Teraz.sk ponúka druhý diel seriálu o najdlhšie uväznených zločincoch. Na masaker v Leopoldove spomína bývalý šéf vyšetrovacieho tímu a súčasný advokát Peter Vačok.
Bratislava 25. októbra (Teraz.sk) - Portál Teraz.sk prináša druhý diel seriálu o najdlhšie väznených zločincoch Slovenska. Tibora Polgáriho uväznili v roku 1984 a šanca na podmienečné prepustenie ho čaká až v roku 2018. Otázkou je, či si ju zaslúži.
"Tento prípad bol mimoriadny najmä z hľadiska krvavého následku. Bolo tu päť osôb, ktoré boli usmrtené. Dve osoby boli okrem toho veľmi ťažko zranené, doslova bojovali o život a stíhané to bolo ako pokus vraždy,“ konštatuje pre Teraz.sk bývalý šéf vyšetrovacieho tímu a súčasný advokát Peter Vačok.
„Z hľadiska následku to bol jeden z najzávažnejších prípadov, ktoré som kedy vyšetroval. Ja som ich priamo vypočúval. Boli to mimoriadne závažní páchatelia, ktorí spáchali závažnú trestnú činnosť aj pred týmto skutkom,“ spomína Vačok.
Archívna snímka. V Justičnom paláci v Bratislave sa 4. januára 1993 začal proces so siedmimi obžalovanými, ktorí 23. novembra 1991 v leopoldovskej väznici zavraždili strážcov a ušli na slobodu. Na snímke obvinený Tibor Polgári počas súdneho procesu.Foto: TASR/Archív Vladimír Benko
Dvaja už predtým ušli z väzenia
„Niektorí boli vo výkone trestu predtým za vraždy a inú mimoriadne závažnú násilnú trestnú činnosť. Dvom z nich sa už predtým podarilo utiecť z iného výkonu trestu a to z väzenia z Ružomberku. Boli to Havran a Botoš (Havran spáchal samovraždu a Botoš je doteraz vo väzení - poznámka Teraz.sk),“ zhrnul Vačok.
Tresty hodnotí realisticky. „Akceptujem rozhodnutie súdu v tomto prípade. Vzhľadom na následok a spôsob vykonania tohto skutku považujem uložené tresty za zákonné,“ dodal Vačok, ktorý robil vyšetrovateľa 16 rokov a vyšetroval viacero mediálne známych káuz.
Leopoldovský masaker
Masaker v leopoldovskej väznici, považovanej za bývalého režimu za najprísnejšie väzenie s tvrdými podmienkami, sa odohral 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov dohovorila o úteku. Boli to Ondrej Harvan (30), odsúdený predtým za vraždu na 23 rokov, Dalibor Bajger (20), odsúdený predtým na 11 rokov, Polgári (30) za spomínané lúpežné prepadnutie odsúdený predtým na deväť rokov, Vladimír Duda (25), odsúdený predtým za krádeže na osem rokov, Miloš Uriga (22), odsúdený za lúpež na sedem rokov,Bartolomej Botoš (26), odsúdený predtým za násilnú trestnú činnosť na desať rokov, Václav Fedák (21), odsúdený predtým na štyri roky. Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že útek plánovali od októbra a boli odhodlaní ujsť za každú cenu.
Prvou obeťou utekajúcich väzňov sa stal dozorca František Svoboda. Po skončení sčítania väzňov ho Polgári požiadal, aby mu otvoril mrežu, pretože chce do schránky vhodiť list. Keď tak dozorca urobil, Polgári ho napadol. Vzápätí sa k nemu pridal Uriga, ktorý ho niekoľkokrát bodol nožom. Svoboda na mieste zomrel. Väzni sa presunuli do kancelárie, kde spútali a brutálne zbili štyroch dozorcov. Obliekli si ich uniformy a dostali sa až k bránam väznice. Odcudzili dva samopaly a štyri pištole. Tam na mieste usmrtili štyroch strážcov a ďalším dvom spôsobili ťažké zranenia. Posledného zobrali so sebou ako rukojemníka. Spolu s ním sa ešte vrátili do oddielu, aby vyslobodili posledného komplica. Keďže jeden z väzňov sa im postavil do cesty, vodca vzbury Polgári ho zastrelil.
Útek z väznice
Počas úteku väzni kradli autá, na ktorých chceli podľa plánu utiecť cez Poľsko loďou do Austrálie. V priebehu 20 hodín ich však vďaka rozsiahlej policajnej akcii pochytali. Jediné zranenie utrpel Polgári, ktorý sa chcel streľbou brániť pomocou ukradnutého samopalu. Na začiatku februára 1993 bol vynesený nad utečencami a vrahmi rozsudok. KS v Bratislave odsúdil na doživotný trest Ondreja Harvana, Tibora Polgáriho a Miloša Urigu. Vladimír Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Dalibor Bajger a Václav Fedák na 15 rokov a Bartolomej Botoš na 18 rokov. Odsúdený Ondrej Harvan sa v cele krátko po vynesení rozsudku obesil. Fedáka pustili z väzenia v roku 2009 a Dudu v roku 2010.
Čo sa stane s väzňom po tridsiatich rokoch
Keď Polgáriho v roku 1984 zavreli, prezidentom bol Gustáv Husák, Československo bolo súčasťou Varšavskej zmluvy a za svetový mier sme bojovali po boku Sovietskeho zväzu. Neboli mobily, internet, ani fotobunky vo dverách, ktoré ich pred chodcom samy otvárajú. Ak by sa v roku 2018 dostal von, čaká ho vonku stopercentný šok. Nehovoriac už o rozbitých rodinných väzbách a neexistujúcom zázemí. Čo bude takýto človek robiť na slobode?
Prezident ČSSR Gustáv Husák. V úrade 29. máj 1975 – 10. december 1989Foto: Archív TASR
„Za 25 rokov od pádu bývalého režimu sa nevybudovala koncepcia nato, aby pripravila takého, človeka ako je odsúdený Tibor Polgári, na prepustenie z väzenia,“ uviedol pre Teraz.sk psychológ Karol Kleinmann.
Podľa jeho názoru by mal byť takýto väzeň rok-dva roky pred blížiacim sa prepustením v osobitnom režime. "Mal by podľa mňa postupne prejsť z ústavu s maximálnym stupňom stráženia do ústavov so stredným stupňom až napokon s minimálnym stupňom stráženia. Malo by sa skúmať jeho správanie. Povolil by som mu viacej návštev, tak ako je to v prvej skupine. Malo by sa zisťovať, či má po opustení väzenia vôbec kam ísť, či je teda vôbec celkovo schopný socializovať sa. Mal by mať postupne väčší prístup k televízii a k internetu. Pokiaľ by zlyhal je viac ako isté, že sa vráti do väzenia naspäť, keď spácha ďalší zločin." zdôraznil psychológ Kleinmann.
Prípad Polgáriho a spol., podľa neho má aj ďalšiu rovinu. Spoločnosť po roku 1989 nevedela posúdiť, či 20 rokov, alebo doživotie je dostačujúci trest za vraždu. Tá skúsenosť ukázala, že Trestný zákon je v tomto nevyvážený. "Sú príliš nízke tresty za vraždu v porovnaní s trestami napríklad za hospodársku trestnú činnosť. Trest má byť spravodlivý, veď napokon ľudský život je najvyššia hodnota," zdôraznil Kleinmann.
