Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lajčák pripomenul, že hlavné témy ministerských rokovaní boli situácia v Afganistane po prezidentských voľbách, jadrová dohoda s Iránom a situácia na Blízkom východe.
Autor TASR
Brusel 11. novembra (TASR) - Postupné oslabovanie záväzkov jadrovej dohody medzi Iránom a svetovými mocnosťami oslabuje pozíciu samotného Iránu. Uviedol to šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák po skončení pondelňajšieho zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.
Lajčák pripomenul, že hlavné témy ministerských rokovaní boli situácia v Afganistane po prezidentských voľbách, jadrová dohoda s Iránom a situácia na Blízkom východe, kde EÚ ocenila prímerie v Jemene a snahy o stretnutie regionálnych aktérov pre riešenie tejto krízy, ako aj právny rámec možných sankcií voči Turecku v súvislosti s vrtmi v cyperských vodách. Diplomati sa na pracovnom obede stretli so sudánskym premiérom Abdallom Hamdúkom, ktorý podľa Lajčáka zhodnotil najnovší vývoj v tomto štáte a ubezpečil EÚ, že Sudán už nie je tou krajinou ako za bývalého prezidenta Umara Bašíra a že jeho vláda chce riešiť boj s korupciou, otázky právneho štátu či zastúpenie žien vo verejnom živote.
V súvislosti s Iránom sa podľa Lajčákových slov ministri sústredili na najnovší vývoj okolo Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA), čiže jadrovej dohody z roku 2015, v kontexte ďalšieho obmedzovania dodržiavania iránskych záväzkov z tejto dohody. Lajčák priznal, že to nie je dobrý vývoj, a upozornil, že Únia si počká na konkrétne stanovisko Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a tiež na výsledok pondelňajších parížskych rokovaní európskych signatárov tejto dohody - Francúzska, Nemecka a Británie.
"My všetci máme záujem o to, aby dohoda zostala pri živote a bola účinná, aby sa zvyšovali záväzky a nie znižovali. To, čo teraz Irán robí, je aj proti jeho záujmom. Budeme sa snažiť o to, aby sme tento vývoj zvrátili," vysvetlil šéf slovenskej diplomacie.
Minister zahraničných vecí Nemecka Heiko Maas v Bruseli naznačil, že EÚ môže proti Iránu využiť mechanizmus opatrení, ktoré dohoda pripúšťa. Lajčák v tejto súvislosti zdôraznil, že návrh ďalších krokov by mal vzísť zo stretnutia troch európskych signatárov tejto dohody. "Tých mechanizmov je viacero, ale základná vec je, že Irán je frustrovaný odstúpením Spojených štátov a že EÚ aj napriek podpore tejto dohody nedokáže zabrániť sankciám, čo sa prejavuje na obchode medzi Úniou a Iránom, ktorý sa dramaticky prepadol," vysvetlil Lajčák. Dodal, že tento stav má negatívny vplyv na ekonomickú situáciu v Iráne, avšak iránska taktika postupného ustupovania od svojich záväzkov je kontraproduktívna. Oslabuje jadrovú dohodu a lojalitu k tejto dohode.
Irán aj napriek v poradí už štvrtému obmedzeniu dodržiavania dobrovoľných záväzkov, ktoré prijal v roku 2015, neporušuje žiadne záväzky zo zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Zľavovanie z dobrovoľných záväzkov nie je podľa Lajčáka dôvodom na sankcie zo strany EÚ, pričom netreba zabudnúť, že ako prvé a v plnom rozsahu od tejto dohody odstúpili USA.
"EÚ dáva najavo, že jej na dohode záleží a vytvorila aj osobitný finančný mechanizmus, ktorý firmám snažiacim sa o obchodovanie s Iránom dáva túto možnosť. Aj preto Únia znižovanie záväzkov vníma ako oslabovanie vlastnej pozície Iránu," opísal situáciu Lajčák. Únia by podľa jeho slov nemala hovoriť o "trestaní" Iránu, ale hovoriť o tom, aby sa dohoda, ktorá prináša viac mieru a stability pre región a ktorá je úspechom európskej diplomacie, vrátila do stavu, v akom bola pôvodne podpísaná.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Lajčák pripomenul, že hlavné témy ministerských rokovaní boli situácia v Afganistane po prezidentských voľbách, jadrová dohoda s Iránom a situácia na Blízkom východe, kde EÚ ocenila prímerie v Jemene a snahy o stretnutie regionálnych aktérov pre riešenie tejto krízy, ako aj právny rámec možných sankcií voči Turecku v súvislosti s vrtmi v cyperských vodách. Diplomati sa na pracovnom obede stretli so sudánskym premiérom Abdallom Hamdúkom, ktorý podľa Lajčáka zhodnotil najnovší vývoj v tomto štáte a ubezpečil EÚ, že Sudán už nie je tou krajinou ako za bývalého prezidenta Umara Bašíra a že jeho vláda chce riešiť boj s korupciou, otázky právneho štátu či zastúpenie žien vo verejnom živote.
V súvislosti s Iránom sa podľa Lajčákových slov ministri sústredili na najnovší vývoj okolo Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA), čiže jadrovej dohody z roku 2015, v kontexte ďalšieho obmedzovania dodržiavania iránskych záväzkov z tejto dohody. Lajčák priznal, že to nie je dobrý vývoj, a upozornil, že Únia si počká na konkrétne stanovisko Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a tiež na výsledok pondelňajších parížskych rokovaní európskych signatárov tejto dohody - Francúzska, Nemecka a Británie.
"My všetci máme záujem o to, aby dohoda zostala pri živote a bola účinná, aby sa zvyšovali záväzky a nie znižovali. To, čo teraz Irán robí, je aj proti jeho záujmom. Budeme sa snažiť o to, aby sme tento vývoj zvrátili," vysvetlil šéf slovenskej diplomacie.
Minister zahraničných vecí Nemecka Heiko Maas v Bruseli naznačil, že EÚ môže proti Iránu využiť mechanizmus opatrení, ktoré dohoda pripúšťa. Lajčák v tejto súvislosti zdôraznil, že návrh ďalších krokov by mal vzísť zo stretnutia troch európskych signatárov tejto dohody. "Tých mechanizmov je viacero, ale základná vec je, že Irán je frustrovaný odstúpením Spojených štátov a že EÚ aj napriek podpore tejto dohody nedokáže zabrániť sankciám, čo sa prejavuje na obchode medzi Úniou a Iránom, ktorý sa dramaticky prepadol," vysvetlil Lajčák. Dodal, že tento stav má negatívny vplyv na ekonomickú situáciu v Iráne, avšak iránska taktika postupného ustupovania od svojich záväzkov je kontraproduktívna. Oslabuje jadrovú dohodu a lojalitu k tejto dohode.
Irán aj napriek v poradí už štvrtému obmedzeniu dodržiavania dobrovoľných záväzkov, ktoré prijal v roku 2015, neporušuje žiadne záväzky zo zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Zľavovanie z dobrovoľných záväzkov nie je podľa Lajčáka dôvodom na sankcie zo strany EÚ, pričom netreba zabudnúť, že ako prvé a v plnom rozsahu od tejto dohody odstúpili USA.
"EÚ dáva najavo, že jej na dohode záleží a vytvorila aj osobitný finančný mechanizmus, ktorý firmám snažiacim sa o obchodovanie s Iránom dáva túto možnosť. Aj preto Únia znižovanie záväzkov vníma ako oslabovanie vlastnej pozície Iránu," opísal situáciu Lajčák. Únia by podľa jeho slov nemala hovoriť o "trestaní" Iránu, ale hovoriť o tom, aby sa dohoda, ktorá prináša viac mieru a stability pre región a ktorá je úspechom európskej diplomacie, vrátila do stavu, v akom bola pôvodne podpísaná.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
