Bratislava 13. januára (TASR) - Pozmeňujúcimi návrhmi by sa mali v parlamente meniť len pôvodné zákony, nemá dochádzať k nepriamym novelám zákonov. Pre TASR to uviedol podpredseda Národnej rady (NR) SR Milan Laurenčík (SaS). Predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽANO) kritizuje, ak pozmeňujúce návrhy prichádzajú na poslednú chvíľu. Ak prináša návrh rozsiahlejšie zmeny, mal by sa podľa neho presunúť na ďalšiu schôdzu. Dodal, že problematiku pozmeňujúcich návrhov i takzvaných prílepkov treba upraviť v novele rokovacieho poriadku. Prístup k prílepkom je podľa neho veľmi benevolentný.

Pozmeňujúce návrhy od poslancov sú podľa Laurenčíka štandardným nástrojom legislatívneho procesu. "Je na predkladateľovi zákona, do akej miery ich ešte akceptuje a kedy je to už nad rámec úmyslu, ktorý predkladateľ mal. Predkladateľ nemusí súhlasiť s pozmeňujúcimi návrhmi a môže svoj zákon kedykoľvek stiahnuť z rokovania. Som za to, aby sa pozmeňujúcimi návrhmi menili len pôvodné zákony a aby takto nedochádzalo k nepriamym novelám zákonov," uviedol pre TASR.

Vetrák upozorňuje na zvyklosť parlamentu skracovať lehoty medzi podaním pozmeňujúceho návrhu a hlasovaním, čo znemožňuje poslancom si návrhy naštudovať. "Rokovací poriadok parlamentu nerozlišuje medzi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú jednoduché a majú výlučne legislatívno-technický charakter, a medzi tými, ktoré vecne menia predložený návrh zákona alebo ho menia rozsiahlym spôsobom," skonštatoval pre TASR. Pri rozsiahlejších zmenách by sa preto podľa neho mala rozprava a hlasovanie presunúť na ďalšiu schôdzu.

Problémom sú podľa Vetráka aj takzvané prílepky. Hovorí, že by sa tak mal označovať každý pozmeňujúci návrh, ktorý s pôvodným zákonom obsahovo nesúvisí. Na Slovensku zatiaľ prevažuje prax, že doplnenie novelizovaného zákona pozmeňujúcim návrhom, ktorý s ním nesúvisí, nie je prílepkom, ale rozširujúcim návrhom. "Ako to bolo v prípade dôchodkovej reformy v novele ústavy," podotkol Vetrák. "Dnes sa za prílepok väčšinovo vníma len prípad, ak k návrhu alebo novele prilepíte novelu ďalšieho zákona formou pozmeňujúceho návrhu. Takýto výklad je však podľa mňa veľmi benevolentný a nesprávny," upozornil šéf výboru.

Tento stav by podľa Vetráka mohla napraviť okrem novelizácie rokovacieho poriadku aj činnosť Ústavného súdu SR. "Teší ma, že si neutešenú situáciu s kvalitou legislatívneho procesu na Slovensku, čo je dlhodobo pretrvávajúci problém, všíma aj pani prezidentka. Verím, že svojou rozhodovacou činnosťou prispeje k náprave aj Ústavný súd," uzavrel Vetrák.