Archívna snímka. V Justičnom paláci v Bratislave sa 4. januára 1993 začal proces so siedmimi obžalovanými, ktorí 23. novembra 1991 v leopoldovskej väznici zavraždili strážcov a ušli na slobodu. Na snímke obvinený Tibor Polgári počas súdneho procesu.Foto: TASR/Archív Vladimír BenkoLeopoldovská väznica, archívna snímka. Tragédiou je poznamenaný pokus o útek väzňov, ktorí zabili piatich strážnikov obzvlášť brutálnym spôsobom v novembri 1991. Zrekonštruovanou časťou väznice je tzv. Hrad, časť, ktorá bola pri vzbure väzňov vypálená (na snímke). Foto: TASR/Henrich Mišovič
Napríklad Polgári sa bránil, že pred zatknutím strieľal do dopravných značiek a nie do policajtov, ktoré sme všetky museli prezrieť, spomína Ričány.
Bratislava 26. októbra (Teraz.sk) – Portál Teraz.sk prináša tretí diel seriálu o najdlhšie väznených zločincoch Slovenska. Tibora Polgáriho uväznili v roku 1984 a šanca na podmienečné prepustenie ho čaká až v roku 2018. Otázkou je, či si ju zaslúži.
Dnes vám ponúkame svedectvo vyšetrovateľa Ivana Ričányho.
Vražda piatich dozorcov svojou brutalitou prekračuje všetko, čo Slovensko vo svojej krátkej histórii zažilo.
„Boli veľké fofry kvôli tomu. V Leopoldove sa odohral veľký masaker. Išiel tam Krajský výjazd z krajskej vyšetrovačky. Zaistili sa stopy, urobili sa prvotné úkony. Keď sme sa vrátili na úrad, stiahli nás z prípadov, každý sme mali rozpracované iné vraždy alebo lúpeže,“ spomína Ričány.
Archívna snímka. Po 17 rokoch strávených za mrežami opustil v utorok 23. júna 2009 brány ružomberského väzenia Václav Fedák ako prvý zo šiestich žijúcich odsúdených väzňov, ktorí si odpykávajú trest za krvavý masaker piatich dozorcov a útek z Leopoldova. Následne v roku 2011 by mali prepustiť ďalšieho zo vzbúrencov Vladimíra Dudu. Na snímke Václav Fedák. Foto: TASR/Jozef Ďurník
Dvaja už predtým ušli z väzenia
„Niektorí boli vo výkone trestu predtým za vraždy a inú mimoriadne závažnú násilnú trestnú činnosť. Dvom z nich sa už predtým podarilo utiecť z iného výkonu trestu a to z väzenia z Ružomberku. Boli to Havran a Botoš (Havran spáchal samovraždu a Botoš je doteraz vo väzení - poznámka Teraz.sk),“ zhrnul bývalý šéf vyšetrovacieho tímu a súčasný advokát Peter Vačok.
Tresty hodnotí realisticky. „Akceptujem rozhodnutie súdu v tomto prípade. Vzhľadom na následok a spôsob vykonania tohto skutku považujem uložené tresty za zákonné,“ dodal Vačok, ktorý robil vyšetrovateľa 16 rokov a vyšetroval viacero mediálne známych káuz.
Svedectvo Ričányho
„Osobne som bol len pri výsluchu Botoša. Potom sme zaisťovali dôkazy, napríklad Polgári sa bránil, že pred zatknutím strieľal do dopravných značiek a nie do policajtov, ktoré sme všetky museli prezrieť,“ spomína Ričány.
„Osobne som sa s takýmto hromadným prípadom vraždy nestretol. Mali sme aj iné vraždy, ale neboli vykonané až takýmto surovým spôsobom. Polgári surovo bezohľadne vraždil, aj keď sa napríklad jeden z dozorcov vzdal, tak ho napriek tomu surovo zavraždil. Najnepríjemnejšie bolo vypočúvať poškodených, vdovy, deti. Navštevovali sme ich doma a bolo to veľmi smutné,“ spomenul si pre Teraz.sk bývalý vyšetrovateľ Ivan Ričány, ktorý robil vyšetrovateľa približne 24 rokov.
Leopoldovský masaker
Masaker v leopoldovskej väznici, považovanej za bývalého režimu za najprísnejšie väzenie s tvrdými podmienkami, sa odohral 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov dohovorila o úteku. Boli to Ondrej Harvan (30), odsúdený predtým za vraždu na 23 rokov, Dalibor Bajger (20), odsúdený predtým na 11 rokov, Polgári (30) za spomínané lúpežné prepadnutie odsúdený predtým na deväť rokov, Vladimír Duda (25), odsúdený predtým za krádeže na osem rokov, Miloš Uriga (22), odsúdený za lúpež na sedem rokov,Bartolomej Botoš (26), odsúdený predtým za násilnú trestnú činnosť na desať rokov, Václav Fedák (21), odsúdený predtým na štyri roky. Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že útek plánovali od októbra a boli odhodlaní ujsť za každú cenu.
Prvou obeťou utekajúcich väzňov sa stal dozorca František Svoboda. Po skončení sčítania väzňov ho Polgári požiadal, aby mu otvoril mrežu, pretože chce do schránky vhodiť list. Keď tak dozorca urobil, Polgári ho napadol. Vzápätí sa k nemu pridal Uriga, ktorý ho niekoľkokrát bodol nožom. Svoboda na mieste zomrel. Väzni sa presunuli do kancelárie, kde spútali a brutálne zbili štyroch dozorcov. Obliekli si ich uniformy a dostali sa až k bránam väznice. Odcudzili dva samopaly a štyri pištole. Tam na mieste usmrtili štyroch strážcov a ďalším dvom spôsobili ťažké zranenia. Posledného zobrali so sebou ako rukojemníka. Spolu s ním sa ešte vrátili do oddielu, aby vyslobodili posledného komplica. Keďže jeden z väzňov sa im postavil do cesty, vodca vzbury Polgári ho zastrelil.
Útek z väznice
Počas úteku väzni kradli autá, na ktorých chceli podľa plánu utiecť cez Poľsko loďou do Austrálie. V priebehu 20 hodín ich však vďaka rozsiahlej policajnej akcii pochytali. Jediné zranenie utrpel Polgári, ktorý sa chcel streľbou brániť pomocou ukradnutého samopalu. Na začiatku februára 1993 bol vynesený nad utečencami a vrahmi rozsudok. KS v Bratislave odsúdil na doživotný trest Ondreja Harvana, Tibora Polgáriho a Miloša Urigu. Vladimír Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Dalibor Bajger a Václav Fedák na 15 rokov a Bartolomej Botoš na 18 rokov. Odsúdený Ondrej Harvan sa v cele krátko po vynesení rozsudku obesil. Fedáka pustili z väzenia v roku 2009 a Dudu v roku 2010.
