Termín otvorenia prístupových rokovaní v tejto chvíli nie je známy.
Autor TASR
Bratislava/Belehrad 20. septembra (TASR) - V Srbsku podľa šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka vládnu veľké očakávania súvisiace s otvorením prístupových rokovaní s Európskou úniou. "Vidím tam veľký entuziazmus dokázať, že si zaslúžia, aby sa začali tieto rokovania a že sú na ne dobre pripravení," uviedol pre TASR po skončení svojej dvojdennej návštevy v Belehrade.
Na druhej strane majú aj isté obavy z prípadných dodatočných podmienok, ktoré neboli súčasťou dohôd medzi Srbskom a Kosovom o normalizácii vzťahov, ktoré boli podmienkou na hlbšiu integráciu.
Lajčák sa stretol aj s čerstvo vymenovanou hlavnou vyjednávačkou s EÚ Tanjou Miščevič. "Ubezpečil som sa, že celý proces je dobre nastavený, že sú to kompetentní ľudia a ponúkol som im slovenské skúsenosti," priblížil. Srbsko už vytvorilo kompletný vyjednávačský tím.
Termín otvorenia prístupových rokovaní v tejto chvíli nie je známy. "Ešte je skoro povedať, kedy to bude," poznamenal minister. Belehrad verí, že to bude v decembri, najneskôr v januári 2014. Podľa Lajčáka sa politickí lídri Srbska správajú veľmi zodpovedne a v súlade s uzavretými dohodami.
Väčšina kosovských Srbov chce ignorovať komunálne voľby
Medzi Belehradom a Prištinou existuje niekoľko otvorených otázok. Pri niektorých z nich sa už podarilo dospieť ku kompromisu. "V tejto chvíli nie je na stole nič, čo by bolo definované ako neriešiteľný problém. Zatiaľ sa obe delegácie dokázali zodpovedne postaviť ku všetkým témam a nájsť riešenie," pripomenul Lajčák.
Vyriešený je podľa neho aj spor o podobu hlasovacích lístkov na komunálne voľby, ktoré sa uskutočnia 3. novembra v Kosove. Srbská strana si neželala prítomnosť kosovského štátneho znaku. Priština na druhej strane nechcela pripustiť Belehradom podporovanú kandidátku s názvom "Srbsko", pretože to považovala za poškodzovanie kosovskej štátnosti. V prevažne Srbmi obývaných oblastiach by mali vzniknúť nové miestne úrady, ktoré sa začnú integrovať do politickej štruktúry Kosova. Výmenou za to získajú širokú autonómiu.
Veľká väčšina kosovských Srbov však chce voľby ignorovať, keďže sa naďalej považuje výlučne za občanov Srbska. Lajčák nechcel špekulovať o tom, či tento bojkot bude mať vplyv na začiatok prístupových rokovaní. "V tejto chvíli treba urobiť všetko pre to, aby voľby prebehli v súlade s európskymi štandardmi. V demokracii jediný legitímny spôsob ako obhajovať svoje záujmy je prostredníctvom volieb," upozornil.
Lajčák poukázal na existenciu politických síl, ktoré sa angažujú v tom, aby Srbi voľby bojkotovali, pričom to robili celé roky. "Takýmto spôsobom Srbi sami seba pripravili o ovplyvňovanie vývoja v Kosove. Sú aj kriminálne štruktúry, ktorým súčasný stav faktického bezvládia na severe Kosova vyhovuje. Snažia sa ľudí zastrašovať a prinútiť ich, aby nevyužili svoje právo hlasovať. A sú aj štruktúry, ktoré sú za štvrtkovým útokom na misiu EULEX," konštatoval.
O prípadnom uznaní Kosova Slovenskom sa Lajčák so srbskými predstaviteľmi počas svojej návštevy nerozprával. "Výnimočne túto tému nikto nenastolil. Ale naša pozícia je známa," dodal. SR patrí k ďalším štyrom krajinám EÚ, ktoré doteraz jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova neuznali.
Na druhej strane majú aj isté obavy z prípadných dodatočných podmienok, ktoré neboli súčasťou dohôd medzi Srbskom a Kosovom o normalizácii vzťahov, ktoré boli podmienkou na hlbšiu integráciu.
Lajčák sa stretol aj s čerstvo vymenovanou hlavnou vyjednávačkou s EÚ Tanjou Miščevič. "Ubezpečil som sa, že celý proces je dobre nastavený, že sú to kompetentní ľudia a ponúkol som im slovenské skúsenosti," priblížil. Srbsko už vytvorilo kompletný vyjednávačský tím.
Termín otvorenia prístupových rokovaní v tejto chvíli nie je známy. "Ešte je skoro povedať, kedy to bude," poznamenal minister. Belehrad verí, že to bude v decembri, najneskôr v januári 2014. Podľa Lajčáka sa politickí lídri Srbska správajú veľmi zodpovedne a v súlade s uzavretými dohodami.
Väčšina kosovských Srbov chce ignorovať komunálne voľby
Medzi Belehradom a Prištinou existuje niekoľko otvorených otázok. Pri niektorých z nich sa už podarilo dospieť ku kompromisu. "V tejto chvíli nie je na stole nič, čo by bolo definované ako neriešiteľný problém. Zatiaľ sa obe delegácie dokázali zodpovedne postaviť ku všetkým témam a nájsť riešenie," pripomenul Lajčák.
Vyriešený je podľa neho aj spor o podobu hlasovacích lístkov na komunálne voľby, ktoré sa uskutočnia 3. novembra v Kosove. Srbská strana si neželala prítomnosť kosovského štátneho znaku. Priština na druhej strane nechcela pripustiť Belehradom podporovanú kandidátku s názvom "Srbsko", pretože to považovala za poškodzovanie kosovskej štátnosti. V prevažne Srbmi obývaných oblastiach by mali vzniknúť nové miestne úrady, ktoré sa začnú integrovať do politickej štruktúry Kosova. Výmenou za to získajú širokú autonómiu.
Veľká väčšina kosovských Srbov však chce voľby ignorovať, keďže sa naďalej považuje výlučne za občanov Srbska. Lajčák nechcel špekulovať o tom, či tento bojkot bude mať vplyv na začiatok prístupových rokovaní. "V tejto chvíli treba urobiť všetko pre to, aby voľby prebehli v súlade s európskymi štandardmi. V demokracii jediný legitímny spôsob ako obhajovať svoje záujmy je prostredníctvom volieb," upozornil.
Lajčák poukázal na existenciu politických síl, ktoré sa angažujú v tom, aby Srbi voľby bojkotovali, pričom to robili celé roky. "Takýmto spôsobom Srbi sami seba pripravili o ovplyvňovanie vývoja v Kosove. Sú aj kriminálne štruktúry, ktorým súčasný stav faktického bezvládia na severe Kosova vyhovuje. Snažia sa ľudí zastrašovať a prinútiť ich, aby nevyužili svoje právo hlasovať. A sú aj štruktúry, ktoré sú za štvrtkovým útokom na misiu EULEX," konštatoval.
O prípadnom uznaní Kosova Slovenskom sa Lajčák so srbskými predstaviteľmi počas svojej návštevy nerozprával. "Výnimočne túto tému nikto nenastolil. Ale naša pozícia je známa," dodal. SR patrí k ďalším štyrom krajinám EÚ, ktoré doteraz jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova neuznali.