Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Členstvo SR v únii označil šéf slovenskej diplomacie za jednoznačný úspech, ktorý nemôže nikto spochybniť.
Autor TASR
Bratislava 27. apríla (TASR) - Slovensko začínalo posledné, dnes je prvé. Aj takéto vyjadrenia na margo jeho 10-ročného pôsobenia v Európskej únii (EÚ) počúva v zahraničí šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák. SR spolu s ďalšími deviatimi štátmi rozšírila 1. mája 2004 rady európskeho zoskupenia, ktoré sa vtedy rozrástlo na 25 členov.
Napriek svojej rozlohe a počtu obyvateľov je Slovensko u ostatných veľkých hráčov podľa Lajčáka vnímané ako relevantný partner. "Sme politicky stabilní a svojimi ekonomickými ukazovateľmi patríme do vrchnej štvrtiny členských krajín. EÚ nás nemusí riešiť ako problém. Sme tímový hráč a vieme podporiť rozumné riešenia. Postavenie Slovenska v únii vysoko prevyšuje našu pomernú váhu danú rozlohou, počtom obyvateľov, hlasov v Európskej rade, poslancov v Európskom parlamente. Sme reálne silnejšia krajina našou váhou a vplyvom," priblížil v rozhovore pre TASR.
Minister si nespomína na žiadny chybný krok Slovenska, ktorý by za 10 rokov členstva znížil jeho pozíciu. Podľa neho sa ale vyčleňovalo za vlády Ivety Radičovej, kedy ho vnímali ako nespoľahlivého partnera, ktorý nedokázal rešpektovať jeden z hlavných princípov fungovania únie, a tým je solidarita. "Respektíve sme ju dokázali akceptovať jedným smerom – vy buďte solidárni s nami, ale nechcite, aby sme my boli s vami," konštatoval. Týkalo sa to napríklad aj posilnenia kompetencií dočasného eurovalu, na ktorom v októbri 2011 nakoniec padol vtedajší kabinet Radičovej.
Ďalšia z dramatických chvíľ, ktorá vzbudila v únii obavy, bola ratifikácia Lisabonskej zmluvy. Tri opozičné strany SDKÚ-DS, SMK a KDH podmieňovali jej podporu v parlamente zmenou vládneho návrhu tlačového zákona. Po dlhých ťahaniciach dostal v máji 2008 tento základný dokument fungovania únie zelenú vďaka podporným hlasom SMK, ktorá sa nakoniec oddelila od spoločného opozičného bloku. "Toto boli veci, ktoré z pohľadu EÚ rozkolísali naše vnímanie," dodal Lajčák.
Členstvo SR v únii označil za jednoznačný úspech, ktorý, ako poznamenal, nemôže nikto seriózny spochybniť. Ako jeden z príkladov uviedol nárast hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa o 58 percent. Spomenul tiež prílev zahraničných investícií, zvýšenie počtu pracovných miest, vstup do Schengenu a eurozóny, ako aj fakt, že 80 percent verejných financií na Slovensku je financovaných z európskych zdrojov.
Na druhej strane poukázal na to, že polovicu z daného obdobia prechádza EÚ vážnou hospodárskou krízou, takže ľudia akoby prestali vnímať klady európskej integrácie. "Je módou dnešných dní hovoriť o negatívach a ignorovať pozitíva," podotkol Lajčák.
Rezervy však vidí v efektívnom a hospodárnom čerpaní európskych fondov, ktoré považuje za ťažkopádne. Myslí si, že komplikácie celého procesu spôsobuje aj nastavenie vlastných vnútorných pravidiel, ktoré hodnotí ako byrokratické a kostrbaté.
Napriek svojej rozlohe a počtu obyvateľov je Slovensko u ostatných veľkých hráčov podľa Lajčáka vnímané ako relevantný partner. "Sme politicky stabilní a svojimi ekonomickými ukazovateľmi patríme do vrchnej štvrtiny členských krajín. EÚ nás nemusí riešiť ako problém. Sme tímový hráč a vieme podporiť rozumné riešenia. Postavenie Slovenska v únii vysoko prevyšuje našu pomernú váhu danú rozlohou, počtom obyvateľov, hlasov v Európskej rade, poslancov v Európskom parlamente. Sme reálne silnejšia krajina našou váhou a vplyvom," priblížil v rozhovore pre TASR.
Minister si nespomína na žiadny chybný krok Slovenska, ktorý by za 10 rokov členstva znížil jeho pozíciu. Podľa neho sa ale vyčleňovalo za vlády Ivety Radičovej, kedy ho vnímali ako nespoľahlivého partnera, ktorý nedokázal rešpektovať jeden z hlavných princípov fungovania únie, a tým je solidarita. "Respektíve sme ju dokázali akceptovať jedným smerom – vy buďte solidárni s nami, ale nechcite, aby sme my boli s vami," konštatoval. Týkalo sa to napríklad aj posilnenia kompetencií dočasného eurovalu, na ktorom v októbri 2011 nakoniec padol vtedajší kabinet Radičovej.
Ďalšia z dramatických chvíľ, ktorá vzbudila v únii obavy, bola ratifikácia Lisabonskej zmluvy. Tri opozičné strany SDKÚ-DS, SMK a KDH podmieňovali jej podporu v parlamente zmenou vládneho návrhu tlačového zákona. Po dlhých ťahaniciach dostal v máji 2008 tento základný dokument fungovania únie zelenú vďaka podporným hlasom SMK, ktorá sa nakoniec oddelila od spoločného opozičného bloku. "Toto boli veci, ktoré z pohľadu EÚ rozkolísali naše vnímanie," dodal Lajčák.
Členstvo SR v únii označil za jednoznačný úspech, ktorý, ako poznamenal, nemôže nikto seriózny spochybniť. Ako jeden z príkladov uviedol nárast hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa o 58 percent. Spomenul tiež prílev zahraničných investícií, zvýšenie počtu pracovných miest, vstup do Schengenu a eurozóny, ako aj fakt, že 80 percent verejných financií na Slovensku je financovaných z európskych zdrojov.
Na druhej strane poukázal na to, že polovicu z daného obdobia prechádza EÚ vážnou hospodárskou krízou, takže ľudia akoby prestali vnímať klady európskej integrácie. "Je módou dnešných dní hovoriť o negatívach a ignorovať pozitíva," podotkol Lajčák.
Rezervy však vidí v efektívnom a hospodárnom čerpaní európskych fondov, ktoré považuje za ťažkopádne. Myslí si, že komplikácie celého procesu spôsobuje aj nastavenie vlastných vnútorných pravidiel, ktoré hodnotí ako byrokratické a kostrbaté.
