Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Návrh kvót je navyše podľa neho úplne necitlivý voči rozdielom v jednotlivých krajinách EÚ.
Autor TASR
Viedeň 23. januára (TASR) - Za "vydieranie" považuje slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák požiadavku rakúskeho kancelára Wernera Faymanna na krátenie príspevkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie pre krajiny, ktoré sú proti utečeneckým kvótam.
"Je to ako vydieranie: 'Ak sa odvážiš mať svoj vlastný názor, potom od nás viac nedostaneš peniaze'," povedal šéf slovenskej diplomacie v rozhovore pre sobotňajšie vydanie rakúskeho denníka Die Presse, z ktorého citovala agentúra APA.
Lajčák je z takýchto vyhlásení niektorých európskych politikov veľmi sklamaný. "Tieto dve témy nemajú nič spoločné. Je to protieurópske. Finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov nie sú nič, o čo sme žobrali. Tieto fondy sú jedným z pilierov, na ktorých bola vybudovaná EÚ," konštatoval.
Lajčák súhlasí s názorom premiéra Roberta Fica, že Európskej únii chýba líderstvo, čo ilustroval na príklade pomalého rozhodovania o vytvorení novej agentúry na ochranu pozemných a námorných hraníc.
Minister zopakoval svoj odmietavý postoj ku kvótam na prerozdelenie 160.000 utečencov, z ktorých by malo 902 pripadnúť Slovensku. "Kvóty problém nevyriešia. Zo 160.000 utečencov sa doteraz prerozdelilo 272. Mám veľké pochybnosti o tom, či môžete týmto ľuďom nanútiť riešenie, ktoré odmietajú. Nebolo by preto veľmi spravodlivé, keby sme s kvótami súhlasili s vedomím, že utečenci o štyri týždne aj tak budú v Rakúsku."
Návrh kvót je navyše podľa neho úplne necitlivý voči rozdielom v jednotlivých krajinách EÚ. "Ako keby sme mali všetci rovnaké dejiny, rovnakú mentalitu," povedal Lajčák. "Existujú krajiny, ktoré majú stáročné koloniálne dejiny, so spoločnosťami, v ktorých vždy žili spolu ľudia rôzneho pôvodu. Krajiny postkomunistického sveta sú skôr homogénne. Veď nebola žiadna migrácia," vysvetlil.
Slovensko však chce byť súčasťou európskeho riešenia. "Gabčíkovo je dobrým príkladom: Sú tam ubytovaní žiadatelia o azyl, zatiaľ čo v Rakúsku prebieha ich azylové konanie. Obyvateľstvo si tak na týchto ľudí zvykne. V súčasnej dobe ich je 500. Keby nás požiadali, mohli by sme urobiť viac, teda prijať 1000 alebo 2000 žiadateľov o azyl, ktorých azylové konanie prebieha v Rakúsku," povedal Lajčák.
Upozornil však, že utečenci sa chcú dostať tam, kde sú sociálne dávky najštedrejšie. "Prial by som si, aby Slovensko bolo cieľovou krajinou. To by znamenalo, že patríme medzi krajiny EÚ s najvyššou životnou úrovňou. Ale títo ľudia neriskujú svoj život, aby prišli k nám alebo do Estónska. Pre nich neexistuje 28-členná EÚ," uviedol Lajčák.
Na otázku, či schengenský systém prežije utečeneckú krízu, šéf slovenskej diplomacie odpovedal: "Samozrejme, že Schengen je v nebezpečenstve. Dva mesiace po stretnutí s Tureckom nevidíme, že by sa počet príchodov do Grécka znižoval. Takže sa musíme pozrieť na to, čo môžeme sami urobiť pre ochranu našich vonkajších hraníc. A ak napríklad Grécko nedokáže samé chrániť hranice, potom musí akceptovať, že mu EÚ pomáha."
"Je to ako vydieranie: 'Ak sa odvážiš mať svoj vlastný názor, potom od nás viac nedostaneš peniaze'," povedal šéf slovenskej diplomacie v rozhovore pre sobotňajšie vydanie rakúskeho denníka Die Presse, z ktorého citovala agentúra APA.
Lajčák je z takýchto vyhlásení niektorých európskych politikov veľmi sklamaný. "Tieto dve témy nemajú nič spoločné. Je to protieurópske. Finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov nie sú nič, o čo sme žobrali. Tieto fondy sú jedným z pilierov, na ktorých bola vybudovaná EÚ," konštatoval.
Lajčák súhlasí s názorom premiéra Roberta Fica, že Európskej únii chýba líderstvo, čo ilustroval na príklade pomalého rozhodovania o vytvorení novej agentúry na ochranu pozemných a námorných hraníc.
Minister zopakoval svoj odmietavý postoj ku kvótam na prerozdelenie 160.000 utečencov, z ktorých by malo 902 pripadnúť Slovensku. "Kvóty problém nevyriešia. Zo 160.000 utečencov sa doteraz prerozdelilo 272. Mám veľké pochybnosti o tom, či môžete týmto ľuďom nanútiť riešenie, ktoré odmietajú. Nebolo by preto veľmi spravodlivé, keby sme s kvótami súhlasili s vedomím, že utečenci o štyri týždne aj tak budú v Rakúsku."
Návrh kvót je navyše podľa neho úplne necitlivý voči rozdielom v jednotlivých krajinách EÚ. "Ako keby sme mali všetci rovnaké dejiny, rovnakú mentalitu," povedal Lajčák. "Existujú krajiny, ktoré majú stáročné koloniálne dejiny, so spoločnosťami, v ktorých vždy žili spolu ľudia rôzneho pôvodu. Krajiny postkomunistického sveta sú skôr homogénne. Veď nebola žiadna migrácia," vysvetlil.
Slovensko však chce byť súčasťou európskeho riešenia. "Gabčíkovo je dobrým príkladom: Sú tam ubytovaní žiadatelia o azyl, zatiaľ čo v Rakúsku prebieha ich azylové konanie. Obyvateľstvo si tak na týchto ľudí zvykne. V súčasnej dobe ich je 500. Keby nás požiadali, mohli by sme urobiť viac, teda prijať 1000 alebo 2000 žiadateľov o azyl, ktorých azylové konanie prebieha v Rakúsku," povedal Lajčák.
Upozornil však, že utečenci sa chcú dostať tam, kde sú sociálne dávky najštedrejšie. "Prial by som si, aby Slovensko bolo cieľovou krajinou. To by znamenalo, že patríme medzi krajiny EÚ s najvyššou životnou úrovňou. Ale títo ľudia neriskujú svoj život, aby prišli k nám alebo do Estónska. Pre nich neexistuje 28-členná EÚ," uviedol Lajčák.
Na otázku, či schengenský systém prežije utečeneckú krízu, šéf slovenskej diplomacie odpovedal: "Samozrejme, že Schengen je v nebezpečenstve. Dva mesiace po stretnutí s Tureckom nevidíme, že by sa počet príchodov do Grécka znižoval. Takže sa musíme pozrieť na to, čo môžeme sami urobiť pre ochranu našich vonkajších hraníc. A ak napríklad Grécko nedokáže samé chrániť hranice, potom musí akceptovať, že mu EÚ pomáha."
