Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lajčák podľa svojich slov považuje dohodu zo severomacedónskeho Ochridu za najdôležitejší bod svojej misie, do vedenia ktorej bol vymenovaný v roku 2020.
Autor TASR
Bratislava/Praha 13. septembra (TASR) – Srbsko a Kosovo dosiaľ nezačali plniť dohodu o ceste k normalizácii vzájomných vzťahov, hoci je právne záväzná a prijatá od marca minulého roka. Ak ju však nezačnú plniť, ich vzťahy sa nielenže neznormalizujú, ale bude to mať vplyv aj na širšiu regionálnu spoluprácu na Balkáne. "V neposlednom rade by to nevrhlo dobré svetlo na Európsku úniu, ktorá je sprostredkovateľom tohto procesu," uviedol v rozhovore pre TASR osobitný predstaviteľ Únie pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a ďalšie regionálne otázky západného Balkánu Miroslav Lajčák.
Lajčák podľa svojich slov považuje dohodu zo severomacedónskeho Ochridu za najdôležitejší bod svojej misie, do vedenia ktorej bol vymenovaný v roku 2020. Dohoda napríklad predpokladá, že si strany navzájom uznajú príslušné dokumenty a štátne symboly, vymenia si diplomatické misie, budú rešpektovať nezávislosť, územnú celistvosť a právo na sebaurčenie a nebudú brániť druhej strane na ceste do EÚ či v členstve v medzinárodných organizáciách.
Pripomenul, že pred jeho nástupom do funkcie dialóg medzi Srbskom a Kosovom prakticky neprebiehal dva roky a bolo potrebné ho oživiť. Odvtedy sa uskutočnilo už 12 stretnutí na úrovni lídrov a približne 30 na úrovni vyjednávačov. Debata medzi srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom a kosovským premiérom Albinom Kurtim je však podľa Lajčáka zložitá, a to aj pre osobnosť oboch predstaviteľov, ktoré "nemajú dobrú chémiu". Obaja sú ohľadne plnenia dohody skeptickí.
"Premiér Kurti sa nikdy netajil tým, že nesúhlasí s konceptom, ako bol proces dialógu nadizajnovaný," uviedol slovenský diplomat pre TASR s tým, že fázy normalizácie vzťahov sa striedajú s fázami krízového riadenia.
Vysvetlil, že dohoda medzi Kosovom a Srbskom je záväzná nielen vzájomne, ale aj vo vzťahu k Európskej únii. Ak by sa jedna z krajín rozhodla od nej odstúpiť, de facto by to znamenalo aj zastavenie prístupového procesu do EÚ. Jednou z požiadaviek Bruselu na Belehrad je, aby normalizoval svoje vzťahy s Kosovom. EÚ taktiež prostredníctvom určeného mechanizmu vyhodnocuje, ako dohodu plní Priština.
Lajčák tvrdí, že so svojím tímom sa teraz snaží dohodnúť plán krokov, ako ochridskú dohodu naplniť. Srbský aj kosovský líder sa podľa neho obávajú, že ak aj budú konať v súlade s očakávaniami, nakoniec nedostanú to, čo dostať majú.
"Obaja majú tendenciu povedať: 'Najskôr nám dajte, čo chceme, a potom my urobíme, čo chcete vy od nás'. Tak to ale, samozrejme, nefunguje," zdôraznil Lajčák. Navrhuje, aby sa začalo najskôr s implementáciou najmenej kontroverzných bodov dohody - aby bolo obom stranám zrejmé, že opačná strana koná. To by podľa Lajčáka mohlo viesť k zmene atmosféry na rokovaniach.
Napätie medzi Srbskom a Kosovom sa podľa slov Lajčáka prenáša do celého západného Balkánu. Vyriešenie problémov medzi Belehradom a Prištinou by mohlo viesť k odblokovaniu regionálnej spolupráce, napríklad v Rade pre regionálnu spoluprácu (RCC) či medzi členskými štátmi v rámci Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA), podotkol. Tento proces je podľa neho dôležitý aj z pohľadu Európskej únie, pretože ide o jediný proces, v ktorom je Únia lídrom, ktorého nikto nespochybňuje.
Lajčák podľa svojich slov považuje dohodu zo severomacedónskeho Ochridu za najdôležitejší bod svojej misie, do vedenia ktorej bol vymenovaný v roku 2020. Dohoda napríklad predpokladá, že si strany navzájom uznajú príslušné dokumenty a štátne symboly, vymenia si diplomatické misie, budú rešpektovať nezávislosť, územnú celistvosť a právo na sebaurčenie a nebudú brániť druhej strane na ceste do EÚ či v členstve v medzinárodných organizáciách.
Pripomenul, že pred jeho nástupom do funkcie dialóg medzi Srbskom a Kosovom prakticky neprebiehal dva roky a bolo potrebné ho oživiť. Odvtedy sa uskutočnilo už 12 stretnutí na úrovni lídrov a približne 30 na úrovni vyjednávačov. Debata medzi srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom a kosovským premiérom Albinom Kurtim je však podľa Lajčáka zložitá, a to aj pre osobnosť oboch predstaviteľov, ktoré "nemajú dobrú chémiu". Obaja sú ohľadne plnenia dohody skeptickí.
"Premiér Kurti sa nikdy netajil tým, že nesúhlasí s konceptom, ako bol proces dialógu nadizajnovaný," uviedol slovenský diplomat pre TASR s tým, že fázy normalizácie vzťahov sa striedajú s fázami krízového riadenia.
Vysvetlil, že dohoda medzi Kosovom a Srbskom je záväzná nielen vzájomne, ale aj vo vzťahu k Európskej únii. Ak by sa jedna z krajín rozhodla od nej odstúpiť, de facto by to znamenalo aj zastavenie prístupového procesu do EÚ. Jednou z požiadaviek Bruselu na Belehrad je, aby normalizoval svoje vzťahy s Kosovom. EÚ taktiež prostredníctvom určeného mechanizmu vyhodnocuje, ako dohodu plní Priština.
Lajčák tvrdí, že so svojím tímom sa teraz snaží dohodnúť plán krokov, ako ochridskú dohodu naplniť. Srbský aj kosovský líder sa podľa neho obávajú, že ak aj budú konať v súlade s očakávaniami, nakoniec nedostanú to, čo dostať majú.
"Obaja majú tendenciu povedať: 'Najskôr nám dajte, čo chceme, a potom my urobíme, čo chcete vy od nás'. Tak to ale, samozrejme, nefunguje," zdôraznil Lajčák. Navrhuje, aby sa začalo najskôr s implementáciou najmenej kontroverzných bodov dohody - aby bolo obom stranám zrejmé, že opačná strana koná. To by podľa Lajčáka mohlo viesť k zmene atmosféry na rokovaniach.
Napätie medzi Srbskom a Kosovom sa podľa slov Lajčáka prenáša do celého západného Balkánu. Vyriešenie problémov medzi Belehradom a Prištinou by mohlo viesť k odblokovaniu regionálnej spolupráce, napríklad v Rade pre regionálnu spoluprácu (RCC) či medzi členskými štátmi v rámci Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA), podotkol. Tento proces je podľa neho dôležitý aj z pohľadu Európskej únie, pretože ide o jediný proces, v ktorom je Únia lídrom, ktorého nikto nespochybňuje.
