Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V roku 2004 dosiahla iba 16,97 percenta, v roku 2009 to bolo 19,64 percenta, čím sa umiestnilo na chvoste celého európskeho zoskupenia.
Autor TASR
Bratislava 21. januára (TASR) – Za paradox považuje minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák fakt, že hoci Slovensko patrí ku krajinám s najvyššou mierou podpory európskej integrácie a členstva v Európskej únii, v účasti na eurovoľbách končí na poslednom mieste.
V roku 2004 dosiahla iba 16,97 percenta, v roku 2009 to bolo 19,64 percenta, čím sa umiestnilo na chvoste celého európskeho zoskupenia. Rebríčku dominuje Luxembursko a Belgicko, kde účasť presiahla 90-percentnú hranicu.
Minister sa zamyslel nad tým, či tento výsledok môže byť aj dôsledkom toho, že Slováci si myslia, že EÚ funguje aj bez ich účasti, takže nemajú pocit mobilizácie a potreby odovzdať svoj hlas. "Respektíve je to tým, že sú to trochu iné voľby oproti voľbám do nášho parlamentu. Faktom je, že na Slovensku sa málo vníma práca Európskeho parlamentu (EP) a európskych poslancov," konštatoval v rozhovore pre TASR. Podľa neho treba vynaložiť viac úsilia, aby ľudia pochopili, ako európska legislatíva ovplyvňuje ich život, keďže viac ako 80 percent slovenských zákonov je vlastne prenosom európskych pravidiel na podmienky a pomery SR.
Hlavnú mobilizáciu do európskych volieb, ktoré sa na Slovensku uskutočnia 24. mája, očakáva zo strany politických strán. "Keďže ony budú bojovať o priazeň občana," poznamenal. Pripomenul, že isté aktivity zastrešuje aj zastúpenie Európskej komisie a EP na Slovensku a viacero podujatí pripravuje jeho rezort diplomacie. "Účasť pod 20 percent považujeme za nezodpovednú, neserióznu a neodrážajúcu vnímanie Európskej únie na Slovensku," podčiarkol.
Na druhej strane je rád, že SR nemusí riešiť, tak ako iné štáty, problémy s nárastom nacionalistických strán, ktoré vystupujú proti migrácii či voľnému pohybu ľudí v EÚ. "Je to dôsledok krízy, keď ľudia majú snahu veriť prorokom, ktorí im sľubujú zázračné, rýchle a bezbolestné riešenia. Je to aj dôsledok chýb samotnej únie, neschopnosti komunikovať svoju prácu európskym občanom spôsobom, ktorému budú rozumieť. Môže to byť sebalepší projekt, ale pokiaľ mu nebudú rozumieť, tak nemôže uspieť," zdôraznil Lajčák.
V roku 2004 dosiahla iba 16,97 percenta, v roku 2009 to bolo 19,64 percenta, čím sa umiestnilo na chvoste celého európskeho zoskupenia. Rebríčku dominuje Luxembursko a Belgicko, kde účasť presiahla 90-percentnú hranicu.
Minister sa zamyslel nad tým, či tento výsledok môže byť aj dôsledkom toho, že Slováci si myslia, že EÚ funguje aj bez ich účasti, takže nemajú pocit mobilizácie a potreby odovzdať svoj hlas. "Respektíve je to tým, že sú to trochu iné voľby oproti voľbám do nášho parlamentu. Faktom je, že na Slovensku sa málo vníma práca Európskeho parlamentu (EP) a európskych poslancov," konštatoval v rozhovore pre TASR. Podľa neho treba vynaložiť viac úsilia, aby ľudia pochopili, ako európska legislatíva ovplyvňuje ich život, keďže viac ako 80 percent slovenských zákonov je vlastne prenosom európskych pravidiel na podmienky a pomery SR.
Hlavnú mobilizáciu do európskych volieb, ktoré sa na Slovensku uskutočnia 24. mája, očakáva zo strany politických strán. "Keďže ony budú bojovať o priazeň občana," poznamenal. Pripomenul, že isté aktivity zastrešuje aj zastúpenie Európskej komisie a EP na Slovensku a viacero podujatí pripravuje jeho rezort diplomacie. "Účasť pod 20 percent považujeme za nezodpovednú, neserióznu a neodrážajúcu vnímanie Európskej únie na Slovensku," podčiarkol.
Na druhej strane je rád, že SR nemusí riešiť, tak ako iné štáty, problémy s nárastom nacionalistických strán, ktoré vystupujú proti migrácii či voľnému pohybu ľudí v EÚ. "Je to dôsledok krízy, keď ľudia majú snahu veriť prorokom, ktorí im sľubujú zázračné, rýchle a bezbolestné riešenia. Je to aj dôsledok chýb samotnej únie, neschopnosti komunikovať svoju prácu európskym občanom spôsobom, ktorému budú rozumieť. Môže to byť sebalepší projekt, ale pokiaľ mu nebudú rozumieť, tak nemôže uspieť," zdôraznil Lajčák.
