Srebrenica 9. novembra (TASR) – Slovensku podľa ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka záleží na tom, aby sa Srebrenica, ktorá je tragickým symbolom Bosny a Hercegoviny, rozvíjala a pozerala do budúcnosti. Povedal to po dnešnom slávnostnom otvorení multifunkčného ihriska v Srebrenici, na ktoré Slovensko prispelo 70.000 eurami.

Ihrisko s umelým trávnikom, mantinelmi a večerným osvetlením sa dá použiť na futbal, volejbal aj tenis. V obci pôsobí futbalový klub Guber Srebrenica s 90-ročnou tradíciou, v ktorom hrávajú Bosniaci aj Srbi.

"Myslím si, že je to presne taký projekt, ktorý pomôže, aby ľudia trávili aktívne voľný čas. Toto nie je len vyhlásenie, ale niečo, čo môžu ľudia využívať každý deň," poznamenal Lajčák, ktorý je na dvojdňovej pracovnej návšteve v BaH.

S jeho myšlienkou prišiel Munir Pašagič, ktorý je slovenským občanom narodeným v Záhrebe, ale takmer celý svoj život prežil v Srebrenici. "Po dnešku bude Slovensko pre každého obyvateľa Srebrenice bližšie a bude vnímané viac ako doposiaľ ako priateľská krajina," dodal minister.

Ako poznamenal Pašagič, miestny futbalový klub bol vyše 90 rokov multietnický. "To je dôvod na to, aby sme tu pomáhali. Tí ľudia tu musia žiť spolu. Aby deti spolu hrávali futbal a stretávali sa, aby boli priatelia a nie nepriatelia," priblížil s tým, že pri všetkých projektoch, do ktorých je zainteresovaný a pomáha zo Slovenska, je podmienkou multietnicita.

Takým je tiež Centrum pomoci ženám v Srebrenici, ktoré dnes Lajčák navštívil. Slovensko na jeho rozbehnutie poskytlo 140.000 eur. Tie išli napríklad do školenia personálu a žien, ktoré do centra chodia. Dvadsaťpäť z nich sa v Ústredí ľudovej umeleckej výroby v Bratislave učilo slovenské remeslá. V nich pokračujú aj v Srebrenici a predajom svojich výrobkov si privyrábajú.

"Snažili sme sa urobiť miesto, kde by sa nešťastné ženy stretávali, je jedno akej národnosti či sú to Srbky, Chorvátky či Bosnianky. Hovoríme, že sestra, ktorá stratila brata, je nešťastná sestra," poznamenal Pašagič.

Okrem toho, že vyrábajú ručné výrobky, môžu sociálnym pracovníkom porozprávať svoje problémy. "Psychicky aj materiálne si vzájomne pomáhajú," priblížila koordinátorka centra Milica Janičová. Dôležité je podľa nej aj to, že ide o jediné miesto v obci, kde sa môžu večer stretnúť, keďže tam žije množstvo žien, ktoré počas vojny ovdoveli.

"Nikdy sa nestalo, že by sa tu ženy pohádali. Je medzi nimi dôvera a jednota," dodala Janičová s tým, že prijímajú s vďakou akúkoľvek zahraničnú pomoc.

Centrum sídli v prerobenom dome Pašagiča, ktorý ho daroval obci. Žije na Slovensku od roku 1992, keď v jeho krajine začala vojna. V nej mu zahynulo veľa známych. Do Bosny chodieva často a ako poznamenal, zakaždým sú jeho pocity dosť ťažké.

Slovensko uskutočnilo v BaH viac ako 80 projektov v hodnote 2,5 miliónov eur. V minulom roku v rámci rozvojovej pomoci poskytlo vyše 400.000 eur a ďalších 400.000 eur ako humanitárnu pomoc.

Odhaduje sa, že 11. júla 1995 po obsadení Srebrenice, ktorú OSN vyhlásila za ochrannú zónu, tam jednotky bosnianskych Srbov popravili približne 8000 bosnianskych mužov a chlapcov. Ženy boli vyhnané do Tuzly, ktorú vtedy kontrolovali bosnianski Moslimovia. Telesné pozostatky obetí, po mnohých z nich sa stále pátra, sa po vojne z rokov 1992-1995 našli v 76 masových hroboch a na ďalších 150 miestach.

Lajčák: Bosna a Hercegovina môže naďalej počítať s podporou Slovenska

Bosna a Hercegovina môže naďalej počítať s podporou Slovenska, ktoré bude počas svojho historicky prvého predsedníctva v EÚ aktívne presadzovať politiku rozširovania únie. Po stretnutí so svojím rezortným partnerom Igorom Crnadakom v Sarajeve to vyhlásil šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák, ktorý je v Bosne na dvojdňovej návšteve.

"Hovorili sme o tom, aké sú ich očakávania v súvislosti s prihláškou do Európskej únie," priblížil s tým, že majú silnú motiváciu spraviť tak do konca roka. Za dôležité Lajčák považuje to, aby ju odovzdali po splnení toho, čo od nich Európska únia očakáva. V utorok by Európska komisia mala zverejniť svoju pravidelnú výročnú správu o pokroku eurointegračných snáh štátov snažiacich sa o vstup do Európskej únie.

Pripomenul, že ide o veľmi komplikovanú krajinu s komplikovaným politickým systémom a históriou. Za posledný rok je ale podľa neho badateľný pokrok, či už v prijatí rozhodnutí týkajúcich sa európskej integrácie, ako aj aktivovaním Asociačnej a stabilizačnej dohody s EÚ, ktorá v júni vstúpila do platnosti. Ocenil, že sa politickým lídrom krajiny podarilo sformulovať reformnú agendu i akčné plány na jej vykonávanie. Za kľúčové ale považuje to, aby sa do praxe zavádzalo všetko, čo sa dohodlo na politickej úrovni.

Návšteva Lajčáka v Bosne a Hercegovine pokračuje v utorok rokovaniami s členmi Predsedníctva a Rady ministrov, predstaviteľmi medzinárodného spoločenstva v krajine a miestnych politických strán.