Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg minulý týždeň avizoval, že aliancia zvažuje obnovenie činnosti Rady, ktorej zasadnutia boli prerušené v júni 2014 po vypuknutí vojenskej krízy na Ukrajine.
Autor TASR
,aktualizované Kyjev 2. februára (TASR) – Slovensko podporuje zvolanie Rady NATO-Rusko. "To ale neznamená, že sa vrátime k tomu, čo bolo pred anexiou Krymu," reagoval dnes šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák v Kyjeve. Lajčák je na Ukrajine na dvojdňovej pracovnej návšteve.
Ako dodal, dialóg je základom diplomacie, pričom je lepší než jeho absencia. "Dôležité je, aby bol otvorený - a keď je treba, tak aj kritický," podčiarkol s tým, že prvým bodom na programe Rady NATO-Rusko musí byť práve Ukrajina.
Generálny tajomník Severoatlantickerj aliancie Jens Stoltenberg minulý týždeň avizoval, že NATO zvažuje obnovenie činnosti Rady, ktorej zasadnutia boli prerušené v júni 2014 po vypuknutí vojenskej krízy na Ukrajine.
Zároveň potvrdil informácie, podľa ktorých by sa veľvyslanci 28 členských štátov NATO mali na konci februára alebo začiatkom marca stretnúť so svojím ruským náprotivkom Alexandrom Gruškom.
Obnovenie Rady v rámci aliancie už vyše roka požaduje nemecká diplomacia, doteraz však žiadosti nemeckého ministra zahraničných vecí Franka-Waltera Steinmeiera narážali na nesúhlas väčšiny členských štátov NATO, pričom najväčšími oponentmi obnovenia dialógu s Moskvou boli niektoré východoeurópske štáty.
Slovensko trvá na dôslednom plnení minských dohôd
Za dôsledné plnenie minských dohôd sa dnes v Kyjeve vyslovil slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý je na dvojdňovej pracovnej návšteve na Ukrajine. Slovensko podľa jeho slov trvá na nastolení mieru a obnovení územnej celistvosti tohto štátu.
Na východe Ukrajiny napriek vyhlásenému prímeriu dochádza k zrážkam medzi proruskými separatistami a vládnymi silami. Pôvodne mali byť body minskej dohody, uzatvorenej vlani vo februári, implementované do konca minulého roka.
Dohoda mala vyvrcholiť obnovením plnej kontroly Ukrajiny nad svojimi hranicami s Ruskom. Keďže sa ani jeden bod z nej v podstate v plnej miere v praxi nenaplnil, jej platnosť sa predĺžila do roku 2016.
Lajčák po dnešnom rokovaní so svojím rezortným partnerom Pavlom Klimkinom podporil európske ašpirácie Kyjeva, pričom je rád, že sa od 1. januára začala uplatňovať ekonomická časť asociačnej dohody. "Vnímame to ako krok dobrým smerom, ktorý pomôže Ukrajine aj Európskej únii," poznamenal.
Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Ukrajinou, ktorá je súčasťou asociačnej dohody podpísanej v júni 2014, vstúpila do platnosti 1. januára. Rusko následne pozastavilo platnosť vlastnej dohody o voľnom obchode, ktorú má s Ukrajinou uzavretú v rámci obchodných vzťahov v Spoločenstve nezávislých štátov, a zakázalo dovoz ukrajinských produktov. Recipročne tak spravil aj Kyjev na niektoré ruské potraviny.
Slovenský minister sa tiež vyslovil za plnú vízovú liberalizáciu medzi EÚ a Ukrajinou a ocenil kroky, ktoré ukrajinská vláda v tomto smere urobila. "Verím, že ukrajinskí občania už čoskoro budú môcť cestovať do únie bez víz," poznamenal.
Ministri hovorili aj o energetických otázkach a reverzných dodávkach plynu zo Slovenska na Ukrajinu, pričom Lajčák potvrdil, že budú naďalej pokračovať.
Ako dodal, dialóg je základom diplomacie, pričom je lepší než jeho absencia. "Dôležité je, aby bol otvorený - a keď je treba, tak aj kritický," podčiarkol s tým, že prvým bodom na programe Rady NATO-Rusko musí byť práve Ukrajina.
Generálny tajomník Severoatlantickerj aliancie Jens Stoltenberg minulý týždeň avizoval, že NATO zvažuje obnovenie činnosti Rady, ktorej zasadnutia boli prerušené v júni 2014 po vypuknutí vojenskej krízy na Ukrajine.
Zároveň potvrdil informácie, podľa ktorých by sa veľvyslanci 28 členských štátov NATO mali na konci februára alebo začiatkom marca stretnúť so svojím ruským náprotivkom Alexandrom Gruškom.
Obnovenie Rady v rámci aliancie už vyše roka požaduje nemecká diplomacia, doteraz však žiadosti nemeckého ministra zahraničných vecí Franka-Waltera Steinmeiera narážali na nesúhlas väčšiny členských štátov NATO, pričom najväčšími oponentmi obnovenia dialógu s Moskvou boli niektoré východoeurópske štáty.
Slovensko trvá na dôslednom plnení minských dohôd
Za dôsledné plnenie minských dohôd sa dnes v Kyjeve vyslovil slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý je na dvojdňovej pracovnej návšteve na Ukrajine. Slovensko podľa jeho slov trvá na nastolení mieru a obnovení územnej celistvosti tohto štátu.
Na východe Ukrajiny napriek vyhlásenému prímeriu dochádza k zrážkam medzi proruskými separatistami a vládnymi silami. Pôvodne mali byť body minskej dohody, uzatvorenej vlani vo februári, implementované do konca minulého roka.
Dohoda mala vyvrcholiť obnovením plnej kontroly Ukrajiny nad svojimi hranicami s Ruskom. Keďže sa ani jeden bod z nej v podstate v plnej miere v praxi nenaplnil, jej platnosť sa predĺžila do roku 2016.
Lajčák po dnešnom rokovaní so svojím rezortným partnerom Pavlom Klimkinom podporil európske ašpirácie Kyjeva, pričom je rád, že sa od 1. januára začala uplatňovať ekonomická časť asociačnej dohody. "Vnímame to ako krok dobrým smerom, ktorý pomôže Ukrajine aj Európskej únii," poznamenal.
Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Ukrajinou, ktorá je súčasťou asociačnej dohody podpísanej v júni 2014, vstúpila do platnosti 1. januára. Rusko následne pozastavilo platnosť vlastnej dohody o voľnom obchode, ktorú má s Ukrajinou uzavretú v rámci obchodných vzťahov v Spoločenstve nezávislých štátov, a zakázalo dovoz ukrajinských produktov. Recipročne tak spravil aj Kyjev na niektoré ruské potraviny.
Slovenský minister sa tiež vyslovil za plnú vízovú liberalizáciu medzi EÚ a Ukrajinou a ocenil kroky, ktoré ukrajinská vláda v tomto smere urobila. "Verím, že ukrajinskí občania už čoskoro budú môcť cestovať do únie bez víz," poznamenal.
Ministri hovorili aj o energetických otázkach a reverzných dodávkach plynu zo Slovenska na Ukrajinu, pričom Lajčák potvrdil, že budú naďalej pokračovať.
