Praha 18. marca (TASR) - Najväčším úspechom je vždy, keď dokážeme niekomu pomôcť vrátiť sa zo sveta choroby späť do zdravia, zdôrazňuje slovenský lekár Martin Hollý, ktorý je už desať rokov riaditeľom pražskej psychiatrickej liečebne Bohnice.

Rodák z Kremnice hovorí, že "papierovo" má za sebou už celý rad kariérnych úspechov – je medziiným podpredsedom Psychiatrickej spoločnosti Českej lekárskej spoločnosti Jana Evengelistu Purkyně, členom výboru Sexuologickej spoločnosti či odborným garantom Reformy psychiatrickej starostlivosti pre Ministerstvo zdravotníctva ČR. Viac však podľa svojich slov vníma to, čo ešte nie je dotiahnuté, než aby spal na vavrínoch.

"Vnútorne ma tieto kariérne úspechy úplne nenapĺňajú. Vnímam ich skôr ako prostriedky k tomu, aby som - či sme - sa mohli o našich pacientov starať dobre. Pretože najväčším úspechom je vždy, keď dokážeme niekomu pomôcť vrátiť sa zo sveta choroby späť do zdravia. Nie som kariérne zameraný, nikdy nebolo mojím cieľom riaditeľovať. Dokázal som však využiť príležitosti, ktoré sa mi naskytli," konštatuje Hollý (47), ktorý v Českej republike pôsobí už 20 rokov.

Šéfuje najväčšej psychiatrickej nemocnici v ČR, ktorá má približne 1250 lôžok a ročne prijme zhruba 7200 pacientov. Vo funkcii riaditeľa "prežil" už siedmich ministrov zdravotníctva.

Pri výbere povolania ho z dnešného pohľadu inšpiroval otec - tiež psychiater. "Žili sme za plotom psychiatrickej liečebne, o psychiatrii sa doma hovorilo, dá sa povedať, že sa psychiatriou žilo," hovorí, ale pripomína, že jeho špecializáciou je sexuológia.

"Keď som dostal ponuku venovať sa sexuológii, tak jedna z motivácií tejto voľby bola odlíšiť sa. Ďalšou, s tým súvisiacou, bolo nezostávať na Slovensku. V zahraničí, aj keď blízkom, som mohol byť viac za seba," hovorí v rozhovore pre TASR absolvent Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine.

Pripúšťa, že pôsobenie vo funkcii často spojenej s väčšou mocou býva veľkou skúškou pre zachovanie integrity osobnosti. Aby sa človek neuzatváral vo vlastnej sociálnej bubline, je dobré, aby bol v reálnom kontakte so svetom ľudí s bežnými starosťami alebo aspoň z iných sociálnych skupín. "Mne osobne pomáha konfrontácia s príbehmi mojich pacientov, ktoré sú často plné ľudského utrpenia. Mnohokrát sú tiež zreteľnou ukážkou pominuteľnosti kariérnych pozícií, funkcií a moci," konštatuje Hollý.

Na otázku, či v uplynulých rokoch došlo k nejakým prelomovým zmenám pri liečbe psychických porúch, odpovedá, že takéto poruchy sú ochoreniami mozgu. Pripomína, že ide o zložitý orgán, ktorý sa skladá z takmer 100 miliárd neurónov pospájaných asi jednou biliardou tzv. synaptických spojov.

Výskum mozgu prináša neustále nové poznatky, avšak potom je ešte dlhá cesta k praktickej aplikácii poznania. "Napriek tomu môžeme v poslednom desaťročí vnímať niekoľko významných posunov v liečbe. Máme k dispozícii mnoho nových liekov, ktoré umožňujú liečiť duševné poruchy s výrazne nižším výskytom nežiaducich účinkov. Do praxe prichádzajú nové preparáty k rýchlej liečbe depresie. Objavujú sa nové možnosti stimulačnej liečby magnetickým poľom," hovorí lekár.

Vyjadruje sa aj k otázke, či môžu moderné komunikačné prostriedky pomôcť ľuďom, ktorí trpia depresiami alebo osamelosťou. "Je to dvojsečná zbraň. Niekedy to môže pomôcť, ale často práve dostupnosť kvázi bezpečnej komunikácie elektronickou formou môže osamelosť podporovať," konštatuje.

Čo sa týka sexuality, tak zatiaľ nie je podľa neho celkom jasné, či moderné vymoženosti spojené s virtuálnou realitou vplývajú na sexualitu človeka.

"Ja si osobne myslím, že sa musíme viac báť o ich vplyv na dlhodobé vzťahy než na ohrozenie mladých ľudí v začiatkoch intímneho života," uvádza s tým, že základné mechanizmy výberu partnera sú rovnaké ako pred 100 rokmi, menia sa len prostriedky a formy dvorenia.

"Znaky statusu, ktorý je jedným z atribútov atraktivity, sú odlišné. Sexuálne chovanie tiež významne ovplyvnila dostupnosť antikoncepcie, ktorá primárne reprodukčnú, prokreačnú funkciu sexuality zmenila na rekreačnú," dodáva Martin Hollý.