Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Minister zahraničných vecí zároveň odmietol obvinenia, že Slovensko nie je solidárne.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 16. septembra (TASR) - Utečenecká kríza ohrozuje Schengenský priestor, môže narušiť vzťahy v rámci Európskej únie a zmeniť aj tvár samotnej Európy. Vyplýva to z dnešných vyjadrení podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka.
"V stávke je nielen Schengen a jeho budúcnosť, ale aj vzťahy v rámci Európskej únie, budúcnosť európskych politík a možno aj budúca tvár Európy," vyhlásil Lajčák v pléne Národnej rady SR. Odmietol obvinenia, že Slovensko nie je solidárne. Zdôraznil, že sme vždy pomáhali partnerom a budeme to robiť aj naďalej. Je však proti falošnej solidarite.
"Presadzujeme komplexné, dlhodobé a udržateľné riešenia," zopakoval Lajčák. Slovensko podľa neho volá po lepšej ochrane vonkajšej hranice únie, fungujúcich hot-spotoch s registráciou a braním odtlačkov, dôslednej návratovej politike aj celoeurópskom zozname bezpečných krajín pôvodu. Ďalej chce podporu bezpečných zón v tretích krajinách, rozhodnejšie akcie proti prevádzačom a intenzívnejšiu spoluprácu spravodajských služieb. Volá aj po robustnejšej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ, riešení problémov v krajinách pôvodu a po lepšej spolupráci so zahraničnými partnermi.
"V hre sú osudy konkrétnych ľudí, ale aj podoba európskeho projektu. Projektu, v ktorom sme doteraz dokázali aj tie najzávažnejšie krízy riešiť nie čiastkovo a nárazovo, ale prezieravo, komplexne a hlavne udržateľne," uviedol Lajčák a zopakoval potrebu nájsť komplexné riešenie. Zároveň opätovne odmietol povinné kvóty.
Šéf rezortu diplomacie sa pýta, či je naozaj zodpovedné zavádzať automatické prerozdeľovanie bez toho, aby sme vedeli, koľko ľudí a za akých podmienok môžeme prijímať. "Zadefinoval niekto, čo je absorpčná kapacita Únie? A čo nastane, keď sa táto kapacita dosiahne? Spustíme závory a urobíme z Európy neprístupnú pevnosť? Potom už nebudú platiť tie hodnoty, na ktoré sa dnes tak emotívne odvolávame?" obrátil sa na poslancov Lajčák.
Utečenecká kríza je podľa neho natoľko vážna, že by sa čo najskôr mali mimoriadne zísť lídri EÚ. Zdôraznil potrebu hľadania konsenzu a upustenie od snahy presadzovať opatrenia nátlakom. Poznamenal zároveň, že Európska únia nemusí riešiť všetky bolesti sveta. "Tu majú svoju úlohu aj ďalšie regionálne a medzinárodné zoskupenia – Africká únia, Arabská liga, Organizácia islamských štátov, no a samozrejme OSN," poznamenal.
Dodal, že Slovensko podporuje väčšinu z navrhovaných riešení, ako sú vytvorenie Núdzového trustového fondu EÚ pre stabilitu, definovanie zoznamu bezpečných krajín či návrhy zamerané na posilnenie európskej politiky návratov. "Posilnenie ochrany vonkajšej hranice EÚ je nevyhnutné pre zachovanie fungujúceho Schengenu. Pre nás je to jedna z najvyšších priorít," vyhlásil.
"V stávke je nielen Schengen a jeho budúcnosť, ale aj vzťahy v rámci Európskej únie, budúcnosť európskych politík a možno aj budúca tvár Európy," vyhlásil Lajčák v pléne Národnej rady SR. Odmietol obvinenia, že Slovensko nie je solidárne. Zdôraznil, že sme vždy pomáhali partnerom a budeme to robiť aj naďalej. Je však proti falošnej solidarite.
"Presadzujeme komplexné, dlhodobé a udržateľné riešenia," zopakoval Lajčák. Slovensko podľa neho volá po lepšej ochrane vonkajšej hranice únie, fungujúcich hot-spotoch s registráciou a braním odtlačkov, dôslednej návratovej politike aj celoeurópskom zozname bezpečných krajín pôvodu. Ďalej chce podporu bezpečných zón v tretích krajinách, rozhodnejšie akcie proti prevádzačom a intenzívnejšiu spoluprácu spravodajských služieb. Volá aj po robustnejšej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ, riešení problémov v krajinách pôvodu a po lepšej spolupráci so zahraničnými partnermi.
"V hre sú osudy konkrétnych ľudí, ale aj podoba európskeho projektu. Projektu, v ktorom sme doteraz dokázali aj tie najzávažnejšie krízy riešiť nie čiastkovo a nárazovo, ale prezieravo, komplexne a hlavne udržateľne," uviedol Lajčák a zopakoval potrebu nájsť komplexné riešenie. Zároveň opätovne odmietol povinné kvóty.
Šéf rezortu diplomacie sa pýta, či je naozaj zodpovedné zavádzať automatické prerozdeľovanie bez toho, aby sme vedeli, koľko ľudí a za akých podmienok môžeme prijímať. "Zadefinoval niekto, čo je absorpčná kapacita Únie? A čo nastane, keď sa táto kapacita dosiahne? Spustíme závory a urobíme z Európy neprístupnú pevnosť? Potom už nebudú platiť tie hodnoty, na ktoré sa dnes tak emotívne odvolávame?" obrátil sa na poslancov Lajčák.
Utečenecká kríza je podľa neho natoľko vážna, že by sa čo najskôr mali mimoriadne zísť lídri EÚ. Zdôraznil potrebu hľadania konsenzu a upustenie od snahy presadzovať opatrenia nátlakom. Poznamenal zároveň, že Európska únia nemusí riešiť všetky bolesti sveta. "Tu majú svoju úlohu aj ďalšie regionálne a medzinárodné zoskupenia – Africká únia, Arabská liga, Organizácia islamských štátov, no a samozrejme OSN," poznamenal.
Dodal, že Slovensko podporuje väčšinu z navrhovaných riešení, ako sú vytvorenie Núdzového trustového fondu EÚ pre stabilitu, definovanie zoznamu bezpečných krajín či návrhy zamerané na posilnenie európskej politiky návratov. "Posilnenie ochrany vonkajšej hranice EÚ je nevyhnutné pre zachovanie fungujúceho Schengenu. Pre nás je to jedna z najvyšších priorít," vyhlásil.
