Slávni Slováci sveta (2000) a historický román Mohamedán z Ďarmôt (2001).

Popri prozaických knihách Posledný súboj (2003) a Posledná hodina (2006) vydal aj publikácie literatúry faktu ako Zlomený sen (2002), Kragujevská vzbura (2003), Ranil tvár ženy (2005), Staroslovenské tragédie (2005).

Beletrizovanú biografiu básnika Sándora Petőfiho priniesol v knihe Zomrel dva razy (2008). Život legendárneho slovenského speváka Františka Krištofa Veselého predstavil v publikácii Dedinka v údolí... (2010).

Podieľal sa tiež na zostavení desiatich ročníkov literárnych Almanachov Nitra. V roku 2006 Spolok slovenských spisovateľov a Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre usporiadali vedecký seminár Život a dielo Laca Zrubca, z ktorého vyšiel rovnomenný zborník. Bol členom Spolku slovenských spisovateľov. Je čestným občanom mesta Nitra, nositeľom Ceny mesta Šurany i čestným členom Matice slovenskej.

Laco Zrubec, činorodý autor literatúry faktu a prozaik, zomrel 24. februára 2011 vo veku 79 rokov.