Bratislava 9. septembra (TASR) - Minister vnútra Robert Kaliňák nepočul jediný argument, ktorý by potvrdzoval správnosť zavedenia povinných kvót na prerozdelenie migrantov do členských štátov Európskej únie. "Je to mantra, ktorú si vymysleli pred šiestimi mesiacmi a tvrdohlavo o nej odmietajú diskutovať, prečo to je správne, alebo nie," poznamenal po dnešnom rokovaní vlády.

Podľa neho nie sú zárukou toho, že po ich zavedení už žiadni migranti na ceste do Európy nezomrú a ani neznížia utečeneckú vlnu. "Okrem toho, že by to perfektne vyzeralo na papieri, ako sme si solidárne prerozdelili tlak. Ale to nie sú zrnká piesku, alebo nejaká komodita. Sú to živí ľudia. Nie je to tona ryže, ktorú si musíme prerozdeliť," zdôraznil.

Za úprimnejšie, efektívnejšie a reálne riešenie považuje formu pomoci, ktorú Slovensko poskytlo Rakúsku, týkajúce sa dočasného umiestnenia žiadateľov o azyl v Gabčíkove. Podľa neho je to riešenie, ktoré má hlavu a pätu, pričom odľahčí štátu, ktorý sa borí s náporom migrantov a zároveň im umožní zostať blízko svojej cieľovej krajiny, ktorú si vybrali.

"Znášame náklady ich pobytu na Slovensku a zároveň pomáhame krajine, ktorá je preťažená. To je model, ktorý vie fungovať," priblížil Kaliňák s tým, že takúto formu pomoci bude presadzovať aj na rokovaní ministrov vnútra EÚ v pondelok 14. septembra.

Je presvedčený, že povinné kvóty v prípade ich schválenia nebudú fungovať. Ukázali to podľa neho posledné udalosti, keď zo 14.000 utečencov, ktorí prekročili hranice Rakúska, požiadalo o azyl v tejto krajine iba niečo cez 700. Upozornil, že Rakúsko patrí ku krajinám s najvyššou životnou úrovňou a najrozvinutejšou demokraciou na svete. "Tuto niečo nesedí, niečo tu veľmi nesedí," podotkol.

Rovnako pripomenul, že kvóty pôjdu tiež proti právam samotných migrantov, keďže budú musieť ísť do krajín, o ktoré nemajú záujem.

Premiér by privítal, keby sa prestalo s moralizovaním na adresu V4

Premiér Robert Fico by privítal, keby sa prestalo s moralizovaním Vyšehradskej štvorky. Reagoval tak na margo povinných kvót na prerozdeľovanie migrantov do členských štátov, ktoré V4 odmieta.

"Ak má niekto iný názor, to neznamená, že za to má byť zatracovaný. Nemôže platiť zásada v rámci Európskej únie, že kto nie je s nami, je proti nám. Treba si vážiť aj iné názory a nájsť nejaké riešenie, ktoré bude pre všetkých výhodné," uviedol po dnešnom rokovaní vlády.

Slovensko žiada, aby sa takéto vážne rozhodnutia prijímali konsenzom všetkých členských štátov Európskej únie. V prípade, ak ho nie je možné dosiahnuť, tak sa treba baviť o inom riešení. "Ale nemôže to tak byť, že dopredu oznámi niekto nejaký výsledok a ostatní sa prispôsobte. Nemala by rozhodovať Európska komisia, ale Európska rada konsenzom," uviedol na adresu predsedu EK Jeana-Clauda Junckera, ktorý dnes v Štrasburgu prezentoval správu o stave únie.

Foto: TASR/Martin Baumann

V otázke migrácie, ktorá jeho prejavu dominovala, Juncker oznámil, že komisia navrhuje nový systém kvót - ktoré by mali byť povinné - na premiestnenie ďalších 120.000 migrantov navyše k pôvodnému návrhu z mája, týkajúcemu sa 40.000 žiadateľov o azyl z utečeneckých táborov v Taliansku a Grécku.



Podľa Fica môže existovať aj iný režim, než sú povinné kvóty. Pripomenul, že nikto v takejto vážnej veci nemôže niečo prikázať suverénnemu štátu. "Je to rozhodnutie, ktoré musí mať jednomyseľný charakter a ktoré vyžaduje vážnu politickú diskusiu. Počúvame stále z komisie, z Bruselu o povinných kvótach, ale nikto nedáva žiadne argumenty. Kvóty sú iracionálne, nič neriešia," zdôraznil Fico.

Slovenská vláda je pripravená prispieť k ochrane vonkajších schengenských hraníc, ako aj účinne spolupracovať s krajinami pôvodu migrantov. "Ak vznikne medzinárodný mandát na vytvorenie mierových síl, ktoré by mali pôsobiť v Líbyi, Sýrii alebo iných krajinách, je pripravená byť súčasťou takýchto operácií," avizoval.

Zároveň potvrdil, že SR chce na základe svojho dobrovoľného príspevku integrovať každého, kto o to má záujem. Reagoval tak na európsku kritiku jeho vyjadrení o tom, že Slovensko prijme len sýrskych kresťanov. Sám si nevie predstaviť, že by sa na Slovensku dokázal integrovať moslim, lebo tu nemá zázemie ani rodinu. "Najlepšie integrovateľní ľudia v prípade dobrovoľnej prirodzenej integrácii sú sýrski kresťania. Ak je iná možnosť, ak sa presvedčíme, že by aj ľudia s iným náboženským presvedčením boli ľahko integrovateľní, poďme do toho. Ale nie som o tom celkom presvedčený," konštatoval.

Zopakoval, že Slovensko bude solidárne s tými, ktorí to naozaj potrebujú, ale nie s ekonomickými migrantmi. Takýto charakter migrácie je podľa neho viditeľnejší čím ďalej, tým viac. "Nezatvárajme si pred tým oči. Máme právo hovoriť o ekonomickej migrácii. Bude zlé, ak nám budú zakazovať hovoriť vlastný názor, alebo za to budeme trestaní," uzavrel.

M. LAJČÁK: EK by si nemala monopolizovať právomoc rozhodovať o téme migrácie

Návrh predsedu Európskej komisie (EK) Jeana-Claude Junckera, ktorý dnes predstavil na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu, má viaceré pozitívne momenty. Po dnešnom rokovaní vlády to uviedol šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.

Foto: TASR

Vyzdvihol potrebu pomoci a solidarity, posilnenie návratovej politiky, ako aj snahu viac riešiť problémy v tých krajinách, kde vznikajú.


Slovensko má však k danému návrhu dve námietky. Ako upozornil Lajčák, ide o natoľko citlivú otázku, že by si komisia nemala monopolizovať právomoc o tom rozhodovať. "Je to niečo, o čom by mali rozhodovať demokraticky zvolení lídri Európskej únie," dodal s tým, že predmetný návrh dáva do rúk Európskej komisie obrovské právomoci, ktorá k tomu pristupuje ako k administratívnemu procesu.

"Po druhé, krajiny Vyšehradskej štvorky vrátane Slovenska nevidia mechanizmus povinných kvót ako riešenie problému. V tejto súvislosti máme veľa otázok vrátane toho, že samotní migranti ich nechcú," zdôraznil. Poukázal napríklad na to, že cez víkend prešlo cez Rakúsko 14.000 migrantov, z ktorých iba 730 tam požiadalo o azyl.

Téma riešenia migračnej problematiky bude ako prvý bod programu najbližšej schôdze Národnej rady SR, ktorá sa začína v stredu 16. septembra. "Dávame dohromady náš balík návrhov. Odmietam obviňovanie Slovenska z toho, že by sme neboli solidárni. Sme solidárni a chceme riešenie, ktoré nebude falošnou solidaritou alebo riešením naoko," avizoval Lajčák.

Na otázku, či Slovensko bude trvať na tom, že prijme len sýrskych kresťanov, reagoval, že išlo o nešťastné vyjadrenie, ktoré nebolo podľa jeho hlbokého presvedčenia myslené tak, ako odznelo. "Naša pozícia nikdy nebola o tom, že by sme rozdeľovali migrantov podľa rasy, etnicity, náboženstva. Rozdeľujeme ich podľa toho, kto potrebuje našu pomoc a sme ju pripravení dať," deklaroval.

Rokovať o tejto problematike budú v piatok 11. septembra v Prahe aj šéfovia diplomacií Vyšehradskej štvorky s kolegami z Nemecka a Luxemburska.

Juncker dnes vyzval Európu, aby sa nebála súčasného bezprecedentného prílevu žiadateľov o azyl, keďže prichádzajúci migranti predstavujú len zlomok (0,11 percenta) celkovej populácie EÚ. Celé bremeno prichádzajúcich utečencov nemôžu podľa neho niesť len niektoré členské štáty. Vyjadril preto želanie, aby ministri vnútra EÚ na zasadnutí v Bruseli 14. septembra schválili plán na núdzové prerozdelenie 160.000 migrantov. Tento mechanizmus by mal byť povinný.

Figeľ apeluje na ochranu Schengenu

"Som rád, že J.C.Juncker vo svojej výročnej správe potvrdil, že počas jeho mandátu sa Schengen udrží. Zároveň ale za KDH apelujem, aby sa dodržiavali aj pravidlá Schengenu a dôsledná kontrola na vonkajších hraniciach," reagoval predseda KDH a podpredseda parlamentu Ján Figeľ. Dodal, že Slovensko pri svojom vstupe do EÚ muselo investovať veľké prostriedky na zabezpečenie východnej hranice s Ukrajinou, preto Slovensko právom žiada, aby sa hranice Schengenu riadne chránili.

Foto: TASR/Martin Baumann

"KDH nesúhlasí s tým, že kvóty majú byť povinné. Kvóty neriešia problém zlyhania migračnej a azylovej politiky niektorých štátov Európskej únie. Rovnako nám v príhovore J.C. Junckera chýbalo pomenovanie riešenia. Pokiaľ sa nezasiahne voči genocíde a barbarstvu páchaným Islamským štátom a nebude sa riadne dodržiavať schengenská bezpečnostná politika, tak migračná vlna bude naďalej v Európe narastať," zdôraznil predseda KDH.

Zdôraznil, že najviac prenasledovanou skupinou vo vojnou zmietanej Sýrii a Iraku sú kresťania. "Viera nie je určujúcim faktorom pre prijatie utečencov, ale je veľmi dôležitým prvkom pri strete s našou kultúrou, respektíve pre úspešnú integráciu utečencov do spoločnosti. Preto je logickou aj väčšinová otvorenosť Slovenska pre kresťanských utečencov," uviedol. Preto KDH zásadne nesúhlasí s výrokom J.C.Junckera, že medzi utečencami neexistuje hľadisko viery, pričom navrhuje zároveň povinné kvóty. "Náboženské a kultúrne hľadisko je dnes často podceňovanou dimenziou medzinárodných vzťahov, čo potvrdzuje aj súčasný vývoj v Európe," uzavrel Figeľ.


M.FLAŠÍKOVÁ:Juncker situáciu s migrantmi správne pomenoval, no obviňuje neprávom

Predseda Európskej komisie (EK) síce presne pomenoval situáciu, v ktorej sa momentálne Európa nachádza, no neprávom za súčasnú situáciu viní členské štáty Európskej únie (EÚ). V reakcii na dnešný prejav Jeana-Clauda Junckera o stave únie, ktorý bol vo veľkej časti venovaný súčasnej utečeneckej kríze, to skonštatovala poslankyňa Európskeho parlamentu (EP) Monika Flašíková Beňová.

Foto: FOTO TASR/Štefan Puškáš

Europoslankyňa v tejto súvislosti zdôraznila, že hoci o konkrétnej pomoci pri zvládnutí migračných vĺn musia rozhodnúť jednotlivé krajiny a ich lídri, EK má k dispozícii celý rad nástrojov a postupov, ktoré už dávno mohla využívať. "Tie sú v princípe nezávislé od toho, či sa Európa zhodne alebo nezhodne na akomkoľvek prerozdeľovaní utečencov. Je preto veľká škoda, že v prípade pomoci v rámci prebiehajúcej krízy sa tým najvýznamnejším slovom a nástrojom stali práve kvóty," uviedla slovenská europoslankyňa. Zopakovala, že kvóty ako také nevyriešia situáciu ľudí, ktorí potrebujú pomoc, a ani nezastavia exodus z problémových krajín.

Flašíková Beňová preto apeluje na to, aby sa problém riešil v štátoch, odkiaľ títo ľudia utekajú. "To je práve jedna z kompetencií Európskej komisie a jej tzv. vonkajšej služby," pripomenula.

Europoslankyňa v súvislosti s dnešným Junckerovým prejavom ocenila časť, týkajúcu sa daňovej povinnosti a zdôraznenie myšlienky, že dane majú byť platené v krajinách, kde spoločnosti vytvárajú zisk. Flašíková Beňová však zároveň spochybnila úprimnosť Junckerových slov. "Pán predseda ešte ako luxemburský premiér vytvoril priestor pre príchod veľkých nadnárodných spoločností do svojej krajiny, ktoré následne dostali obrovské daňové úľavy, na ktoré doplatili ostatné európske štáty, v ktorých firmy reálne pôsobili," vysvetlila dôvody svojej pochybnosti. "Zostáva preto len dúfať, že zámery týkajúce sa daňových politík nezostanú len v deklaratórnej podobe vo forme vyjadrení pána Junckera na pôde Európskeho parlamentu, ale že sa v tejto oblasti skutočne aj niečo udeje," dodala slovenská europoslankyňa.

Opätovná snaha nanútiť členským krajinám povinné kvóty je podľa Škripeka sklamaním

Presadzovanie povinných kvót pri prerozdeľovaní utečencov v dnešnom vyhlásení predsedu Európskej komisie (EK) Jeana-Clauda Junckera je pre poslanca Európskeho parlamentu (EP) Branislava Škripeka (OĽaNO) sklamaním. Europoslanec v reakcii na túto časť Junkerovho prejavu o stave únie zdôraznil, že každý členský štát má právo určovať svoju azylovú politiku a tiež to, koho prijme.

Foto: TASR/Štefan Puškáš

I pri zotrvávajúcom odmietavom postoji k povinným kvótam však Škripek naznačil, že pomoc Slovenska ľuďom v núdzi by mala byť výraznejšia. "Pomoc 200 utečencom, ako to slovenská vláda deklaruje, je čistý výsmech a prejav egoizmu. Sme malá krajina, ale aj z minulosti vieme, že sme prijali núdznych vo väčšom počte," uviedol Škripek.

Povinnosť pomôcť platí podľa Škripeka iba v prípade utečencov, ktorí sú v ohrození života, nie v prípade tzv. ekonomických migrantov. "Tých musíme vrátiť domov," zdôraznil.

Škripek hodnotil aj Junckerovu myšlienku, že migranti môžu pomôcť zvrátiť negatívny demografický trend v Európe. Europoslanec to považuje za zaujímavý názor, no demografický vývoj podľa neho pozitívne ovplyvní hlavne pomoc mladým rodinám. Škripek ocenil Junckerova slová o potrebe zvýrazniť pomoc v krajinách, kde vznikajú konflikty a tiež v samotných utečeneckých táboroch.

SNS: Junckerovo nariaďovanie kvót pripomína éru Brežneva

"Slovenská republika je medzinárodne uznaný, slobodný a zvrchovaný štát. Má vlastnú vládu aj parlament, ktoré demokraticky a suverénne spravujú záležitosti jej občanov. Slovensko má vlastný migračný úrad zodpovedne a korektne konajúci podľa slovenských zákonov aj medzinárodných záväzkov SR," konštatuje prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška. Dodáva, že rozhodovanie o občianstve a s ním súvisiacich právach je v plnej kompetencii štátu

"Keďže Slovenská republika nie je nijako podriadená Európskej komisii nie je jej vazalom, ani kolóniou je Junckerovo diktátorské vynucovanie si poslušnosti exekutívy SR ním presadzovanému spôsobu riešenia migračnej krízy absolútne neprijateľné," dodáva.

Foto: TASR/Branislav Račko

Paška zdôraznil, že Európska únia je združením zvrchovaných národných štátov, ktoré na základe zmlúv koordinujú svoje aktivity a slobodne splnomocňujú Európsku komisiu "ako servisný, výkonný orgán Únie len na realizáciu tých činností ktoré, chcú spoločne vykonávať". Slovenská národná strana podľa neho verí, že slovenská vláda nikdy nedá svoj súhlas na "bruselskými úradníkmi vykonávané prideľovanie migrantov členským štátom EÚ podľa kvót a príjme účinné kroky na zamedzenie uplatnenia takéhoto mechanizmu na území Slovenskej republiky".