Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komora za najväčšiu výzvu, ktorej zdravotníctvo vlani čelilo, považuje krízu v súvislosti s výpoveďami lekárov z ambulantných pohotovostných služieb.
Autor TASR
Bratislava 3. januára (TASR) - V zdravotníctve treba v tomto roku prioritne zvýšiť finančné zdroje. Cieľom má byť stabilizácia situácie v ambulantnom sektore a zlepšenie personálnej situácie. Pre TASR to uviedla Slovenská lekárska komora (SLK) s tým, že bez zvýšenia financií k zlepšeniu v zdravotníctve nedôjde.
"V prvom rade treba zvýšiť finančné zdroje v zdravotníctve a zmeniť systém financovania ako ambulantnej (zvýšenie finančných limitov), tak aj ústavnej zdravotnej starostlivosti (DRG systém). Treba prijať opatrenia na zlepšenie personálnej situácie v zdravotníctve, a to aj zlepšením podmienok na prácu zdravotníckych pracovníkov, čo vyžaduje tiež množstvo finančných prostriedkov na vybavenie nemocníc modernou zdravotníckou technikou, rekonštrukciu a modernizáciu priestorov," priblížila pre TASR.
SLK zároveň volá po systémových opatreniach, ktoré podľa nej neboli prijaté takmer už dve desaťročia. "Ak chce niekto situáciu v zdravotníctve reálne a koncepčne riešiť, tak sa musia prijať opatrenia nie v rovine jedného roka, ale v rovine minimálne desiatich rokov naprieč celým politickým spektrom," poznamenala.
Upozornila na to, že každá vláda deklaruje snahu zlepšiť situáciu v sektore, no problémy chce riešiť bez zvýšenia financií, čo podľa komory nejde. "Prijímanie legislatívnych úprav, napríklad na skrátenie čakacích dôb pacientov na liečbu jednotlivých ochorení, je len deklarácia v politickej rovine. Takmer všetky zdravotnícke zariadenia majú viac alebo menej redukovaný počet lôžok z dôvodu nedostatku lekárov a najmä sestier a pokiaľ sa táto situácia nezmení, tak k zlepšeniu nedôjde," dodala.
V tomto roku treba podľa nej prehodnotiť aj nemocničnú reformu, a to tak, aby nedošlo k zhoršeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti. "Potrebné sú koncepčné zmeny v systéme lôžkovej zdravotnej starostlivosti. Je nutné legislatívne upraviť štruktúru a stupne jednotlivých zdravotníckych zariadení a až následne to konkrétne realizovať v jednotlivých regiónoch," podotkla.
Komora za najväčšiu výzvu, ktorej zdravotníctvo vlani čelilo, považuje krízu v súvislosti s výpoveďami lekárov z ambulantných pohotovostných služieb. Pozitívne zase vníma to, že v minulom roku už v poskytovaní plánovanej zdravotnej starostlivosti neplatili opatrenia zavedené pre pandémiu ochorenia COVID-19.
"V prvom rade treba zvýšiť finančné zdroje v zdravotníctve a zmeniť systém financovania ako ambulantnej (zvýšenie finančných limitov), tak aj ústavnej zdravotnej starostlivosti (DRG systém). Treba prijať opatrenia na zlepšenie personálnej situácie v zdravotníctve, a to aj zlepšením podmienok na prácu zdravotníckych pracovníkov, čo vyžaduje tiež množstvo finančných prostriedkov na vybavenie nemocníc modernou zdravotníckou technikou, rekonštrukciu a modernizáciu priestorov," priblížila pre TASR.
SLK zároveň volá po systémových opatreniach, ktoré podľa nej neboli prijaté takmer už dve desaťročia. "Ak chce niekto situáciu v zdravotníctve reálne a koncepčne riešiť, tak sa musia prijať opatrenia nie v rovine jedného roka, ale v rovine minimálne desiatich rokov naprieč celým politickým spektrom," poznamenala.
Upozornila na to, že každá vláda deklaruje snahu zlepšiť situáciu v sektore, no problémy chce riešiť bez zvýšenia financií, čo podľa komory nejde. "Prijímanie legislatívnych úprav, napríklad na skrátenie čakacích dôb pacientov na liečbu jednotlivých ochorení, je len deklarácia v politickej rovine. Takmer všetky zdravotnícke zariadenia majú viac alebo menej redukovaný počet lôžok z dôvodu nedostatku lekárov a najmä sestier a pokiaľ sa táto situácia nezmení, tak k zlepšeniu nedôjde," dodala.
V tomto roku treba podľa nej prehodnotiť aj nemocničnú reformu, a to tak, aby nedošlo k zhoršeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti. "Potrebné sú koncepčné zmeny v systéme lôžkovej zdravotnej starostlivosti. Je nutné legislatívne upraviť štruktúru a stupne jednotlivých zdravotníckych zariadení a až následne to konkrétne realizovať v jednotlivých regiónoch," podotkla.
Komora za najväčšiu výzvu, ktorej zdravotníctvo vlani čelilo, považuje krízu v súvislosti s výpoveďami lekárov z ambulantných pohotovostných služieb. Pozitívne zase vníma to, že v minulom roku už v poskytovaní plánovanej zdravotnej starostlivosti neplatili opatrenia zavedené pre pandémiu ochorenia COVID-19.
