Brusel/Bratislava 19. mája (TASR) - Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák dnes neskrýval radosť nad podpísaním prístupového protokolu medzi Severoatlantickou alianciou a Čiernou Horou, k čomu došlo v rámci zasadnutia šéfov diplomacií členských krajín aliancie v Bruseli.

Lajčák pripomenul, že Čierna Hora sa dnes po prvý raz zúčastnila na zasadnutí NATO. Spresnil, že od podpisu prístupového protokolu táto krajina je už účastníkom všetkých rokovaní aliancie, má právo vystupovať, ale zatiaľ nemôže hlasovať a prijímať rozhodnutia.

Šéf slovenskej diplomacie zdôraznil, že pozvaním Čiernej Hory do NATO aliancia vyslala regiónu západného Balkánu silný signál, že politika otvorených dverí je stále živá a ak si kandidátske krajiny splnia svoje povinnosti, aj aliancia urobí to, čo sa od nej očakáva.

"Neskrývam, že je to silný moment aj pre mňa, pretože pred desiatimi rokmi v týchto dňoch vrcholilo moje úsilie v mene EÚ zorganizovať referendum o nezávislosti, ktoré bude nespochybniteľné. A dnes ako minister zahraničných vecí SR mám tú česť podpisovať prístupový protokol Čiernej Hory do aliancie. Je to úspešný príbeh," opísal svoje pocity Lajčák.



Na otázku TASR, aký dlhý ratifikačný proces môže Podgorica očakávať, Lajčák pripomenul, že každá členská krajina aliancie má svoju dynamiku tohto procesu. NATO vie, koľko to trvalo v prípade naposledy prijatých krajín, podľa Lajčáka to môže trvať aj viac ako jeden rok, avšak nemá zmysel špekulovať, pretože dôležité bude, aby tento proces prebehol plynulo. Minister dodal, že v NATO zatiaľ nie sú signály, že by procesu ratifikácie hrozili nejaké prekážky.

Lajčák: Musíme si v NATO zvyknúť na súčasný stav vzťahov s Ruskom

Posilňovanie východného krídla Severoatlantickej aliancie sa stáva realitou a je potrebné ho vnímať aj v kontexte nadchádzajúceho júlového summitu NATO vo Varšave. Uviedol to minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák na záver prvého dňa rokovaní šéfov diplomacií členských krajín aliancie v Bruseli.

Lajčák zdôraznil, že diplomati členských štátov aliancie hovorili najmä o tom, akým spôsobom by malo NATO reagovať na isté napätie na svojich východných hraniciach a na nestabilitu pomerov na juhu.



"Pokiaľ ide o naše vzťahy s Ruskom, vieme už teraz, že ide o stav, na ktorý si treba tak trochu zvyknúť. Je tu nedôvera vo vzťahoch," opísal Lajčák situáciu medzi NATO a Ruskom, ktorá ovplyvňuje strategické rozhodovanie aliancie.

Podľa jeho slov by za tohto stavu bolo najlepšie "byť jasní v našich krokoch a našich slovách". V praxi to znamená, že NATO potrebuje posilniť svoje východné krídlo, štáty v strednej a východnej Európe, aby nevznikli pochybnosti o pripravenosti aliancie ubrániť územnú celistvosť každého svojho člena.

Okrem toho je veľmi dôležité komunikovať s Ruskom, aby bolo jasné, kto čo robí a pripravuje, aby nevznikali zbytočné nedorozumenia a aby nedošlo k nejakému konfliktu na základe toho, že medzi oboma stranami je malá miera dôvery a informácií.

"Toto je filozofia, ktorú aj my podporujeme, jasnosť v našich krokoch a v našich slovách," spresnil Lajčák. Dodal, že to bude zrejme aj hlavný odkaz, ktorý možno očakávať od varšavského summitu NATO.

Na otázku TASR, či summit NATO skonkretizuje stálu prítomnosť štyroch nových práporov NATO na jeho východnom krídle, Lajčák konštatoval len to, že posilňovanie vojenskej prítomnosti aliancie v tomto regióne je jasný fakt.

V tejto súvislosti pripomenul, že pokiaľ ide o pozície Slovenska, v rámci posilňovania aliancie nežiadame stálu vojenskú prítomnosť na našom území. Na druhej strane však podporujeme tento proces, rozumieme a sme solidárni s inými spojeneckými krajinami, ktoré takúto vojenskú prítomnosť požadujú.

"Veľmi seriózne sa pracuje na tom, aby aj Slovensko bolo zapojené do tejto posilnenej prítomnosti. Pokiaľ ide o konkrétne modality, ešte by bolo predčasné, keby som o nich hovoril, stále ich upresňujeme, ale uvažujeme štýlom spoločnej prítomnosti Vyšehradskej štvorky," dodal Lajčák.