Podľa generálneho riaditeľa Národného lesníckeho centra Petra Balogha lesníci i ochranári deklarovali, že si plne uvedomujú potrebu bezzásahových území.
Autor TASR
Nitra 4. mája (TASR) - Hľadanie spoločných východísk lesníkov a ochranárov pri obhospodarovaní našich lesov bolo jednou z hlavných tém medzinárodnej konferencie s názvom Zasahovať či nezasahovať do lesov. Odborníci zo Slovenska, Talianska a Rakúska diskutovali o problémoch pri spravovaní lesov vo štvrtok v Nitre.
Podľa generálneho riaditeľa Národného lesníckeho centra Petra Balogha lesníci i ochranári deklarovali, že si plne uvedomujú potrebu bezzásahových území. "Ale ich rozsah má byť predmetom odbornej aj spoločenskej diskusie. Slovensko by nemalo prekračovať záväzky, ktoré mu vyplývajú z medzinárodnej legislatívy, a ktoré sú už aj tak dosť ambiciózne. Na ostatnom území odporúčame aplikovať trvalo udržateľný manažment s využitím najnovších prístupov tak, aby sa uspokojili všetky nároky spoločnosti na benefity z lesa a rovnako aj dostatok drevnej suroviny pre drevospracujúci priemysel," uviedol po konferencii Balogh.
Na stretnutí diskutovali zástupcovia lesníkov, ministerstva životného prostredia i pôdohospodárstva, Štátnej ochrany prírody, zástupcovia národných parkov i akademickej obce. Tibor Jančok z ministerstva pôdohospodárstva na konferencii zdôraznil, že lesníctvo nie je hrozbou pre plnenie environmentálnych cieľov Slovenskej republiky. "Naopak je nádejou na trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov," zdôraznil. "Slovenské lesníctvo má na toto dostatočné know-how založené na tradícii 125-ročného lesníckeho výskumu. Máme funkčné riešenia a budeme radi, ak budú využité pri obhospodarovaní nášho zeleného bohatstva v prospech celej spoločnosti," doplnil Balogh.
Účastníci konferencie na záver prijali päť bodov, v ktorých sa snažili nájsť prienik medzi názormi lesníkov i ochranárov. Deklarovali v nich ochotu akceptovať environmentálne ciele Európskej únie, no zároveň apelovali na dôslednejšiu analýzu ich vplyvov. Ochrana prírody zasa vzala na vedomie požiadavku vlastníkov pôdy na rešpektovanie súkromného vlastníctva, napríklad pri zonáciach chránených území.
Lesnícko-drevársky sektor v záveroch zdôraznil, že sa nechce a nemôže stať v lesnatej a lesnícky vyspelej krajine, akou Slovensko je, stratovým odvetvím odkázaným len na verejné zdroje. "Naopak je pripravený generovať zdroje a byť základňou udržateľnej bioekonomiky založenej na dreve," uvádza sa v spoločnom stanovisku. Lesníci zároveň deklarovali ochotu spolupracovať s ochranou prírody, zavádzať prírode blízke hospodárenie, pestovať odolné lesy adaptované na zmenu klímy a trvalo poskytovať služby lesov aj pre verejnosť. "Lesnícko-drevársky sektor rešpektuje potrebu existencie bezzásahových území, ich rozsah a lokalizácia by však mala byť predmetom odbornej a spoločenskej diskusie," konštatuje sa v záveroch konferencie.
Podľa generálneho riaditeľa Národného lesníckeho centra Petra Balogha lesníci i ochranári deklarovali, že si plne uvedomujú potrebu bezzásahových území. "Ale ich rozsah má byť predmetom odbornej aj spoločenskej diskusie. Slovensko by nemalo prekračovať záväzky, ktoré mu vyplývajú z medzinárodnej legislatívy, a ktoré sú už aj tak dosť ambiciózne. Na ostatnom území odporúčame aplikovať trvalo udržateľný manažment s využitím najnovších prístupov tak, aby sa uspokojili všetky nároky spoločnosti na benefity z lesa a rovnako aj dostatok drevnej suroviny pre drevospracujúci priemysel," uviedol po konferencii Balogh.
Na stretnutí diskutovali zástupcovia lesníkov, ministerstva životného prostredia i pôdohospodárstva, Štátnej ochrany prírody, zástupcovia národných parkov i akademickej obce. Tibor Jančok z ministerstva pôdohospodárstva na konferencii zdôraznil, že lesníctvo nie je hrozbou pre plnenie environmentálnych cieľov Slovenskej republiky. "Naopak je nádejou na trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov," zdôraznil. "Slovenské lesníctvo má na toto dostatočné know-how založené na tradícii 125-ročného lesníckeho výskumu. Máme funkčné riešenia a budeme radi, ak budú využité pri obhospodarovaní nášho zeleného bohatstva v prospech celej spoločnosti," doplnil Balogh.
Účastníci konferencie na záver prijali päť bodov, v ktorých sa snažili nájsť prienik medzi názormi lesníkov i ochranárov. Deklarovali v nich ochotu akceptovať environmentálne ciele Európskej únie, no zároveň apelovali na dôslednejšiu analýzu ich vplyvov. Ochrana prírody zasa vzala na vedomie požiadavku vlastníkov pôdy na rešpektovanie súkromného vlastníctva, napríklad pri zonáciach chránených území.
Lesnícko-drevársky sektor v záveroch zdôraznil, že sa nechce a nemôže stať v lesnatej a lesnícky vyspelej krajine, akou Slovensko je, stratovým odvetvím odkázaným len na verejné zdroje. "Naopak je pripravený generovať zdroje a byť základňou udržateľnej bioekonomiky založenej na dreve," uvádza sa v spoločnom stanovisku. Lesníci zároveň deklarovali ochotu spolupracovať s ochranou prírody, zavádzať prírode blízke hospodárenie, pestovať odolné lesy adaptované na zmenu klímy a trvalo poskytovať služby lesov aj pre verejnosť. "Lesnícko-drevársky sektor rešpektuje potrebu existencie bezzásahových území, ich rozsah a lokalizácia by však mala byť predmetom odbornej a spoločenskej diskusie," konštatuje sa v záveroch konferencie.