Bukové lesy sú svojou výnimočnosťou charakteristické len pre územie Európy.
Autor TASR
Snina/Banská Bystrica 19. marca (TASR) – Štátny podnik Lesy SR, ako zainteresovaná organizácia spravujúca sčasti aj pozemky spadajúce do navrhovanej jadrovej časti lokality UNESCO, ktorú tvoria bukové pralesy na slovenskom území Karpát, žiadajú pri rokovaniach o spresnení hraníc tohto územia profesionálny prístup. Generálny riaditeľ Lesov SR Marián Staník považuje za potrebné, aby sa pre jednotlivé celky identifikovaných lokalít pralesov vytvorili ucelené komplexy a ich hranice sa vymedzili na základe odborných podkladov a vzájomnej komunikácie medzi zainteresovanými subjektmi.
"Apelujeme na kompetentných, aby sa tak významné akcie ako táto pripravovali a realizovali so všetkou zodpovednosťou a výhradne na odbornej úrovni s eliminovaním emotívno-ideologických intervencií. Sme otvorení každému konštruktívnemu riešeniu, ktoré prinesie výsledok nespôsobujúci problémy pre ďalšie spravovanie lesov v súlade s kritériami trvalej udržateľnosti. Práve z tohto dôvodu sme už od predloženia návrhu v roku 2007 dobrovoľne zastavili ťažbovú činnosť v nami spravovanej jadrovej časti navrhovanej lokality," uviedol Staník.
Bukové lesy sú svojou výnimočnosťou charakteristické len pre územie Európy. Výbor Svetového dedičstva UNESCO zapísal v roku 2007 do svetového zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva spoločný slovensko-ukrajinský nominačný projekt pod názvom Karpatské bukové pralesy. V roku 2011 sa po rozšírení o ďalšie komponenty v Nemecku stal tento projekt súčasťou trilaterálnej lokality Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka. Posledným rozšírením v roku 2017 na 78 komponentov v 12 krajinách Európy sa lokalita stala multilaterálnou a jej názov sa upravil na Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.
Slovenskú časť tvoria štyri lokality v blízkosti hraníc s Ukrajinou a Poľskom. Jadrové územia sa nachádzajú v Národnom parku Poloniny (Havešová, Rožok a Stužica) a Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat (lokalita Vihorlat).
Nominačný projekt Slovenského komponentu pripravila Slovenská agentúra životného prostredia spoločne s externými odborníkmi. Po preverení podkladov boli zistené nezrovnalosti vo výmerách. Prvé podrobné mapovanie lokality realizovalo Národné lesnícke centrum podľa metodiky Štátnej ochrany prírody SR v rokoch 2014 - 2015. Výsledkom bolo rozčlenenie územia na lokality, ktoré spĺňajú kritériá na zaradené do jadrovej časti a ponechané na samovývoj, a ktoré do jadra nepatria, pretože si vyžadujú zásahy pripravujúce územia na prevod do bezzásahovej lokality.
Vlani ministerstvo zahraničných vecí zriadilo medzirezortnú pracovnú skupinu zameranú špecificky na lokalitu UNESCO, ktorá vypracovala materiály na ďalší postup. Vznikla zároveň expertná skupina zložená zo zástupcov dotknutých ministerstiev, splnomocnenca vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov, zástupcov dotknutých štátnych subjektov obhospodarujúcich lesné pozemky zahrnuté do tejto lokality a mimovládnych organizácií. Ich úlohou je vypracovať odborný návrh úpravy hraníc slovenskej časti lokality UNESCO, vrátane ich nárazníkových zón. Rokovania sa viedli aj so zástupcami neštátnych vlastníkov lesov, ktorých v predchádzajúcich konaniach obchádzali.
"Apelujeme na kompetentných, aby sa tak významné akcie ako táto pripravovali a realizovali so všetkou zodpovednosťou a výhradne na odbornej úrovni s eliminovaním emotívno-ideologických intervencií. Sme otvorení každému konštruktívnemu riešeniu, ktoré prinesie výsledok nespôsobujúci problémy pre ďalšie spravovanie lesov v súlade s kritériami trvalej udržateľnosti. Práve z tohto dôvodu sme už od predloženia návrhu v roku 2007 dobrovoľne zastavili ťažbovú činnosť v nami spravovanej jadrovej časti navrhovanej lokality," uviedol Staník.
Bukové lesy sú svojou výnimočnosťou charakteristické len pre územie Európy. Výbor Svetového dedičstva UNESCO zapísal v roku 2007 do svetového zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva spoločný slovensko-ukrajinský nominačný projekt pod názvom Karpatské bukové pralesy. V roku 2011 sa po rozšírení o ďalšie komponenty v Nemecku stal tento projekt súčasťou trilaterálnej lokality Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka. Posledným rozšírením v roku 2017 na 78 komponentov v 12 krajinách Európy sa lokalita stala multilaterálnou a jej názov sa upravil na Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.
Slovenskú časť tvoria štyri lokality v blízkosti hraníc s Ukrajinou a Poľskom. Jadrové územia sa nachádzajú v Národnom parku Poloniny (Havešová, Rožok a Stužica) a Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat (lokalita Vihorlat).
Nominačný projekt Slovenského komponentu pripravila Slovenská agentúra životného prostredia spoločne s externými odborníkmi. Po preverení podkladov boli zistené nezrovnalosti vo výmerách. Prvé podrobné mapovanie lokality realizovalo Národné lesnícke centrum podľa metodiky Štátnej ochrany prírody SR v rokoch 2014 - 2015. Výsledkom bolo rozčlenenie územia na lokality, ktoré spĺňajú kritériá na zaradené do jadrovej časti a ponechané na samovývoj, a ktoré do jadra nepatria, pretože si vyžadujú zásahy pripravujúce územia na prevod do bezzásahovej lokality.
Vlani ministerstvo zahraničných vecí zriadilo medzirezortnú pracovnú skupinu zameranú špecificky na lokalitu UNESCO, ktorá vypracovala materiály na ďalší postup. Vznikla zároveň expertná skupina zložená zo zástupcov dotknutých ministerstiev, splnomocnenca vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov, zástupcov dotknutých štátnych subjektov obhospodarujúcich lesné pozemky zahrnuté do tejto lokality a mimovládnych organizácií. Ich úlohou je vypracovať odborný návrh úpravy hraníc slovenskej časti lokality UNESCO, vrátane ich nárazníkových zón. Rokovania sa viedli aj so zástupcami neštátnych vlastníkov lesov, ktorých v predchádzajúcich konaniach obchádzali.