Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jeden telefonát na Linku dôvery Nezábudka môže čakanie na pomoc výrazne skrátiť, informuje Martin Knut.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 6. októbra (TASR) – Slovenský pacient čaká na pomoc psychiatra priemerne dva až tri mesiace, ktorý sa mu potom venuje zhruba 13 minút. V utorok na to na tlačovej konferencii poukázala Liga za duševné zdravie (LDZ). Podľa slov jej riaditeľa Martina Knuta nie je v poriadku, že psychoterapia je pre bežného človeka ťažko dostupná. Čiastočné riešenie vidí v pomoci Linky dôvery Nezábudka, tá potrebuje finančne podporiť. Za posledný mesiac stúpol na tejto linke počet nevybavených telefonátov až trojnásobne. Kampaň Doprajme si pokoj v duši poukazuje na dôležitosť linky.
"Jeden telefonát na Linku dôvery Nezábudka môže čakanie na pomoc výrazne skrátiť," uviedol Knut, pričom poukázal na to, že linka je ľuďom k dispozícii bezplatne 24 hodín sedem dní v týždni. Len počas septembra prijala 1200 volaní. Ľudia cez ňu riešili depresívne stavy, úzkosť, osamelosť, ale aj pokusy o samovraždu či domáce násilie. Poukázal na to, že linke chýbajú financie potrebné na ďalších operátorov aj ďalšiu prevádzku.
Riaditeľka Linky dôvery Nezábudka Monika Martinezová priblížila, že denne prijmú asi 30 ťažkých telefonátov, priemerná dĺžka hovoru trvá asi 20 minút, náročné krízové telefonáty aj dve hodiny. Najvyťaženejším dňom je podľa jej slov pondelok, najviac volajú v čase od obeda do 19.00 h. Najčastejšie ide o ľudí v strednom veku, viac volávajú ženy.
Pandémia nového koronavírusu spôsobila výrazné využívanie linky. Martinezová upozornila, že v prípade, ak by chceli mať pre pandémiu aktívneho súbežne ďalšieho odborníka, celoročne s dvoma aktívnymi poradenskými líniami by linka potrebovala približne sumu 280.000 eur. Časť chodu zabezpečujú finančné dary od sponzorov a peniaze z verejnej zbierky Dni nezábudiek.
Od stredy (7. 10.) do nedele (11. 10.) sa v slovenských uliciach uskutoční celoslovenská zbierka Dni duševného zdravia 2020. Podporiť aktivity sa bude dať pomocou darcovskej SMS, dobrovoľným príspevkom v uliciach, platbou na účet zbierky Dni nezábudiek či prostredníctvom darcovského portálu.
Tvárou kampane Doprajme si pokoj v duši sa stala speváčka Jana Kirschner, ktorá vidí vo fungovaní linky Nezábudka veľký význam. Názov kampane inšpirovala práve jej pieseň Pokoj v duši. "O duši by sme sa nemali báť hovoriť nahlas. Jej pokoj je dôležitý, niektorí z nás však potrebujú pomoc, aby ho dosiahli," dodala.
Výdavky na oblasť starostlivosti o duševné zdravie by sa mali zvýšiť. Na utorkovej tlačovej konferencii na to poukázala Liga za duševné zdravie (LDZ). Odvolala sa pritom na štúdiu Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) a skúsenosti odborníkov z praxe.
Psychiatrička Natália Kaščáková uviedla, že hoci má na Slovensku duševnú poruchu diagnostikovanú približne 350.000 ľudí, investície do duševného zdravia tomuto číslu nezodpovedajú. Údaje z diskusnej štúdie Duševné zdravie a verejné financie z ÚHP hovoria, že výdavky by sa mali za ideálneho stavu zvýšiť o 170 až 230 miliónov eur ročne. Financovanie starostlivosti o duševné zdravie tvorí na Slovensku podľa jej slov niečo vyše troch percent z celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť, pričom priemer rozvinutých krajín sa pohybuje v rozmedzí sedem až osem percent.
Odborníčka poukázala na to, že viac ako polovica ľudí s duševnou poruchou je v produktívnom veku. "Vysokú záťaž obyvateľstva duševnými ochoreniami môžeme vidieť aj na štruktúre invalidných dôchodkov. V roku 2018 boli duševné poruchy na treťom mieste v štruktúre novopriznaných invalidných dôchodkov. Väčšinou išlo o mladých ľudí vo veku od 19 do 39 rokov. Môžeme sa len domnievať na základe klinickej praxe, že mnohí pacienti s chronickými úzkostnými poruchami, s chronickými depresívnymi poruchami nedostávajú invalidný dôchodok na duševné ochorenia," komentovala s tým, že ak sa im ho podarí dostať, tak je to skôr na bolesti chrbta, muskuloskeletálne dôvody, takže stále je tu určitá medzera v poskytovaní invalidných dôchodkov.
Podľa jej slov predbežné štúdie poukazujú na to, že dve tretiny Slovákov s depresiami sa neliečia, 80 percent ľudí závislých od alkoholu zostáva mimo štatistík. Viac ako 80 percent ľudí s príznakmi úzkostnej poruchy sa nelieči primerane. Problematická je podľa Kaščákovej aj nízka osveta v tejto oblasti a stále vysoká stigmatizácia týchto ľudí. Za vhodné považuje, aby ľudia vedeli, ako sa môžu psychické problémy prejavovať.
Zdravotno-sociálna starostlivosť je podľa LDZ nedostatočná, málo dostupná a často dokonca nevhodná. Poukázala preto na to, že štúdia odporúča zmodernizovať systém psychiatrickej a psychologickej zdravotno-sociálnej starostlivosti a posilniť podporu duševného zdravia a prevenciu porúch.
"Jeden telefonát na Linku dôvery Nezábudka môže čakanie na pomoc výrazne skrátiť," uviedol Knut, pričom poukázal na to, že linka je ľuďom k dispozícii bezplatne 24 hodín sedem dní v týždni. Len počas septembra prijala 1200 volaní. Ľudia cez ňu riešili depresívne stavy, úzkosť, osamelosť, ale aj pokusy o samovraždu či domáce násilie. Poukázal na to, že linke chýbajú financie potrebné na ďalších operátorov aj ďalšiu prevádzku.
Riaditeľka Linky dôvery Nezábudka Monika Martinezová priblížila, že denne prijmú asi 30 ťažkých telefonátov, priemerná dĺžka hovoru trvá asi 20 minút, náročné krízové telefonáty aj dve hodiny. Najvyťaženejším dňom je podľa jej slov pondelok, najviac volajú v čase od obeda do 19.00 h. Najčastejšie ide o ľudí v strednom veku, viac volávajú ženy.
Pandémia nového koronavírusu spôsobila výrazné využívanie linky. Martinezová upozornila, že v prípade, ak by chceli mať pre pandémiu aktívneho súbežne ďalšieho odborníka, celoročne s dvoma aktívnymi poradenskými líniami by linka potrebovala približne sumu 280.000 eur. Časť chodu zabezpečujú finančné dary od sponzorov a peniaze z verejnej zbierky Dni nezábudiek.
Od stredy (7. 10.) do nedele (11. 10.) sa v slovenských uliciach uskutoční celoslovenská zbierka Dni duševného zdravia 2020. Podporiť aktivity sa bude dať pomocou darcovskej SMS, dobrovoľným príspevkom v uliciach, platbou na účet zbierky Dni nezábudiek či prostredníctvom darcovského portálu.
Tvárou kampane Doprajme si pokoj v duši sa stala speváčka Jana Kirschner, ktorá vidí vo fungovaní linky Nezábudka veľký význam. Názov kampane inšpirovala práve jej pieseň Pokoj v duši. "O duši by sme sa nemali báť hovoriť nahlas. Jej pokoj je dôležitý, niektorí z nás však potrebujú pomoc, aby ho dosiahli," dodala.
Liga za duševné zdravie: Výdavky na oblasť starostlivosti o duševné zdravie by sa mali zvýšiť
Výdavky na oblasť starostlivosti o duševné zdravie by sa mali zvýšiť. Na utorkovej tlačovej konferencii na to poukázala Liga za duševné zdravie (LDZ). Odvolala sa pritom na štúdiu Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) a skúsenosti odborníkov z praxe.
Psychiatrička Natália Kaščáková uviedla, že hoci má na Slovensku duševnú poruchu diagnostikovanú približne 350.000 ľudí, investície do duševného zdravia tomuto číslu nezodpovedajú. Údaje z diskusnej štúdie Duševné zdravie a verejné financie z ÚHP hovoria, že výdavky by sa mali za ideálneho stavu zvýšiť o 170 až 230 miliónov eur ročne. Financovanie starostlivosti o duševné zdravie tvorí na Slovensku podľa jej slov niečo vyše troch percent z celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť, pričom priemer rozvinutých krajín sa pohybuje v rozmedzí sedem až osem percent.
Odborníčka poukázala na to, že viac ako polovica ľudí s duševnou poruchou je v produktívnom veku. "Vysokú záťaž obyvateľstva duševnými ochoreniami môžeme vidieť aj na štruktúre invalidných dôchodkov. V roku 2018 boli duševné poruchy na treťom mieste v štruktúre novopriznaných invalidných dôchodkov. Väčšinou išlo o mladých ľudí vo veku od 19 do 39 rokov. Môžeme sa len domnievať na základe klinickej praxe, že mnohí pacienti s chronickými úzkostnými poruchami, s chronickými depresívnymi poruchami nedostávajú invalidný dôchodok na duševné ochorenia," komentovala s tým, že ak sa im ho podarí dostať, tak je to skôr na bolesti chrbta, muskuloskeletálne dôvody, takže stále je tu určitá medzera v poskytovaní invalidných dôchodkov.
Podľa jej slov predbežné štúdie poukazujú na to, že dve tretiny Slovákov s depresiami sa neliečia, 80 percent ľudí závislých od alkoholu zostáva mimo štatistík. Viac ako 80 percent ľudí s príznakmi úzkostnej poruchy sa nelieči primerane. Problematická je podľa Kaščákovej aj nízka osveta v tejto oblasti a stále vysoká stigmatizácia týchto ľudí. Za vhodné považuje, aby ľudia vedeli, ako sa môžu psychické problémy prejavovať.
Zdravotno-sociálna starostlivosť je podľa LDZ nedostatočná, málo dostupná a často dokonca nevhodná. Poukázala preto na to, že štúdia odporúča zmodernizovať systém psychiatrickej a psychologickej zdravotno-sociálnej starostlivosti a posilniť podporu duševného zdravia a prevenciu porúch.
