Bratislava/Krakov 18. mája (TASR) - V programe Východného partnerstva sa dosiahli viditeľné výsledky. "Či už ide o asociačné dohody a dohody o voľnom obchode. Výrazný progres sa dosiahol aj pri vízovej liberalizácii, hlavne Moldavsko a Gruzínsko v tomto badateľne postúpili dopredu," uviedol pre TASR minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák.

Ten sa spolu so svojimi rezortnými partnermi z krajín V4, Východného partnerstva, súčasného írskeho predsedníctva v EÚ a nadchádzajúceho litovského predsedníctva zúčastnil na zasadnutí ministrov v Krakove a Wieliczke. Na stretnutie prišli tiež šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová a eurokomisár pre rozširovanie a európsku susedskú politiku Štefan Füle.

Ako ďalej pokračoval, Východné partnerstvo už rozvíja parlamentnú, biznis a mimovládnu dimenziu. "Nie je pravdou, že výsledky sú obmedzené," reagoval na vyjadrenia, ktoré odzneli na štvrtkovej (16. 5.) medzinárodnej konferencii v Budapešti.

Vedúci programu európskych štúdií vo Výskumnom centre Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Vladimír Bilčík tam povedal, že v tomto programe sa v uplynulých rokoch dosiahli iba obmedzené výsledky a na veľký prelom je potrebné ešte čakať. "Je isté, že Ukrajina je vo Východnom partnerstve kľúčovou krajinou, je veľkou krajinou a je blízko k EÚ. Preto aj Slovensko podporuje partnerstvo v prvom rade kvôli Ukrajine," dodal.

Lajčák odmietol, že by Slovensku išlo iba o Ukrajinu. "Záleží nám na tom, aby krajiny Východného partnerstva boli ukotvené v našom hodnotovom priestore," ozrejmil s tým, že majú na výber, či sa chcú priblížiť k EÚ, či sa chcú stať súčasťou eurázijskej únie, alebo si zvolia niečo medzi tým. "Zo strany EÚ nejde o žiadny nátlak. Ide o ich rozhodnutie, ktoré budeme rešpektovať. Naša ponuka je férová a myslíme si, že je pre nich dobrá. To však v žiadnom prípade neznamená, že majú zhoršiť svoje vzťahy s Ruskom," konštatoval.

Na novembrovom summite Východného partnerstva vo Vilniuse by sa mali parafovať asociačné dohody s Moldavskom, Gruzínskom a Arménskom. Istý problém by mohol nastať v prípade Moldavska, ktoré sa borí s politickou krízou. EÚ krajinu kritizovala za nedemokratické kroky, ktoré uskutočnila. Podľa Lajčáka úradujúci premiér a minister zahraničných vecí Iuri Leanca prítomných diplomatov ubezpečil, že situáciu zvládnu a vyriešia ju demokratickým spôsobom.

Ukrajina je už ďalej, dohodu má parafovanú, v novembri sa očakáva podpis. Za úniu ju 30. marca minulého roka parafoval Lajčák vtedy vo funkcii hlavného vyjednávača EÚ.

Spravodlivosť a Tymošenková

Únia však podpísanie dohody podmieňuje splnením požadovaných kritérií, na ktorých sa zhodla v decembri minulého roka. Ide o potrebu riešenia problému selektívnej aplikácie práva v krajine. Týka sa to politicky motivovaných procesov s lídrami opozície, expremiérkou Juliou Tymošenkovou a niekoľkými jej bývalými ministrami.

Lajčák uviedol, že piatková (17. 5.) diskusia v Poľsku ukázala, že pre mnohé členské krajiny EÚ sa selektívna spravodlivosť spája práve s Tymošenkovou. "Pre nich je nemysliteľné podpísať túto dohodu, kým je Tymošenková vo väzení," podčiarkol. Štáty V4, Írsko a Litva sú za podpísanie asociačnej dohody, avšak nemyslia si, že expremiérka mala spravodlivý súdny proces. "Hovoríme o tom, že by celá krajina nemala byť rukojemníkom jednej osoby. Naše hlavné očakávania smerujú k ukrajinskej vláde a prezidentovi. Oni to spôsobili tým, že jej nebol umožnený nezaujatý proces. Vedia, aké sú očakávania a že by mali v tomto duchu podniknúť kroky, aby rozptýlili obavy EÚ," uzavrel šéf slovenskej diplomacie.

Ku krajinám Východného partnerstva patrí Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina.