Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ústavu SR politici už za 27 rokov zmenili viac ako 20-krát.
Autor TASR
Bratislava 30. augusta (TASR) - Ústavné zmeny na ochranu manželstva, pôdy či vody nevyhnutné neboli. Do základného zákona štátu nie je nutné dať ani stratifikáciu nemocníc. Sociálne práva však do ústav patria, ak sa štát považuje za sociálne orientovanú ekonomiku. Myslí si to vedecká pracovníčka Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV) Lucia Berdisová, ktorá o slovenskej ústave hovorila v rozhovore pre TASR.
"To, čo patrí do ústavy, sú typicky ľudské práva, systém organizácie štátnej moci či princípy hospodárstva a zároveň to, čo spoločenstvo, ktoré si ústavu dalo, považuje za kľúčové pre svoju identitu. Osobne mi nepríde stratifikácia nemocníc kľúčová pre našu identitu. Nemyslím si, že tendencia snažiť sa nejakú právnu normu zmraziť, ale jej zabezpečiť vyššiu nezmeniteľnosť cez formu ústavného zákona, je dobrá. Práve naopak," povedala pre TASR Berdisová.
Ústavu SR politici už za 27 rokov zmenili viac ako 20-krát. V susednej Českej republike ju menili podľa Berdisovej ani nie desaťkrát. V slovenskej ústave politici menili napríklad spôsob voľby prezidenta, zmeny sa prijímali v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie, ale tiež sa počas rokov do ústavy dostala definícia manželstva ako muža a ženy či ochrana vody aj dôchodkový strop.
"Najdôležitejšia bola zmena ústavy z roku 2001, tzv. euronovela, ktorá napríklad posilnila právomoci Ústavného súdu, zriadila inštitút verejného ochrancu práv a Súdnej rady, či pozmenila vzťah národného práva a medzinárodného práva. Bez všetkých ostatných by sme sa v podstate zaobišli, aj bez niektorých častí spomenutej novely," doplnila Berdisová.
V súvislosti s dôchodkovým stropom uviedla, že novela je podľa ekonómov škodlivá a neudržateľná. "Sociálne práva však do ústav patria, navyše, ak sa považujeme za sociálne orientovanú ekonomiku. Ich úroveň je však typicky závislá na tom, ako sa štátu ekonomicky darí, čo je potom zrkadlené v zákonoch o sociálnych dávkach a podobne," podotkla. O potrebe sociálnych práv v ústave hovoril svojho času vtedajší premiér Robert Fico (Smer-SD).
"To, čo patrí do ústavy, sú typicky ľudské práva, systém organizácie štátnej moci či princípy hospodárstva a zároveň to, čo spoločenstvo, ktoré si ústavu dalo, považuje za kľúčové pre svoju identitu. Osobne mi nepríde stratifikácia nemocníc kľúčová pre našu identitu. Nemyslím si, že tendencia snažiť sa nejakú právnu normu zmraziť, ale jej zabezpečiť vyššiu nezmeniteľnosť cez formu ústavného zákona, je dobrá. Práve naopak," povedala pre TASR Berdisová.
Ústavu SR politici už za 27 rokov zmenili viac ako 20-krát. V susednej Českej republike ju menili podľa Berdisovej ani nie desaťkrát. V slovenskej ústave politici menili napríklad spôsob voľby prezidenta, zmeny sa prijímali v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie, ale tiež sa počas rokov do ústavy dostala definícia manželstva ako muža a ženy či ochrana vody aj dôchodkový strop.
"Najdôležitejšia bola zmena ústavy z roku 2001, tzv. euronovela, ktorá napríklad posilnila právomoci Ústavného súdu, zriadila inštitút verejného ochrancu práv a Súdnej rady, či pozmenila vzťah národného práva a medzinárodného práva. Bez všetkých ostatných by sme sa v podstate zaobišli, aj bez niektorých častí spomenutej novely," doplnila Berdisová.
V súvislosti s dôchodkovým stropom uviedla, že novela je podľa ekonómov škodlivá a neudržateľná. "Sociálne práva však do ústav patria, navyše, ak sa považujeme za sociálne orientovanú ekonomiku. Ich úroveň je však typicky závislá na tom, ako sa štátu ekonomicky darí, čo je potom zrkadlené v zákonoch o sociálnych dávkach a podobne," podotkla. O potrebe sociálnych práv v ústave hovoril svojho času vtedajší premiér Robert Fico (Smer-SD).
