Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ročný objem globálneho obchodu so zbraňami presahuje 60 miliárd dolárov (vyše 47 miliárd eur).
Autor TASR
Bratislava 6. augusta (TASR) - Myslieť si, že taká zložitá problematika, akou je regulácia globálneho obchodu so zbraňami sa dá vyriešiť jedinou konferenciou, by bolo dosť naivné. Konštatoval to minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák na margo neúspešnej konferencie Organizácie spojených národov (OSN) k tejto otázke.
"Treba si uvedomiť, že to bol prvý pokus diskutovať o takej citlivej téme na pôde OSN a prijať právne záväzný rámec pre obchodovanie, čo by nepochybne zvýšilo transparentnosť a prispelo k bezpečnejšiemu svetu," uviedol pre TASR. Priestor na konferencii sa podľa neho neukázal dostatočný na to, aby všetky krajiny prezentovali svoje pozície. "V zásade neskončila neúspechom, ale viaceré štáty povedali, že potrebujú viac času," dodal.
Rokovania sa konali štyri týždne, pričom 193 členských krajín OSN nedospelo ku konsenzu o návrhu dohody. Niektoré z nich mali na ňu od začiatku rozdielne pohľady, medzi nimi Sýria, Irán a Severná Kórea. Zatiaľ nie je známe, kedy sa bude pokračovať. Valné zhromaždenie (VZ) OSN malo schváliť návrh bez hlasovania, ak proti nemu dodatočne nevystúpi niektorá z členských krajín. Avšak Spojené štáty oznámili, že potrebujú viac času na posúdenie navrhovanej dohody. O väčší časový priestor požiadali tiež Rusko a Čína. Konferencia sa uskutočnila 27. júla.
Lajčák vysvetlil, že správa o jej priebehu bude preložená VZ OSN, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne o tom, či bude diskusia pokračovať. "A to je aj pozícia Slovenska. Chceme, aby pokračovala, aktívne sme na nej vystupovali smerom k tomu, aby bol prijatý takýto právny dokument a momentálne vystupujeme tak, aby diskusie pokračovali, keďže to považujeme za veľmi dôležité," priblížil.
Ročný objem globálneho obchodu so zbraňami presahuje 60 miliárd dolárov (vyše 47 miliárd eur). V obchode s konvenčnými zbraňami s vyše 40-percentným podielom dominujú USA. Ďalšími poprednými vývozcami sú Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko a Rusko.
Na otázku, či bude možná dohoda týchto štátov, Lajčák poznamenal, že to bude závisieť aj od medzinárodného tlaku a tlaku verejnosti. "Vlády koniec-koncov reagujú na to, aká je spoločenská požiadavka. Ak budú cítiť, že je naozaj veľká, tak potreba ústretovosti a konštruktívnosti bude silnejšia," uzavrel šéf slovenskej diplomacie.
"Treba si uvedomiť, že to bol prvý pokus diskutovať o takej citlivej téme na pôde OSN a prijať právne záväzný rámec pre obchodovanie, čo by nepochybne zvýšilo transparentnosť a prispelo k bezpečnejšiemu svetu," uviedol pre TASR. Priestor na konferencii sa podľa neho neukázal dostatočný na to, aby všetky krajiny prezentovali svoje pozície. "V zásade neskončila neúspechom, ale viaceré štáty povedali, že potrebujú viac času," dodal.
Rokovania sa konali štyri týždne, pričom 193 členských krajín OSN nedospelo ku konsenzu o návrhu dohody. Niektoré z nich mali na ňu od začiatku rozdielne pohľady, medzi nimi Sýria, Irán a Severná Kórea. Zatiaľ nie je známe, kedy sa bude pokračovať. Valné zhromaždenie (VZ) OSN malo schváliť návrh bez hlasovania, ak proti nemu dodatočne nevystúpi niektorá z členských krajín. Avšak Spojené štáty oznámili, že potrebujú viac času na posúdenie navrhovanej dohody. O väčší časový priestor požiadali tiež Rusko a Čína. Konferencia sa uskutočnila 27. júla.
Lajčák vysvetlil, že správa o jej priebehu bude preložená VZ OSN, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne o tom, či bude diskusia pokračovať. "A to je aj pozícia Slovenska. Chceme, aby pokračovala, aktívne sme na nej vystupovali smerom k tomu, aby bol prijatý takýto právny dokument a momentálne vystupujeme tak, aby diskusie pokračovali, keďže to považujeme za veľmi dôležité," priblížil.
Ročný objem globálneho obchodu so zbraňami presahuje 60 miliárd dolárov (vyše 47 miliárd eur). V obchode s konvenčnými zbraňami s vyše 40-percentným podielom dominujú USA. Ďalšími poprednými vývozcami sú Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko a Rusko.
Na otázku, či bude možná dohoda týchto štátov, Lajčák poznamenal, že to bude závisieť aj od medzinárodného tlaku a tlaku verejnosti. "Vlády koniec-koncov reagujú na to, aká je spoločenská požiadavka. Ak budú cítiť, že je naozaj veľká, tak potreba ústretovosti a konštruktívnosti bude silnejšia," uzavrel šéf slovenskej diplomacie.
