Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Atmosféra vo vzťahoch medzi NATO a Ruskom sa totiž nezlepšuje. V Pobaltí a v Poľsku sa rozmiestnia bojové zoskupenia zhruba 1000 mužov zo štyroch krajín.
Autor TASR
Bukurešť 8. novembra (TASR) - Závery z varšavského summitu NATO, ktorý sa konal v júli tohto roku, sa plnia uspokojivo. Na dnešnom pracovnom stretnutí v rumunskej Bukurešti sa na tom zhodli šéfovia diplomacií krajín strednej a východnej Európy, uviedol pre TASR minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.
Stretnutie ministrov z Bulharska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Poľska, Rumunska, Českej republiky a Maďarska a Slovenska nadviazalo na schôdzku prezidentov z novembra 2015. Ministri hovorili predovšetkým o témach dôležitých z bezpečnostného hľadiska pre región rozprestierajúci sa od Baltského po Čierne more.
"V Pobaltí a v Poľsku budú rozmiestnené bojové zoskupenia zhruba 1000 mužov z každej z týchto štyroch krajín a v každej z nich jedna zo spojeneckých krajín to bude koordinovať. Pripravujú sa podobné opatrenia aj pre Rumunsko a Bulharsko. Chcem zdôrazniť, že slovenská pozícia je tá, že sme ďalej od rizikových oblastí, necítime sa bezpečnostne ohrození, ale podporujeme posilnenie východného krídla aliancie," konštatoval slovenský minister.
Ako vysvetlil, Slovensko v tejto fáze prispieva tým, že posiela 150 vojakov na tri mesiace v druhom štvrťroku budúceho roka do Lotyšska. Po troch mesiacoch sa budú striedať. "Aby to bolo jasné, Slovensko je účastníkom, vojaci tam nejdú plniť bojové úlohy, ale idú na cvičenie," vysvetlil minister, pričom dodal, že ide o dobrú možnosť ako načerpať skúsenosti, ktoré sa potom následne vyhodnotia a na základe nich sa prijmú ďalšie rozhodnutia.
Šéfovia diplomacií ďalej hovorili o pomoci krajinám ako je Ukrajina a Gruzínsko, o vzťahoch s Ruskom a potrebe komunikácie a vzájomného kritického dialógu. Na tento účel podľa Lajčáka existuje platforma v podobe Rady NATO – Rusko, ktorej najbližšie zasadnutie by sa malo konať po 22. novembri.
"Hovorili sme dosť o situácii na Ukrajine a o plnení minského procesu. Štyria ministri zahraničných vecí normandskej skupiny by mali pripraviť tzv. cestovnú mapu, alebo interpretáciu minských dohôd, to znamená dohodnúť sa na poradí krokov, ktoré treba urobiť. Malo by to byť do konca novembra. Samozrejme by sme boli veľmi radi, keby sa to podarilo. Pomohlo by to odblokovať plnenie minských dohôd," zdôraznil minister Lajčák.
Ministri rokovali taktiež o spolupráci medzi EÚ a NATO. Podľa slov Miroslava Lajčáka by ministri zahraničných vecí by na decembrovej schôdzke NATO mali schváliť implementačný plán tejto konkrétnej spolupráce. "Dnes sme hovorili o tom, kde sa nachádzame a čo treba urobiť, aby ten dokument bol dostatočne ambiciózny," uzavrel šéf slovenskej diplomacie.
Členské štáty NATO na júlovom summite vo Varšave odsúhlasili opatrenia na zvýšenie bezpečnosti a stability pre seba aj pre partnerské krajiny. Premiéri a prezidenti rozhodli o vyslaní vojenských posíl na východné krídlo Aliancie, uznali kybernetický priestor za miesto, kde môže dochádzať k nepriateľským akciám a konfrontáciám, odsúhlasili pomoc v podobe výcviku pre iracké ozbrojené sily a pokračovanie podpory pre Afganistan.
Schválili tiež využívanie prieskumných lietadiel AWACS na operácie Globálnej koalície na boj proti terorizmu. Okrem toho rozhodli o spustení novej bezpečnostnej operácie v Stredozemnom mori s cieľom posilniť boj proti prevádzačstvu a pašovaniu ľudí. Tesne pred začiatkom summitu podpísali najvyšší predstavitelia NATO a EÚ spoločnú Deklaráciu o spolupráci, ktorá má prehĺbiť strategické partnerstvo oboch zoskupení.
Atmosféra vo vzťahoch medzi NATO a Ruskom nie je dobrá. A, bohužiaľ, nemôžem povedať, že by sa zlepšovala. Je tu celý rad aktivít, ktoré sú znepokojivé. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák tak reagoval na otázku TASR, čo hovorí na nedávne vyjadrenie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga o tom, že Rusko neznižuje napätie vo vzťahoch s NATO.
"Pokiaľ ide o aktivity ruskej strany, tak predovšetkým sú to vojenské cvičenia, ktoré nie sú ohlásené, takže v blízkosti hraníc aliancie je pomerne nízka úroveň komunikácie a veľmi nízka miera dôvery," upozornil slovenský minister Lajčák.
Na dnešnom pracovnom stretnutí rezortných kolegov strednej a východnej Európy v Bukurešti preto apeloval na to, aby platformu Rada NATO – Rusko využili naozaj na veľmi otvorený rozhovor o témach, ktoré sa považujú za dôležité. "Hlavne ide o tému udržania mieru a zvýšenia dôvery," zdôraznil.
Stretnutie ministrov z Bulharska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Poľska, Rumunska, Českej republiky a Maďarska a Slovenska nadviazalo na schôdzku prezidentov z novembra 2015. Ministri hovorili predovšetkým o témach dôležitých z bezpečnostného hľadiska pre región rozprestierajúci sa od Baltského po Čierne more.
"V Pobaltí a v Poľsku budú rozmiestnené bojové zoskupenia zhruba 1000 mužov z každej z týchto štyroch krajín a v každej z nich jedna zo spojeneckých krajín to bude koordinovať. Pripravujú sa podobné opatrenia aj pre Rumunsko a Bulharsko. Chcem zdôrazniť, že slovenská pozícia je tá, že sme ďalej od rizikových oblastí, necítime sa bezpečnostne ohrození, ale podporujeme posilnenie východného krídla aliancie," konštatoval slovenský minister.
Ako vysvetlil, Slovensko v tejto fáze prispieva tým, že posiela 150 vojakov na tri mesiace v druhom štvrťroku budúceho roka do Lotyšska. Po troch mesiacoch sa budú striedať. "Aby to bolo jasné, Slovensko je účastníkom, vojaci tam nejdú plniť bojové úlohy, ale idú na cvičenie," vysvetlil minister, pričom dodal, že ide o dobrú možnosť ako načerpať skúsenosti, ktoré sa potom následne vyhodnotia a na základe nich sa prijmú ďalšie rozhodnutia.
Šéfovia diplomacií ďalej hovorili o pomoci krajinám ako je Ukrajina a Gruzínsko, o vzťahoch s Ruskom a potrebe komunikácie a vzájomného kritického dialógu. Na tento účel podľa Lajčáka existuje platforma v podobe Rady NATO – Rusko, ktorej najbližšie zasadnutie by sa malo konať po 22. novembri.
"Hovorili sme dosť o situácii na Ukrajine a o plnení minského procesu. Štyria ministri zahraničných vecí normandskej skupiny by mali pripraviť tzv. cestovnú mapu, alebo interpretáciu minských dohôd, to znamená dohodnúť sa na poradí krokov, ktoré treba urobiť. Malo by to byť do konca novembra. Samozrejme by sme boli veľmi radi, keby sa to podarilo. Pomohlo by to odblokovať plnenie minských dohôd," zdôraznil minister Lajčák.
Ministri rokovali taktiež o spolupráci medzi EÚ a NATO. Podľa slov Miroslava Lajčáka by ministri zahraničných vecí by na decembrovej schôdzke NATO mali schváliť implementačný plán tejto konkrétnej spolupráce. "Dnes sme hovorili o tom, kde sa nachádzame a čo treba urobiť, aby ten dokument bol dostatočne ambiciózny," uzavrel šéf slovenskej diplomacie.
Členské štáty NATO na júlovom summite vo Varšave odsúhlasili opatrenia na zvýšenie bezpečnosti a stability pre seba aj pre partnerské krajiny. Premiéri a prezidenti rozhodli o vyslaní vojenských posíl na východné krídlo Aliancie, uznali kybernetický priestor za miesto, kde môže dochádzať k nepriateľským akciám a konfrontáciám, odsúhlasili pomoc v podobe výcviku pre iracké ozbrojené sily a pokračovanie podpory pre Afganistan.
Schválili tiež využívanie prieskumných lietadiel AWACS na operácie Globálnej koalície na boj proti terorizmu. Okrem toho rozhodli o spustení novej bezpečnostnej operácie v Stredozemnom mori s cieľom posilniť boj proti prevádzačstvu a pašovaniu ľudí. Tesne pred začiatkom summitu podpísali najvyšší predstavitelia NATO a EÚ spoločnú Deklaráciu o spolupráci, ktorá má prehĺbiť strategické partnerstvo oboch zoskupení.
Atmosféra vo vzťahoch medzi NATO a Ruskom sa nezlepšuje
Atmosféra vo vzťahoch medzi NATO a Ruskom nie je dobrá. A, bohužiaľ, nemôžem povedať, že by sa zlepšovala. Je tu celý rad aktivít, ktoré sú znepokojivé. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák tak reagoval na otázku TASR, čo hovorí na nedávne vyjadrenie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga o tom, že Rusko neznižuje napätie vo vzťahoch s NATO.
"Pokiaľ ide o aktivity ruskej strany, tak predovšetkým sú to vojenské cvičenia, ktoré nie sú ohlásené, takže v blízkosti hraníc aliancie je pomerne nízka úroveň komunikácie a veľmi nízka miera dôvery," upozornil slovenský minister Lajčák.
Na dnešnom pracovnom stretnutí rezortných kolegov strednej a východnej Európy v Bukurešti preto apeloval na to, aby platformu Rada NATO – Rusko využili naozaj na veľmi otvorený rozhovor o témach, ktoré sa považujú za dôležité. "Hlavne ide o tému udržania mieru a zvýšenia dôvery," zdôraznil.
