Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Lajčáka je Agenda 2030 jednou z absolútnych priorít OSN. Bola prijatá v roku 2015 a predstavuje program na 15 rokov. Ambíciou je zmeniť túto planétu tak, aby bola lepším miestom pre život.
Autor TASR
,aktualizované New York/Bratislava 18. decembra (TASR) – Všeobecná rozprava Valného zhromaždenia (VZ) OSN v septembri ukázala, ako svet vníma súčasnú situáciu vo svete - najčastejšie spomínanou témou vo všetkých vystúpeniach boli klimatické zmeny, nasledoval udržateľný rozvoj, Severná Kórea a jej jadrový program a terorizmus. V rozhovore pre TASR to uviedol predseda Valného zhromaždenia OSN a zároveň minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.
"Odvtedy sme sa pohli vo viacerých smeroch. Jeden z nich je otázka mieru a prevencie konfliktov. To je otázka, ktorú osobne vnímam veľmi silno ako profesionálny diplomat, a vidím, že zlyhávame. Nemáme kontrolu nad čoraz väčším počtom konfliktov, ktoré vznikajú vo svete čoraz častejšie, a my ako keby sme boli bezmocní. Na toto sa chcem zamerať," konštatoval.
Ako priznal, využiť chce na tento účel podujatie na vysokej politickej úrovni, ktoré zvoláva na koniec apríla. "Naozaj chcem hovoriť o úlohe OSN pri udržaní mieru a predchádzaní konfliktov a o dobrých aj zlých skúsenostiach, ktoré v tomto (OSN) má," spresnil.
Za druhú dôležitú tému považuje migráciu, ktorú istým spôsobom zdedil. "Valné zhromaždenie má za úlohu pripraviť dokument, ktorý sa volá Globálny kompakt pre bezpečnú a riadenú pravidelnú migráciu. Na Slovensku keď sa vysloví slovo migrácia, ľudia počujú kvóty; toto je o niečom úplne inom. O tom, že migrácia je realita vo svete," uviedol a dodal, že snahou dokumentu bude zadefinovať pravidlá. Nebude právne záväzný, skôr pôjde o súbor princípov.
V rámci udržateľných rozvojových cieľov na globálnej úrovni si Miroslav Lajčák vybral tri témy, ktorým sa chce počas mandátu venovať aj prostredníctvom zvolania fóra na vysokej úrovni.
"Jednou je voda, pretože v marci štartujeme medzinárodnú dekádu vody pre udržateľný rozvoj; druhou je mládež, ako jej zabezpečiť prístup k vzdelaniu a zamestnaniu a ako zamedziť radikalizácii mladých ľudí - k tomu budem mať podujatie v máji. A tá tretia téma je financovanie udržateľného rozvoja, keďže s dnešným tempom a rozpočtom Agendu 2030 nesplníme, lebo nám budú chýbať pomerne vážne finančné zdroje," upozornil.
Podľa Lajčáka je Agenda 2030 jednou z absolútnych priorít OSN. Bola prijatá v roku 2015 a predstavuje program na 15 rokov. Ambíciou je zmeniť túto planétu tak, aby bola "lepším miestom pre život". Agenda 2030 zahŕňa 17 cieľov, v rámci ktorých je 196 podcieľov. Národnú agendu 2030 by malo Slovensko na pôde OSN prezentovať spolu s ďalšími 42 krajinami sveta v júli 2018. Vyše 60 krajín sveta už svoju národnú stratégiu odprezentovalo v rokoch 2016 a 2017.
Miroslav Lajčák bude predsedom VZ OSN do septembra 2018. Oficiálne sa ujal postu 12. septembra tohto roka.
V problematike napätých vzťahov medzi Kórejskou ľudovodemokratickou republikou (KĽDR) a USA je dôležité, aby sa zabránilo eskalácii napätia a aby sa vojna slov nezmenila na skutočnú vojnu. V rozhovore pre TASR to uviedol predseda Valného zhromaždenia (VZ) OSN a zároveň šéf slovenského rezortu diplomacie Miroslav Lajčák.
"Téma Severnej Kórey je veľmi citlivo vnímaná, hovoril som o tom aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, s americkým ministrom zahraničných vecí Rexom Tillersonom a aj so severokórejským ministrom zahraničných vecí. Sledujem túto tému aj naďalej, komunikujem, samozrejme, o tom s generálnym tajomníkom OSN v rámci našich pravidelných stretnutí," konštatoval, pričom poukázal na to, že vojna slov podľa neho ustala z oboch strán a existuje snaha odštartovať politický proces v podobe dialógu.
"Zdá sa, že si obidve strany uvedomujú, že vojenské riešenie v tomto prípade nie je riešením a že je potrebné hľadať politické riešenia prostredníctvom diplomatických rokovaní," dodal.
Trump svojho času rozpútal vojnu slov so severokórejským vodcom Kim Čong-unom. Napriek Trumpovým vyhrážkam, že USA zničia KĽDR, Kim pokračoval v testovaní svojho jadrového a balistického programu, pričom sa uskutočnili aj skúšky rakiet dlhého doletu.
Severokórejský vodca tvrdí, že KĽDR je jadrovou mocnosťou a má zbrane hromadného ničenia schopné zasiahnuť územie USA. Severná Kórea naposledy otestovala 29. novembra novú medzikontinentálnu balistickú strelu. Dopadla do japonských výsostných vôd. Išlo o prvú skúšku severokórejskej balistickej strely od 15. septembra, keď KĽDR odpálila balistickú raketu stredného doletu.
"Odvtedy sme sa pohli vo viacerých smeroch. Jeden z nich je otázka mieru a prevencie konfliktov. To je otázka, ktorú osobne vnímam veľmi silno ako profesionálny diplomat, a vidím, že zlyhávame. Nemáme kontrolu nad čoraz väčším počtom konfliktov, ktoré vznikajú vo svete čoraz častejšie, a my ako keby sme boli bezmocní. Na toto sa chcem zamerať," konštatoval.
Ako priznal, využiť chce na tento účel podujatie na vysokej politickej úrovni, ktoré zvoláva na koniec apríla. "Naozaj chcem hovoriť o úlohe OSN pri udržaní mieru a predchádzaní konfliktov a o dobrých aj zlých skúsenostiach, ktoré v tomto (OSN) má," spresnil.
Za druhú dôležitú tému považuje migráciu, ktorú istým spôsobom zdedil. "Valné zhromaždenie má za úlohu pripraviť dokument, ktorý sa volá Globálny kompakt pre bezpečnú a riadenú pravidelnú migráciu. Na Slovensku keď sa vysloví slovo migrácia, ľudia počujú kvóty; toto je o niečom úplne inom. O tom, že migrácia je realita vo svete," uviedol a dodal, že snahou dokumentu bude zadefinovať pravidlá. Nebude právne záväzný, skôr pôjde o súbor princípov.
V rámci udržateľných rozvojových cieľov na globálnej úrovni si Miroslav Lajčák vybral tri témy, ktorým sa chce počas mandátu venovať aj prostredníctvom zvolania fóra na vysokej úrovni.
"Jednou je voda, pretože v marci štartujeme medzinárodnú dekádu vody pre udržateľný rozvoj; druhou je mládež, ako jej zabezpečiť prístup k vzdelaniu a zamestnaniu a ako zamedziť radikalizácii mladých ľudí - k tomu budem mať podujatie v máji. A tá tretia téma je financovanie udržateľného rozvoja, keďže s dnešným tempom a rozpočtom Agendu 2030 nesplníme, lebo nám budú chýbať pomerne vážne finančné zdroje," upozornil.
Podľa Lajčáka je Agenda 2030 jednou z absolútnych priorít OSN. Bola prijatá v roku 2015 a predstavuje program na 15 rokov. Ambíciou je zmeniť túto planétu tak, aby bola "lepším miestom pre život". Agenda 2030 zahŕňa 17 cieľov, v rámci ktorých je 196 podcieľov. Národnú agendu 2030 by malo Slovensko na pôde OSN prezentovať spolu s ďalšími 42 krajinami sveta v júli 2018. Vyše 60 krajín sveta už svoju národnú stratégiu odprezentovalo v rokoch 2016 a 2017.
Miroslav Lajčák bude predsedom VZ OSN do septembra 2018. Oficiálne sa ujal postu 12. septembra tohto roka.
Medzi KĽDR a USA sa nesmie vojna slov zmeniť na skutočnú vojnu
V problematike napätých vzťahov medzi Kórejskou ľudovodemokratickou republikou (KĽDR) a USA je dôležité, aby sa zabránilo eskalácii napätia a aby sa vojna slov nezmenila na skutočnú vojnu. V rozhovore pre TASR to uviedol predseda Valného zhromaždenia (VZ) OSN a zároveň šéf slovenského rezortu diplomacie Miroslav Lajčák.
"Téma Severnej Kórey je veľmi citlivo vnímaná, hovoril som o tom aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, s americkým ministrom zahraničných vecí Rexom Tillersonom a aj so severokórejským ministrom zahraničných vecí. Sledujem túto tému aj naďalej, komunikujem, samozrejme, o tom s generálnym tajomníkom OSN v rámci našich pravidelných stretnutí," konštatoval, pričom poukázal na to, že vojna slov podľa neho ustala z oboch strán a existuje snaha odštartovať politický proces v podobe dialógu.
"Zdá sa, že si obidve strany uvedomujú, že vojenské riešenie v tomto prípade nie je riešením a že je potrebné hľadať politické riešenia prostredníctvom diplomatických rokovaní," dodal.
Trump svojho času rozpútal vojnu slov so severokórejským vodcom Kim Čong-unom. Napriek Trumpovým vyhrážkam, že USA zničia KĽDR, Kim pokračoval v testovaní svojho jadrového a balistického programu, pričom sa uskutočnili aj skúšky rakiet dlhého doletu.
Severokórejský vodca tvrdí, že KĽDR je jadrovou mocnosťou a má zbrane hromadného ničenia schopné zasiahnuť územie USA. Severná Kórea naposledy otestovala 29. novembra novú medzikontinentálnu balistickú strelu. Dopadla do japonských výsostných vôd. Išlo o prvú skúšku severokórejskej balistickej strely od 15. septembra, keď KĽDR odpálila balistickú raketu stredného doletu.
