Bratislava/Kábul 18. augusta (TASR) - Militantné hnutie Taliban sa snaží ukázať samo seba v lepšom svetle, treba si však počkať na reálne činy. Na mieste je otázka, čo je toho príčinou a či nová rétorika hnutia nie je realizovaná len smerom navonok. Pre TASR to uviedol politológ Jozef Lenč.
"Zatiaľ nevieme čo od nich (talibov) môžeme čakať, pretože sa tu bijú minimálne dva základné princípy ich politiky, alebo toho, ako sa prezentujú. Prvá rovina je tá, kto vlastne je Talibanom a kto dnes za Taliban hovorí, či už je to ich líder (Hajbatulláh) Áchúndzáda, alebo mulla (Abdal Ghaní) Barádar, ktorí stáli pri zrode Talibanu v 90. rokoch minulého storočia," myslí si Lenč.
Áchúndzáda aj Barádar formulovali ideológiu tohto náboženského a politického hnutia a v podstate ovplyvňovali aj politiku Talibanu v 90. rokoch v období, keď sa museli jeho členovia stiahnuť do hôr a pôsobiť ako partizánske teroristické hnutie. Dnes sa podľa Jozefa Lenča snaží Taliban vystupovať skôr ako národnooslobodzovacie hnutie alebo hnutie nejakej "politickej rekonštrukcie Afganistanu".
Na archívnej snímke z 18. marca 2021 Abdal Ghaní Barádar, spoluzakladateľ Talibanu, prichádza na medzinárodnú mierovú konferenciu v Moskve.Foto: TASR/AP
"Máme tu na jednej strane ľudí, ktorí sú bytostne spojení s tým, čo Taliban bol v 90. rokoch (minulého storočia) a ako vystupoval vrátane všetkých krutostí, ktoré boli zdokumentované. Na druhej strane sú tu však vyjadrenia z ostatných dní, prevažne z úst hovorcov Talibanu, ktorí konštatujú, že Taliban chce byť iným hnutím; že nechce potláčať práva žien ani slobodných médií, a teda že by mal participovať na budovaní slobodného Afganistanu, ktorý však bude postavený na zásadách islamu ako náboženstva, ale aj islamu ako spoločenského zriadenia," vysvetlil politológ.
Podľa Lenča sa Taliban pravdepodobne poučil zo svojho pôsobenia v minulosti, pretože ostatné vyjadrenia ich lídrov, ale aj nadväzovanie diplomatických vzťahov s dôležitými aktérmi medzinárodnej politiky naznačujú, že talibovia chcú byť reálne vládnúcou entitou v rámci afganskej politiky.
Bojovníci islamistického hnutia Taliban hliadkujú v kábulskej štvrti Wazír Akbar Chán 18. augusta 2021.Foto: TASR/AP
"Videli sme rokovania s Čínou, s Ruskom, s Iránom – a dokonca aj vydarenia týchto troch štátov podčiarkujú vyjadrenia samotného Talibanu. Avšak bude otázne, do akej miery sa tieto vyjadrenia pretavia do reálnej politiky vo vnútri Afganistanu. Je možné, že (talibovia) nebudú postupovať tak radikálne ako v minulosti. Je možné, že predstavy videnia afganskej spoločnosti budú presadzovať skôr mäkkou než tvrdou silou. To znamená, že nebudú (vydávať) zákazy, ale skôr odporúčania, ako sa majú napríklad ženy alebo médiá správať," povedal Lenč a dodal, že "verbálne sa Taliban snaží budiť dojem, že sa zmenil, ale zatiaľ (uplynul) veľmi krátky čas od revolučno-vojenského uchopenia moci než reálneho výkonu politiky, ktorý nastane až potom, keď sa etabluje vláda, ktorej dominantnou silou bude práve Taliban," uzavrel analýzu možného vývoja situácie v Afganistane politológ Jozef Lenč.
