Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Extrémne výkyvy počasia sa v našich zemepisných šírkach často prejavujú striedaním intenzívneho sucha s intenzívnymi zrážkami.
Autor TASR
Banská Bystrica 21. novembra (TASR) – Zo všetkých ekosystémov majú práve lesy najvyššiu schopnosť zadržiavať veľké množstvá vody v území v dôsledku extrémnych intenzívnych zrážok, ktoré sú častým prejavom klimatickej zmeny. Ako TASR informovala hovorkyňa Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP) Michaela Pšenáková, dokazujú to aj viaceré vedecké štúdie, ktoré skúmali dôležitosť lesov v lokalitách na strednom či východnom Slovensku.
Extrémne výkyvy počasia sa v našich zemepisných šírkach často prejavujú striedaním intenzívneho sucha s intenzívnymi zrážkami, keď môže počas niekoľkých hodín spadnúť aj mesačný zrážkový úhrn. „Krajina má vtedy značný problém spracovať a zadržať tieto veľké množstvá vody. V našich podmienkach dokážu funkčné lesné ekosystémy zadržať až 50 percent zo zrážkovej vody v korunách a pôde,“ priblížila Pšenáková.
Dôležitosť a význam lesov pri úlohe zmierňovania dôsledkov klimatických zmien podľa SAŽP potvrdzujú aj závery viacerých odborných štúdií zo Slovenska. Napríklad prieskum v katastri obce Čierny Balog v okrese Brezno ukázal, že toto územie má vďaka vysokej lesnatosti na úrovni 80 percent a vysokému podielu lesov s dostatočne vyvinutou humusovou vrstvou dobré predpoklady zvládnuť potenciálne prívalové dažde.
„Zároveň sa autori projektovej štúdie o adaptačných opatreniach na zmenu klímy na území obce Čierny Balog zhodli, že lesy v sledovanom území majú veľmi dobré predpoklady odolať dlhodobejšiemu suchu vďaka množstvu prameňov, tokov, bahnísk a mokradí iného charakteru,“ dodala hovorkyňa SAŽP.
Odborná štúdia v povodí rieky Ulička na východnom Slovensku zas ukázala, že simulácia kompletného odlesnenia znížila zadržiavanie vody lesom o 76 percent, pričom sa povrchový odtok zvýšil o 38 percent a celkový odtok o 20 percent.
Na dôležitú úlohu lesov v oblasti zmiernenia dôsledkov klimatickej zmeny upozornili aj svetoví lídri počas konferencie OSN v škótskom Glasgowe, kde sa zaviazali do roku 2030 zabrzdiť a zvrátiť degradáciu lesných ekosystémov. Negatívny vplyv odlesňovania a vážne problémy s povodňami podľa SAŽP potvrdzuje aj štúdia z povodia rieky Boca v národnom parku Nízke Tatry. Zalesnenie tejto lokality sa v dôsledku veterných kalamít od roku 1990 znížilo takmer o 40 percent, v rovnakom období je badať i stúpajúci trend priemerných ročných prietokov.
„Vplyv odlesnenia na prietoky sa ukáže najmä pri extrémnych zrážkach, pričom sa predpokladá nárast povodní v nasledujúcich dvadsiatich rokoch o 28 percent a v nasledujúcich 100 rokoch až o 59 percent,“ dodala Pšenáková.
Extrémne výkyvy počasia sa v našich zemepisných šírkach často prejavujú striedaním intenzívneho sucha s intenzívnymi zrážkami, keď môže počas niekoľkých hodín spadnúť aj mesačný zrážkový úhrn. „Krajina má vtedy značný problém spracovať a zadržať tieto veľké množstvá vody. V našich podmienkach dokážu funkčné lesné ekosystémy zadržať až 50 percent zo zrážkovej vody v korunách a pôde,“ priblížila Pšenáková.
Dôležitosť a význam lesov pri úlohe zmierňovania dôsledkov klimatických zmien podľa SAŽP potvrdzujú aj závery viacerých odborných štúdií zo Slovenska. Napríklad prieskum v katastri obce Čierny Balog v okrese Brezno ukázal, že toto územie má vďaka vysokej lesnatosti na úrovni 80 percent a vysokému podielu lesov s dostatočne vyvinutou humusovou vrstvou dobré predpoklady zvládnuť potenciálne prívalové dažde.
„Zároveň sa autori projektovej štúdie o adaptačných opatreniach na zmenu klímy na území obce Čierny Balog zhodli, že lesy v sledovanom území majú veľmi dobré predpoklady odolať dlhodobejšiemu suchu vďaka množstvu prameňov, tokov, bahnísk a mokradí iného charakteru,“ dodala hovorkyňa SAŽP.
Odborná štúdia v povodí rieky Ulička na východnom Slovensku zas ukázala, že simulácia kompletného odlesnenia znížila zadržiavanie vody lesom o 76 percent, pričom sa povrchový odtok zvýšil o 38 percent a celkový odtok o 20 percent.
Na dôležitú úlohu lesov v oblasti zmiernenia dôsledkov klimatickej zmeny upozornili aj svetoví lídri počas konferencie OSN v škótskom Glasgowe, kde sa zaviazali do roku 2030 zabrzdiť a zvrátiť degradáciu lesných ekosystémov. Negatívny vplyv odlesňovania a vážne problémy s povodňami podľa SAŽP potvrdzuje aj štúdia z povodia rieky Boca v národnom parku Nízke Tatry. Zalesnenie tejto lokality sa v dôsledku veterných kalamít od roku 1990 znížilo takmer o 40 percent, v rovnakom období je badať i stúpajúci trend priemerných ročných prietokov.
„Vplyv odlesnenia na prietoky sa ukáže najmä pri extrémnych zrážkach, pričom sa predpokladá nárast povodní v nasledujúcich dvadsiatich rokoch o 28 percent a v nasledujúcich 100 rokoch až o 59 percent,“ dodala Pšenáková.
