Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podnesterský líder Vadim Kranoseľskij po skončení rokovania s Lajčákom akékoľvek zjednotenie s Moldavskom jednoznačne odmietol a žiadal suverenitu pre Podnestersko.
Autor TASR
Kišiňov 18. januára (TASR) - Suverenita a územná celistvosť Moldavska so zvláštnym štatútom pre Podnestersko je výsledok, ktorý by na konci podnesterského konfliktu chcela vidieť Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Počas návštevy Moldavska to v piatok povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.
"Potrebujeme dohodu, ktorá bude založená na suverenite a územnej celistvosti Moldavska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc so zvláštnym štatútom pre Podnestersko," vyhlásil Lajčák z pozície úradujúceho predsedu OBSE.
Na spoločnej tlačovej konferencii s moldavským rezortným partnerom Tudorom Ulianovským v Kišiňove ďalej povedal, že k takémuto výsledku sa dá dospieť prostredníctvom malých konkrétnych krokov. OBSE i jeho slovenské predsedníctvo je tento proces pripravené podporiť.
Podnesterský líder Vadim Kranoseľskij napriek tomu po skončení rokovania s Lajčákom akékoľvek zjednotenie s Moldavskom jednoznačne odmietol a žiadal suverenitu pre Podnestersko. Na tlačovej konferencii povedal, že tamojší predstavitelia si želajú "nezávislú medzinárodne uznanú Podnesterskú socialistickú republiku".
Šéf slovenskej diplomacie navštívil Podnestersko v sprievode predstaviteľov misie OBSE v Moldavsku. V Budove oficiálnych prijatí rokoval s tamojším lídrom Kranoseľským a vo formáte 5+2 s hlavným vyjednávačom a predstaviteľom Podnesterska Vitalijom Ignatievom.
Konflikt v Podnestersku - trvajúci od roku 1992 - spĺňa podľa Lajčáka definíciu zmrazeného konfliktu. Práve preto vznikol formát 5+2 (Ukrajina, Rusko, OBSE, USA, EÚ + Moldavsko a Podnestersko), na ktorého rokovaniach má OBSE veľmi dôležitú úlohu. Európska únia a USA sú v ňom v pozícii pozorovateľov.
Po rokoch stagnácie sa na oboch stranách podarilo dohodnúť na balíku konkrétnych opatrení. Obsahuje osem úloh, z ktorých päť sa už zrealizovalo. Ide o praktické kroky smerujúce uľahčeniu života bežných občanov.
Záujem o pokračovanie tohto procesu podľa Lajčáka na moldavskej strane je a každý krok zvyšuje mieru vzájomnej dôvery. Po vyriešení záležitostí týkajúcich sa praktického života ľudí by sa potom mohli postupne otvárať ďalšie témy na ekonomickej, bezpečnostnej a politickej úrovni.
Moldavsko je jednou z priorít OBSE a "pred krízou na Ukrajine sa nachádzalo na vrchole jej priorít". Dôkazom toho je podľa Lajčáka aj skutočnosť, že na návštevu Moldavska pricestoval týždeň po tom, ako vo Viedni predstavil priority SR predsedníctva v OBSE.
"Potrebujeme dohodu, ktorá bude založená na suverenite a územnej celistvosti Moldavska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc so zvláštnym štatútom pre Podnestersko," vyhlásil Lajčák z pozície úradujúceho predsedu OBSE.
Na spoločnej tlačovej konferencii s moldavským rezortným partnerom Tudorom Ulianovským v Kišiňove ďalej povedal, že k takémuto výsledku sa dá dospieť prostredníctvom malých konkrétnych krokov. OBSE i jeho slovenské predsedníctvo je tento proces pripravené podporiť.
Podnesterský líder Vadim Kranoseľskij napriek tomu po skončení rokovania s Lajčákom akékoľvek zjednotenie s Moldavskom jednoznačne odmietol a žiadal suverenitu pre Podnestersko. Na tlačovej konferencii povedal, že tamojší predstavitelia si želajú "nezávislú medzinárodne uznanú Podnesterskú socialistickú republiku".
Šéf slovenskej diplomacie navštívil Podnestersko v sprievode predstaviteľov misie OBSE v Moldavsku. V Budove oficiálnych prijatí rokoval s tamojším lídrom Kranoseľským a vo formáte 5+2 s hlavným vyjednávačom a predstaviteľom Podnesterska Vitalijom Ignatievom.
Konflikt v Podnestersku - trvajúci od roku 1992 - spĺňa podľa Lajčáka definíciu zmrazeného konfliktu. Práve preto vznikol formát 5+2 (Ukrajina, Rusko, OBSE, USA, EÚ + Moldavsko a Podnestersko), na ktorého rokovaniach má OBSE veľmi dôležitú úlohu. Európska únia a USA sú v ňom v pozícii pozorovateľov.
Po rokoch stagnácie sa na oboch stranách podarilo dohodnúť na balíku konkrétnych opatrení. Obsahuje osem úloh, z ktorých päť sa už zrealizovalo. Ide o praktické kroky smerujúce uľahčeniu života bežných občanov.
Záujem o pokračovanie tohto procesu podľa Lajčáka na moldavskej strane je a každý krok zvyšuje mieru vzájomnej dôvery. Po vyriešení záležitostí týkajúcich sa praktického života ľudí by sa potom mohli postupne otvárať ďalšie témy na ekonomickej, bezpečnostnej a politickej úrovni.
Moldavsko je jednou z priorít OBSE a "pred krízou na Ukrajine sa nachádzalo na vrchole jej priorít". Dôkazom toho je podľa Lajčáka aj skutočnosť, že na návštevu Moldavska pricestoval týždeň po tom, ako vo Viedni predstavil priority SR predsedníctva v OBSE.
