Bratislava 9. septembra (TASR) - Ministerka kultúry Ľubica Laššáková (Smer-SD) si pietnym aktom na Rybnom námestí v Bratislave uctila v pondelok obete holokaustu a rasového násilia. Vyjadrila presvedčenie, že je morálnou povinnosťou každého zabrániť všetkému, čo by znevažovalo človeka, ľudskú dôstojnosť a slobodu vierovyznania. TASR o tom informoval Pavol Čorba z kancelárie ministerky kultúry.

„Tragické rozmery holokaustu siahajú až po súčasnosť. Násilne zomreli tí, ktorí mohli byť lekármi, učiteľmi, inžiniermi alebo vedcami. Minulosť nezmeníme, ale môžeme tvoriť budúcnosť,“ uviedla Laššáková. Ako doplnila, našou morálnou povinnosťou je zabrániť tomu, aby expandovali extrémistické hnutia, ktoré znevažujú ľudskú dôstojnosť, náboženské vyznanie alebo ľudské práva a slobody. „Narodili sme sa do tohto sveta, aby sme v ňom spoločne žili v mieri, a nie aby sme sa navzájom nenávideli,“ poznamenala šéfka rezortu kultúry.

V roku 2019 uplynulo 78 rokov odvtedy, ako vláda vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) 9. septembra 1941 vydala Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý pripadá na 9. septembra, je na Slovensku pamätným dňom. 

Vláda vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) vydala 9. septembra 1941 Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Išlo o súhrnné spracovanie právnych predpisov o spoločenskej a hospodárskej degradácii židovského obyvateľstva. Židovský kódex v 270 paragrafoch ustanovil na Slovensku osobitný právny režim občanov židovského vierovyznania, ktorí tak stratili občianske práva. O rok neskôr sa prikročilo k deportáciám židovských občanov do vyhladzovacích táborov. Nariadenie nadväzujúce na dovtedy prijaté obmedzenia a zákazy zásadne obmedzovalo občianske, náboženské a základné ľudské práva Židov. Židovský kódex, vypracovaný podľa nacistického vzoru, patril medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe.