Priština 19. januára (TASR) – Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák dnes odhalil v centre Prištiny pamätník slovenským príslušníkom misie KFOR, ktorí presne pred desiatimi rokmi zahynuli počas návratu z pôsobenia v Kosove. Zároveň poďakoval prezidentke Atifete Jahjagovej za jej iniciatívu vytvoriť pamätnú tabuľu so 42 menami.

"Vážime si, že ľudia v Kosove nezabudli na krutý osud našich vojakov a na to, čo urobili, aby prispeli k budovaniu mieru a stability v tomto regióne. Keď sa Slovensko v septembri 1999 zapojilo do misie KFOR, Kosovo bolo práve na začiatku svojho postkonfliktného rozvoja," uviedol v príhovore Lajčák.

Poukázal na to, že medzinárodná vojenská misia priniesla regionálny mier, vzájomný rešpekt a udržateľnú stabilitu. Slovenskí vojaci najskôr pomáhali pri rekonštrukcii vojnou poškodenej infraštruktúry. Neskôr sa zapojili do odmínovania a do opatrení na zabránenie násilia medzi etnickými skupinami. Minister vyzdvihol, že sa ich úsilie začalo meniť Kosovo na lepšie miesto pre život.



Lajčák pripomenul nedávny podpis stabilizačnej a asociačnej dohody s Európskou úniou, ktorá má podľa neho významný potenciál prispieť k ďalšiemu sociálnemu a ekonomickému rozvoju Kosova. Zároveň je kľúčovým krokom na jeho ceste do Európskej únie.

"Napriek tomu národ musí zároveň dokázať svoju zrelosť a oddanosť európskym hodnotám. Robí to tak, že svoje vlastné problémy rieši prostredníctvom konštruktívneho dialógu a rozhodného angažovania sa. Slzotvorný plyn, hádzanie vajec či blokovanie štátnych inštitúcií nie je nikdy tá správna cesta," podčiarkol. Narážal tým na konanie kosovskej opozície, ktorá od septembra minulého roka blokuje parlament slzotvorným plynom, obranným sprejom, píšťalkami a fľašami balenej vody na protest proti dohode proti medzi Prištinou a Belehradom, ktorá dáva viac právomocí etnickým Srbom v Kosove. Rovnako sa jej nepáči dohoda, ktorá vymedzuje hranice s Čiernou Horou. Stúpenci opozície organizujú v Prištine násilné protesty.

Lajčák dnes označil diskusie medzi Kosovom a Srbskom za jedinú reálnu cestu na dosiahnutie skutočnej a trvalej normalizácie vzťahov medzi oboma stranami. "Jedine vo vzájomnom dialógu dokážeme identifikovať spoločné záujmy, ktoré by dostali celý balkánsky región tam, kam oprávnene patrí – do Európy. A toto je budúcnosť pre Balkán, v ktorú všetci dúfame. A som si istý, že v to dúfali aj slovenskí príslušníci KFOR, keď odtiaľto nastupovali pred desiatimi rokmi na svoju poslednú cestu," upozornil Lajčák.

Slovensko si každý rok 19. januára pripomína tragickú haváriu vojenského lietadla AN-24 pri maďarskej obci Hejce. Vojenský špeciál so 43 ľuďmi na palube sa zrútil v lesnatom teréne asi 50 kilometrov od košického letiska, kde mal pristáť. Z Prištiny viezol slovenských príslušníkov kontingentu KFOR. Maďarskí letoví dispečeri stratili radarový kontakt so strojom krátko po 19.30 h. Nehodu prežil iba jeden z vojakov - nadporučík Martin Farkaš.

Srbsko má všetky predpoklady stať sa v dohľadnej dobe členom EÚ

Srbsko má podľa šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka všetky predpoklady na to, aby sa v dohľadnej dobe stalo členským štátom Európskej únie. Na to však musí aktívne pokračovať v súčasnom trende a udržať si proeurópske smerovanie. Minister to uviedol dnes počas prednášky na Belehradskej univerzite.

Lajčák bol v Srbsku na pracovnej návšteve. Odtiaľ poobede odcestoval do kosovskej metropoly Priština, kde odhalil pamätník 42 slovenským príslušníkov kontingentu KFOR, ktorí pred desiatimi rokmi zahynuli pri návrate domov.

Za kľúčové pri realizácii reforiem označil tri oblasti, a to preváženie kvality nad rýchlosťou, aplikáciu právneho štátu a normalizáciu vzťahov s Kosovom.

Pripomenul, že EÚ sa poučila z vlastných chýb v minulosti, preto je aktuálny integračný proces náročnejší a dôslednejší než bol v minulosti. Príkladom toho sú Rumunsko a Bulharsko, ktoré sú doteraz monitorované pre nedostatky v oblasti súdnictva, policajnej spolupráce a  korupcie.

"Európska únia si je vedomá toho, že si do svojich radov môže dovoliť prijať len taký štát, ktorého úroveň je porovnateľná s ostatnými členskými krajinami. Táto prísnosť je na aj prospech kandidátskej krajine," uviedol Lajčák s tým, že s tým súvisiace reformy musia byť dobre zakorenené a nezvratné.

Ako ďalej pokračoval, EÚ venuje mimoriadnu pozornosť aj právnemu štátu, teda fungovaniu a nezávislosti súdnictva, boju proti organizovanému zločinu a korupcii, ako aj dodržiavaniu ľudských práv.

V tejto súvislosti poukázal na to, že na zabezpečenie stability a prosperity si Únia nemôže dovoliť prijať za člena krajinu, ktorá nemá vyrovnané vzťahy v regióne. Upozornil, že od Srbska nikto nevyžaduje, aby uznalo Kosovo. "Neexistuje jediný takýto dokument EÚ," zdôraznil Lajčák. Záujmom je, aby si v rámci právne záväznej dohody celkovo usporiadali vzájomné vzťahy, ktoré majú dopad na každodenný život ľudí. Medzi ne patrí napríklad uznávanie diplomov, používanie evidenčných značiek či fungovanie súdnictva.

Z 28 členských štátov únie Kosovo stále neuznáva päť krajín. Okrem Slovenska sú to Grécko, Cyprus, Rumunsko a Španielsko.

Prístupový proces so Srbskom sa začal v januári 2014. Prvé dve negociačné kapitoly sa otvorili koncom minulého roka. Išlo o kapitoly 32 (finančná kontrola) a 35, ktorá zahŕňa aj normalizáciu vzťahov s Kosovom. Prístupové rokovania budú ento rok venované snahám o otvorenie kapitoly 23 (súdnictvo a základné práva) a 24, čo je spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť.